Včera som mala veľmi zvláštnu diskusiu s Lilah (Lilah, moja reakcia, Lilahina reakcia, moja druhá reakcia, Lilahina druhá reakcia a moja tretia reakcia). Nebolo to také jednoduché a priamočiare, ako to vyzerá z tých komentárov… 🙂
Najprv ma “namíchla” prvá Lilahina reakcia, presne tá veta, do ktorej som sa obula, ale aj mentorský tón, ktorý som v tom cítila (keď ja začnem niekomu hovoriť “ver, že…”, tak tým posielam dva signály: “ty nevieš” a “ja som tam už bola”). Ale pretože momentálne lovím bobríka mlčanlivosti, mala som problém so zareagovaním. Doteraz za posledný týždeň som párkrát cítila nutkanie na niečo reagovať, ale bobrík ma vždy zadržal – a dobre bolo. Tentokrát som mala chuť sa na bobra vynegovať a tak som urobila to, čo v takýchto prípadoch vždy robím – šla som na kyvadlo. Gabriel povedal, že môžem odpovedať. Pýtala som sa, ako, pretože som mala temné podozrenie, že tá odpoveď, ktorú som ja mala v merku, je tak trochu… ehm… emotívna. 😉
Gabriel povedal: “Rozumne.”
😳 OK. Pochopila som, čo to asi značí – hlavne vtedy, keď v tom okamihu zazvonila pri dverách návšteva. Proste tak, ako to robím vždy, keď sa chcem vyhnúť reakcii zo stavu nasrdenosti, tak odložím reakciu o 24 hodín. A ak potom reagujem, tak to bolo treba ošetriť.
Tentokrát som reagovala už večer, ale kým sme s Ambalou keckali a hrali sa s Mačičkami a pojedali palacinky a iné dobroty, emócia zo mňa vyprchala a bola som schopná napísať svoju výhradu pre mňa až neobvykle neútočným spôsobom.
Nato došla Lilahina reakcia a tá ma znova vytočila – predovšetkým preto, že dezinterpretovala, čo som napísala ja – čiže podľa môjho buď “neprečítala si poriadne” alebo “niečo jej skresľuje videnie”. No a tentokrát som nešla na kyvadlo, ale som písala, jak mi ruka a zobák narástli. V poslednom čase mávame s kamarátom veľmi tvrdé diskusie o tom, ako ezoterika funguje – a obom nám vadí, keď si ezoterici prisvoja nejaký termín z vedy a interpretujú ho celkom odlišne od toho, ako ho interpretuje veda – v zmysle svojho chcenia. Tu sa niekto odvážil dezinterpretovať zákon kauzality (príčiny a následku) na “videnie” a vsunul do toho ešte aj subjekt a objekt pozorovania! 👿 Vyzbrojila som sa reťazovou pílou a letela som na barikádu.
No a potom došiel ďalší komentár Lilah, kde som znova čosi “zacítila” – menovite z otázky “spýtam sa, áno? zažila si smrť? Vlastnú smrť? dovolila si smrti aby na teba dýchala?” Zasa mi to prišlo presne ako to “ver, že…” – ja som tam bola, ale bola si tam aj ty? A znova som spadla do bezhlavej reakcie a odpovedala som jej PREDSTAV SI, ŽE ÁNO (a dokonca niekoľkokrát, tak mi nerozprávaj 👿 )!
Keď som šla spať, stále som sa v hlave vracala k tejto reakcii a protireakcii a protireakcii na protireakciu… Nevedela som to odtlmiť a nevedela som sa nakontaktovať na Gabriela (hehe, ešte mi aj rezonovalo niečo, čo ma síce viditeľne nenaštvalo, ale zjavne sa ma to dotklo: “vieš, minule som sa tu pýtala iskru, prečo tvrdí, že ene.upír neexistuje? prečo som sa to pýtala? pretože pre mňa neexistuje, … pre mňa neexistuje ani tvoj gabriel… nemám anjela, ani diabla …. u mňa je len to číre, čisté bytie, …. ktoré je nemenné, plynúce, časom neovplyvniteľné ….” Najprv som myslela, že ide o to s tým Gabrielom, na toho som precitlivelá ako fras, ale v podstate mi je jedno, či niekto verí alebo neverí v existenciu Gabriela, dokonca ani toho “môjho”…)
Až po napísaní článku som pochopila, že mi tam vadilo práve to jedno slovko – “tvojho”. Ak pre ňu neexistuje “môj Gabriel”, tak potom pre ňu neexistuje ani môj príbeh, ktorého súčasťou “môj Gabriel” je. Je to, ako keby ti niekto povedal do ksichtu, že preňho neexistuješ.
Jediné, čo mi pri tom večernom dumaní vyskočilo, bolo poznanie, ako veľmi Lilah bazíruje na osobnej histórii (tou otázkou na zážitok blízkej smrti), ale sa tvári, ako stojí mimo toho všetkého – a že aj ja som sa práve pustila do boja s osobnou históriou… Ale na viac môj rozumčok večer už nestačil.
Ráno moudřejší večera. Ráno som sa akosi vyladila na Gabriela a myslím, že som dostala dodatočnú energiu na to, aby som to dokázala rozlúsknuť (ešteže sa nakoniec vždy zmilujú nad chudákom debkom! 😕 ). Znovu som vzala svoj rozum a svoje ego a cielene som ich poštvala na vec, ktorá sa necítila dobre. Rozhodla som sa otočiť otázku, čo si to tá Lilah o sebe vlastne myslí, na otázku, čo na tom, že ma Lilah rozčuľuje, by mi mohlo ukazovať na niečo o mne. A v tom okamihu sa mi rozjasnilo. Bobrík, citáty z posledných dní a Lilah spolu do seba zapadli.
Lilah mi dlho “nesedela”, ale pripisovala som to hlavne tomu, že frčí na preciťovaní, kým ja na premýšľaní a overovaní. Nerozumela som jej, jej nelogičnosť a prekrúcanie mi prekážali natoľko, že som včera celkom vážne špekulovala, ako sa povie po latinsky, keď niekto hovorí, ako sa mu práve hodí – a potom som si musela priznať, že je to také nedôležité, ako sa tomu hovorí, pretože jediné, čo mi to pomôže, je napchať niekoho do chlievika, za ktorý mi ďakovať nebude… Myslím, že vtedy sa to začalo lámať a začala som si uvedomovať, že moja iracionálna reakcia vypovedá o niečom, čo nechcem vidieť. A tak sa šlo ráno “nálepkovať”. Nie na to, aby som získala pocit spravodlivej ukrivdenosti, ale na to, aby som zistila, na čo sa potrebujem práve teraz sústrediť.
A ono to súvisí s mojím bobríkom mlčanlivosti. Začala som ho z dôvodu, pre ktorý som mala včera nutkanie reagovať.
Takže poďme “nálepkovať”, aby sme vedeli, čo ma na tej Lilah rozčuľuje:
Na Lilah mi vadí jej sebadôležitosť. To preto, že práve riešim svoju vlastnú sebadôležitosť (o čom svedčia citáty, ktoré som si sem naťahala a ktoré sa ešte len budú postupne objavovať).
Spomenula som si, ako sa Lilah s veľkým rečnením stiahla zo stránky a potom sa bez ostychu vrátila a cíti nutkanie komentovať a “naprávať” iných – a aj ja som si uložila bobra a nedodržala som ho a začala som “naprávať” názory iných. (Asi bolo na čase nedodržať a naučiť sa niečo o sebe, ale hej, chlapci, nemohli ste ma tam dostať nejakým príjemnejším spôsobom?! 😕 )
Spomenula som si aj na všetkých tých ostatných ľudí, s ktorými som mala počas existencie blogu problémy. Neboli pre mňa takisto príležitosťou podrásť a ja som ich vnímala ako “problém” len preto, že som v tom čase ešte nebola schopná si danú vec pripustiť a niečo s ňou urobiť? Aurík? Etalón. Azodariana? Rozhodne. Nina? Detto. Wolver? Do desiatky! Dušan? Bezpochyby. Dreamingovci? Jakbysmet. Slobodnacesta? Bingo! Čikitet? No jaaaasne! A takto som prechádzala meno po mene a u väčšiny to zarezonovalo!
Ľudia, ale to značí jedno – ak to teraz nepobabrem, už nikdy problémy s týmito ľuďmi. Už nikdy problémy so sebadôležitosťou. Zdá sa, že ten bobor nahryzol parádnu priehradu. Fčuľ sa ide pretekať. 😕
Lilah, ak sa ťa moje rozoberanie dotklo, kašli na to. Je to len o mne a o mojom pohľade. Je možné, ako sme si hodne podobné, že už aj u teba nastáva čas na túto lekciu a naše vzájomné stretnutia na tejto stránke nás k tomu postupne dokopávali. Ale je možné, že riešiš niečo úplne iné a toto ti zostane na inokedy… Neviem, kde práve si a čo práve riešiš, ale viem, kde som ja a že si mi pomohla nadefinovať, čo ma obmedzuje. Cítila som to obmedzenie, ale nevedela som ho pomenovať – a preto som nevedela, čo s tým urobiť. Teraz ho už mám vydefinované a dá sa začať makať. Ďakujem. 🙂
Takže vraciam sa späť k bobrovi a jeho samonastolenému obmedzeniu. Je zjavné, že moja terajšia lekcia sa volá “sebadôležitosť”. Ak máte nápad, ako na to okrem toho mlčania, sem s ním!
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
😀
nie, heli, nedotklo sa ma nič z toho … ale vôbec, práve som sem skočila, a čtam som úplne v pohode ….
ale je predsa niečo
ako si dostala tie komenty do článku?
minule som totiž smolila článok u seba, použila som teba ( lebo si mi otvorila očká 🙂 ) a tým, že sa už vnoril medzi komentáre som ho nevedela vložiť do článku ….. ( len celý pracne okopírovať )
hm, kto vie, povie? keď hela bobríkuje furtom? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
… ale predsa niečo ….
to k tomu gabimu …
to nie je o tebe, tvoj gabriel, a môj atd ….
jednoducho ty by si opisovala gabiho tak a tak
napríklad doren virtue inak
iná teta inak
niekto ho má za ženu ….
a mne je z toho vyšlo jediné, … je to vyslovene archanjel, to áno, nepopieram to, ale?
je každého iný, …
ak je však niečo rovnaké, teda bytie, …. čo to potom znamená?
je z mysle, teda myslený …..
pre Vás potrebný, …. pre mňa však nie ….
to nie je neúcte, to je práve že no dobre, tak ked chceš a potrebuješ mať anjela, maj ho … 🙂 ( snád som to dostatočne vysvetlila bez napaprčených reakcií …. )
🙂
Páči sa miPáči sa mi
Predsa len… Lilah, už to nezachraňuj. Robíš si tým len zle, pretože v druhej vete si napísala o sebe, že nemáš anjela ani diabla a teraz hovoríš, že máš archanjela… Proste keď si niekde niečo povedala, nechaj to tak alebo povedz “pardón, nenapadlo mi, že to niekto môže vziať tak”… ale už nepresmerovávaj. Viem, že si majster slov. Aj ja.
Páči sa miPáči sa mi
hm, ja som to naozaj takto nemyslela, nezachranujem …. ale pohoda, vnímaj to ako chceš ….
celý svet si myslí, že archanjel exist, …. a ja viem, že v univerze je všetko možné, … preto akceptujem že exist, no nie pre mna ….
to je celé …
ale dobre, už končím, nech ťa nejedujem už 😕 … nemám na tom žiaden záujem , či veríš alebo nie …
Pekný deň želám 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Treba na danom komente kliknúť na dátum komentu a pozrieť, či ti to vo vyhľadávacom riadku hodí adresu, ktorá končí comment+číslo.
Toto podbieha latku bobrenia. Je to len vecná info. Nie som nemá, nemám len vkladať seba do komentárov.
Páči sa miPáči sa mi
heli
Ďakujem … ale tak, koho iného tam chceš vkladať ked nie seba? hm, …
🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sun ja ti velmi pekne dakujem za tento clanok ! Je velmi poucny a ani desat kurzov by takto jasne nevysvetlilo ako pracovat so sebou presne v takychto situaciach 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sun, asi rozumiem tomu, čo tým bobríkom chceš dosiahnuť. Aby si zlikvidovala svoju sebadôležitosť. Ale toto mi príde, že ju len neprejavíš. Neznamená to, že ju aj premôžeš. Veď keď si tak zoberieš, posunula si sa ďalej vďaka tomu, že si práveže reagovala a mohla si vidieť reakciu a tvoju protireakciu,.. Ja ak sa pristihnem, tak aj v bežnom živote ak nezareagujem, reagujem v sebe, no a potom si mnou vymyslenú diskusiu rozbehnem sama pre seba aj s reakciami druhej strany, a mám aspoň kovbojku vo vnútri. A sebadôležitosť sa prejaví rovnako, hoci druhá strana si toho hneď nemusela všimnúť.
Možno je dobré stíšiť sa a sledovať sa tak, ako to robíš, ak v tom vidíš zmysel, ale práve tvoje reagovanie-nereagovanie /myslím také bez upierania, bez potreby/ ti môže priniesť spätnú väzbu. Ak ti bobrík pomáha, skús si aspoň, ak cítiš potrebu, reagovať sama pre seba na papier a možno aj s tým, akú odpoveď na to očakávaš. A potom choď za tým, čo si pocítila, keď ťa to nútilo zareagovať, čím ťa to zabolelo, alebo naopak potešilo,… a prečo, choď len stále ďalej…
Veď sebadôležitosť, to je podľa mňa len také brnenie pre nás na všetky nevyriešené bolesti, takže prečo by som ju nemala mať rada? Veď ona mi vlastne pomáha. Dôležité je zbaviť sa bolestí, vtedy brnenie prestane mať význam a zrazu môžme zistiť, že ho už nepotrebujeme.
Páči sa miPáči sa mi
Vidíš… to je dobrý tip, to fakt urobím! 🙂 Díky!
Mám pocit, že to “mlčanie” mi pomáha. Keď viem, že aj tak som von z diania, oveľa menej vecí sa ma dotýka. 🙂 A navyše tým miesto pozaunovania svojich názorov a predstáv pre mňa vznikol priestor na pozorovanie a načúvanie. Odkedy bobrím, tak napríklad ohromne stúpla moja sebaúcta a sebadôvera. Pozorovala som, ako ľudia reagujú, keď nereagujú na mňa – a potvrdila som si správnosť niektorých mojich predpokladov, ktoré by som si inak nebola mohla nijako overiť. Ruiz ma dosť obral o istotu v odhadovaní iných a teraz som videla, že sa nemusím obávať – že som ešte stále rovnako presná. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 rado sa stalo.
Páči sa miPáči sa mi
Už to zaberá. Zistila som, že asociovaná lekcia sa volá “osobná história”. To som už tiež nahryzla. Proste buď neprší, alebo kydá. 😛
Páči sa miPáči sa mi
Ešte jeden nápad – možno blbý, ale nemala som čas premyslieť to: ako keby tým, že nereagujem, som ušetrila energiu a mohla ju presmerovať do skúmania. Proste keď viem, že nebudem fabulovať, tak sa viac venujem tomu “prečo”. 😕
Páči sa miPáči sa mi
Nepripadá mi ten nápad blbý 🙂 Tým, že sa necháme chytiť do toho opozičného kolotoča, tak naozaj sa uberáme o energiu. A môžme ju určite lepšie využiť 😀
Páči sa miPáči sa mi
Veľa šťastia Sun! Držím ti palce v duchovnom rozvoji. 😉 Neviem síce ako ty, ale skúsenosť z iných dimenzií, je taká, že všetko to porovnávanie, analyzovanie a zároveň stotožňovanie s niečím alebo s niekým je nepodstatné, koniec sebadôležitosti. A ak mi niekto povie s..iem ti na to 😆 , viem, že dotyčný si vytvoril sám pre seba “problém”. A ak niekoho niečo irituje, tak je to on sám, kto má “problém”, vytvoril si to iba on sám. Tu končí porovnávanie interpretácii a stotožňovanie sa s nimi a začína porozumenie. 🙂 A či slobodnacesta, čikitet, aurík… atď. s tebou zarezonuje alebo nie, je to iba tvoja reakcia, na tejto stránke nie si iba ty, ale prichádzajú tu viacerí čítať a komentovať, ktorí rezonujú rôzne a nemusia zarezonovať rovnako ako ty. 😎
Páči sa miPáči sa mi
kym som nepoznal vyrazy ako gabriel, 4 dohody, stalkovanie, lietavci, ego a tisice dalsich, ani som nevedel, ze nieco take existuje. ak nieco pomenujes, das tomu zivot ergo ak na nieco pomyslis, zhmotnis to ergo ak si to precitas, ci precitis, prijmes to do svojej reality. a aj keby si to odmietol, aj tak to z tvojej reality nezmizne. ci tvoris to alebo tamto, ci malujes obrazy alebo branis svoj postoj tu na blogu … je to Jedno. je to tvorenie 🙂 s vystupnou vibraciou, ktora niekomu rezonuje a inemu sposobuje disharmoniu (v zmysle dualitneho “kazda situacia v sebe nesie obe polarity”).
ja si tento blog tak rad citam … dum vivimus vivamus !:))))))
Páči sa miPáči sa mi
bez potreby urážať či povyšovať sa, prezentujem len svoj názor, svoje naladenie: mne na tomto blogu začína chýbať syntéza…. už je tu prevaha analýz ….. ta še šbešnem, ked to tak citim? 😉 cmuk
Páči sa miPáči sa mi
dobrý večer ….
hm, rozmýšľala som, dumala som celý den na týmto článkom, ani nie tak článkom, ale nad tým pojmom sebadôležitosť ….
hm, a furtom som neprišla na to, prečo to má akože vadiť? 😯
hm,… čo je na tejto vlastnosti či čo to chce byť, tak zlé, že to má jednoducho vadiť …..
ja neviem, moji drahí, ale ako tak dumám nad tým,
keby som mala trebárs problémy v nejakom spore ….. ( súdny spor, čo som v podstate zažila pri maminke, keď ma žalovala na súde, tiež som bola u nej démon, a pred týždňom som si ju bola vziať k sebe, pretože mi trhá dušu, že žena ktorá mi dala život, má byť sama ….. hm, ale toto je nepodstatné ……. áno? nepíšem to tu preto, že sa ukazujem, ale len ako modelovú situáciu ….. )
no, ale tak ked som sa potrebovala v tom súdnom spore brániť, tiež som šla za tým právnikom, ktorý na mňa psobil sebaisto, teda dôležito, či sebadôležito, teda? v mojom preklade bol to človek, ktorý rozhodne pôsobil, že sakra vie čo hovorí, …..
tak? čo je na tomto zlého? …..
či, zasa som mimo? …..
ja ti nevím karle, mne se na tom pořád neco nezdá …..
hm ….
Páči sa miPáči sa mi
a tá fotka toho psa je jednoducho …..
Dokonalá …. 🙂
mať toto doma, aspoň sa mám s kým dobre povyprávať …. stačil by mi pohlad na tú fyziognomiu toho psa a všetky lekcie mám zvládnuté ….
jeho jediný pohlad, tebe zasa šibe by mi stačil k tomu aby som stíchla ….. 😆 ….
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, sebadôležitosť, o akej sa tu bavíme a ako ju chápem ja, je približne toto: 1.potrebujem presadiť svoje presvedčenie, svoje vnímanie, ktoré beriem, že je správne, na úkor iného presvedčenia, ktoré beriem, že je nesprávne
2. potrebujem, aby druhí toto moje presvedčenie, vnímanie pochopili a tým som vlastne zraniteľná: ak ho chápu, cítim sa fajn, ak nie, bolí ma to
3. toto ma vedie k správaniu, ktoré si neželám, buď navonok: príliš poučujem, vysvetľujem, kritizujem,… alebo vo vnútri: zožieram sa, že som nepochopená, že ma nemajú radi, má to do činenia so sebeláskou/sebavedomím, alebo naopak sa cítim nad druhými, keďže oni nevedia pochopiť …
4. nerobím to len preto, aby sme navzájom diskutovali o našich predstavách a teda dopĺňali si pohľady/teda bez emócii/, ale sú za tým schované práve emócie: strach, hnev, pohŕdanie, smútok z nepochopenia…
Viac mi teraz nenapadá, ale právnik, za ktorým si šla, mohol byť v tomto ponímaní sebadôležitý, napr. ak mu jedine jeho úspech potvrdil vlastnú hodnotu /a teda neúspech by ho ranil, to znamená necítil by vlastnú hodnotu zvnútra, ale potreboval by na to vonkajšie okolnosti/ Následne od úspechu/neúspechu by sa mohol správať arogantne, povýšenecky, pohŕdavo, odmerane, potreboval by rozprávať stále dookola, prečo sa to nedalo vyhrať,…
To, že mal prehľad, pôsobil sebavedomo a sebaisto, znamená napr. to, že sa svojej práci venuje, že sa svedomito pripravil, že vie dobre vystupovať, že si verí, že je dobre motivovaný,…
Páči sa miPáči sa mi
duhovymotyľ mám takú to otázočku: Patrí sebadôležitosť k manipulácii? Ak áno, potom si myslím, že chýba sebadôvera. Potrebujem iba tvoj názor, pretože o niečo som zakopla a cítim, že už som blízko k porozumeniu. 🙂 Please.
Páči sa miPáči sa mi
Krásne ránko motýlik dúhový 🙂
Ďakujem Ti ….
Dobre a teraz zasa môj pohľad, áno? zaujali ma tieto body.
1,potrebujem presadiť svoje presvedčenie, svoje vnímanie, ktoré beriem, že je správne, na úkor iného presvedčenia, ktoré beriem, že je nesprávne
ja sa pýtam, no a? Ak nemám svoje vnímanie, ak nemám svoje presvedčenie, z čoho potom môžem vychádzať?
2,potrebujem, aby druhí toto moje presvedčenie, vnímanie pochopili a tým som vlastne zraniteľná: ak ho chápu, cítim sa fajn, ak nie, bolí ma to
iste. To chápem, ale pýtam sa no a? bolesť i chápenie je absolútne prirodzená vec. Od nepamäti sa všetci zgrupujeme v stádach, jednoducho lepšie prežijeme. Každý sa chce obklopovať svojími, blízkymi zo stáda. Aj vlci lovia vo svorke, pretože sila je v jednote. Ak by medzi toho vlka prišiel medveď, zaútočia na neho, budú sa brániť. Ale? Ktorý medveď sa bude zaoberať vlkmi? Sú mu ľahostajní. Ak to preložím na túto stránku, medveda tu nie to. Pretože? aj ked niekto natrafí u uja googla na túto stránku, a práve nerieši podobné zameranie, prečíta si síce, ale tak max kývne rukou, čo to zasa za ezo-blbosti tu riešia a ide si po svojom. Takže? Podľa môjho vnímania tu nieto a to bez výnimky nikoho kto by nepatril ku stádu. Teda? Vlk ak dostane kusanec od alfa samca či samice, má na výber, budto sa urazí, ( ego ) a zmizne zo stáda, alebo sa postupne prispôsobí svorke. No zavrčí si. To si už ani toto nemôže dovoliť? to by bol útlak, a vo svorke nie je útlak, ale spolupatričnosť, spoločný záujem prežiť. ( či sa to týka mňa alebo heli, alebo kohokolvek iného ) podstatné je, že zostáva. A prečo zostáva? Lebo cíti, že tam patrí. V ľudskej reči, prečo chodíme za niekým kto nás zaujal? Lebo nás zaujal. Chceme byť v jeho prítomnosti. Vidieť ako sa mu darí, ako sa má, aký má deň. Ten ktorý deň. Pozrieť sa, pozdraviť, ( samozrejme každý po svojom ) a ide sa dalej. Takže v tomto kontexte, môjho chápania je bod 3 a 4 bezpredmetný. Pretože to je len emočné naladenie toho ktorého dňa. No nie stálosť radosti z toho že Som a Sú.
K tomu právnikovi. Iste, samozrejme že sa pripraviť musel. Mna však to v pozadí nezaujíma. Prečo? Pretože situácia to nedovoľuje zvažovať, či to iba hrá ( uvidíme ) alebo nehrá a on to vyhrá. Je to pre mňa nepodstatné, hlavne, že mi dá to čo očakávam. ( v mojom prípade však zasiahol boh. Mamka, vtedy ochorela, bolela ju chrbtica, tak že nevládala chodiť a navyše mala sen, v ktorom ju výrazne niekto požiadal, aby toto nerobila, aby nešla proti vlastnej dcére, ktorá nie je tým za koho ju má – veci medzi nebom a zemou sú tu neustále … samozrejme, že teraz sa na ňu hnevá druhá strana, ktorá neuspela a už si mädlila ruky ako vyhodí mňa i moje dietky na ulicu. ale v tomto kontexte mi je ešte viac jedno, či ten právnik bol makový alebo orechový. A jemu tiež, svoje si zinkasoval. Jednoducho aj toto je život, a i on, bol len situácia, ktorá pominula. Podstatné bolo a je jediné …
môj cit k bytosti, prostredníctvom ktorej som tu a Žijem, len vdaka nej mám dve deti, ktoré budú mať svoje deti ( alebo aj nie, stačí že tu sú …. šlus! ) jej cit ku mne. Ostatné bolo. Boh že ho vie kde to je teraz. to isté sa odohráva tuto.
Dobre, a prečo tie omáčky aj z môjho súkromia? Pre toto:
Ja si helar skutočne cením. Mám ju z úprimného srdca rada. Prečo? Neviem. Ale neskúmam to. natoľko si ju cením, že ma neodrádza ani jej zdanlivý útok na mňa. Nezaujíma ma to. Niekomu to príde zvláštne, ( viem že áno …. v súkromí sa o tomto rozprávame ) tá lilah skutočne nemá chrbtovú kosť? Tá nevidí, že ju tam tá helar nechce? Tá nevidí že do nej neustále iba rýpu? ……….
pre mna je toto však Nepodstatné. Ja Viem čo cítim, a ja sa riadim výlučne podľa cítenia svojho srdca. Nemôžem si dovoliť už nikdy viac, nepočúvať svoje srdce. Pretože to by znamenalo totálny kolaps všetkému čomu verím. A ja verím len na Lásku v mojom srdci. Kto by som bola, kým by som bola, ak by som nepočúvala svoje srdce? Môžem si dovoliť všetko, len nie ísť proti cíteniu srdca. Zomrela by som, až vtedy by som skutočne zomrela. Len cit srdca je podstatný, ostatné je prach, ktorý vždy aj ked rozfúka vietor, časom sa znova usadí ….. Preto som tu, preto komentujem, len a len preto, nie preto, že tu chcem niekoho poúčať, čo by som z toho mala, preboha. Preto na tom ako ma vidíte ( vy ostatní neviem kto, je to jedno 🙂 ) mne, vôbec nezáleží.
Ja viem, čo cítim a šlus.
studienka, aj ked si chcela odpoved len od duhového motýlika, moj cit a naše priateľstvo mi dáva právo zareagovať na tvoju otázku. Je sebadôležitosť manipulatívna? ako všetko áno i nie. Sebadoležitosť je prejavom sebaistoty. A tá nemanipuluje, ale oslobodzuje. Ak je však sebadôležitosť prehnaná ( tak ako to opisuje motýlik o tom právnikovi ) potom je viac menej manipulácia. No čo je na tom práve najkrajšie? Takýto človek, nikdy nemanipuluje s inou bytosťou. Zo zákonov univerza to nie je možné. Manipuluje sám sebou aj ked to nevie. ( všetko čo vyšleme sa nám vracia )
Ďakujem motýlik ešte raz a pekný, pokojný deň želám 🙂 všetkým samozrejme
Páči sa miPáči sa mi
lilah preco si myslis,ze Ta tu helar nechce? ja nepoznam velmi komunikaciu medzi vami,ale nemam pocit,ze by ta tu nechcela. Skor naopak, pri Tebe sa uci trpezlivosti a i ked ju mozno niekedy vyvadza z miery (to je iba moj subjektivny pocit) tak v konecnom dosledku ta praca na sebe (prostrednictvom Tvojich reakcii Iilah) ju obohacuje. Ak mam povedat pravdu, takisto mi nesedi to “zahmlievanie” alebo ako by som to nazvala (mozno vztahovacnosti, lebo mam mnohokrat pocit,ze citas o sebe to co v tom ani nie je…), ktore pouzivas, ale tiez sa snazim byt trpezlivejsia a citam si Tvoje komentare a niekedy sa naozaj zastavim nad tym a snazim sa to vidiet z Tvojej strany, i ked neni mi to prirodzene tak sa vraciam naspat , ale bola by som rada,keby som otvorenost voci Tebe nestratila. Lebo akonahle sa clovek otvori iba jednemu uzavrie sa voci ostatnemu. a Ty si v istom zmysle podnetna. tiez ti nemusi sediet moj sposob a som s tym zmierena absolutne :). mylsim ,ze chapem aj to ako si to myslela s tym “prijimanim”, takisto som zazila par silnych okamihov v zivote, ktore mi to umoznili. a prave touto cestou som sa dostala az sem, kedy som prestala pouzivat vzletne neidentifikovatelne nieco a transformovala som to na pre mna identifikovatelne pochopitelne nieco, nejaky zaklad, o ktory sa mozem opriet. chapem ciste bytie, ale to je nedosiahnutelene v kazdodennosti tohto zivota,lebo nemozem sediet na upati skal cely den a zivit sa iba slnecnymi lucmi. takze ciste bytie je len chvilkova zalezitost v tomto systeme ( suhlasim opakovatelna a casto), v ktorom sme uchyteni, inak musime zapajat svoje osobnosti,aby sme tu mohli prezit.
slobodnacesta: ak sa mozem zapojit 🙂 v mojom ponimani je sebadolezitost manipulaciou. Ak potrebujeme demonstrovat vlastnu dolezitost pred ostatnymi (vlastne aj pred sebou samotnymi) tzn. robime sa lepsimi ako (vieme ze) sme, alebo zaujimavejsimi, rozhladenejsimi a tak dalej, chceme aby nase okolie uznalo nam nejaku hodnotu. Prameni to zrejme z nejakeho komplexu (menejcennosti?) kedze sa neviem opriet o seba…
Páči sa miPáči sa mi
samozrejme, keď niekomu vadí jeho sebadôležitosť, keď ho zväzuje prejaviť sa a cítiť sa tak, ako by si to prial, má pávo s tým niečo robiť a zaoberať sa ňou a tým, čo ju vlastne u neho spôsobuje. Ak niekomu nevadí, teda vlastne ju nevníma, lebo sa necíti zväzovaný, tak prečo by s tým mal niečo robiť? Je to Tvoja Cesta, prijať srdcom všetko tak, ako je, teda aj svoje bolesti, chyby a možno krivdy, ktoré už potom nepociťuješ ako bolesti, chyby a krivdy /neviem, ako sa pri tom správa podvedomie/. Potom by malo byť jednoduché prijať aj to, že každý má inú Cestu a pre niekoho je to okrem iného napr. aj zbaviť sa svojej sebadôležitosti.
Ak dvaja kráčaju dvomi rôznymi cestami, nemusia si vôbec rozumieť, keďže ani jeden nevie pochopiť, aké to je, vidieť všetko z tej druhej strany. A tak sa môžu dohadovať, že je to predsa takto a toho druhého môžu mať za blba, že však je to jasné /napr. tým, že ho budú poučovať, ako by mal a ktorá je najlepšia Cesta a zdôrazňovať, prečo mu tá jeho Cesta tak pomáha=teda aj druhému by to tak mohlo pomôcť ../, no a pociťuje pri tom v rôznej miere hnev, strach, smútok z nepochopenia, z toho, že ho druhá strana asi nemá rada,… No a jednému to začne vadiť, lebo toto nie je jeho prirodzené správanie, je k tomu vlastne dotlačený a preto nemôže vyjadriť samého seba. Tak sa začne zamýšľať, že prečo je to, aby som mal pravdu za každú cenu a aby som potreboval viesť druhého za ručičku, ak o to nestojí, pre mňa také dôležité ? No a tak s tým začne niečo robiť. To je všetko. Necítim v tom žiaden útlak, necítim v tom ani spolupatričnosť. Je tam len rozhodnute jedného, že chce lepšie vyjadriť seba samého bez vlastných obmedzení.
Je super, ak si našla pre seba Cestu, na ktorej sa cítiš fajn. Druhí sa ale na Tvojej ceste takto cítiť nebudú 🙂 Samozrejme, že to platí aj naopak 😀
🙂 Slobodnacesta, prečo si sa obmedzila len na 1 názor, ktorý Ti nemusí vôbec nič dať? 😉
Neviem moc abstraktne škatuľkovať, ale pokúsim sa odpovedať.
Manipulácia, čiže upieranie slobodnej vôle tomu druhému. Prečo to robím? Mylslím si, že viem lepšie ako on, čo je dobré, chcem mu naschvál ubližovať teda pre mňa nemá hodnotu /pomsta, pohŕdanie,…/ atď. Asi sa to všetko točí okolo sebadôležitosti, buď sa cítim hore, alebo aj dole /teda nízke sebavedomie/ a týmto si to vlastne kompenzujem a dokazujem hlavne sama sebe.
Ak sa cítim byť manipulovaná, tak preto, že si myslím, že nemám na výber. A v tomto prípade: nízka sebeláska, sebavedomie, strach..
Ale takéhoto schématického delenia sa nedrž, je to jedno, či si to nazveš sebadôležitosť, alebo len manipulácia. Radšej si sadni a choď za tým, čo pre Teba manipulácia znamená, prečo sa Ťa dotýka, čo vtedy cítiš, a kde má pôvod… Vtedy to porozumenie príde 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 Lilah, ten prvý odstavec patril tebe, ale oslovenie sa mi neviem z akého dôvodu vymazalo
Páči sa miPáči sa mi
pistalecka
nechce sa mi rozoberať nič viac, povedala som si svoje, prečo si čo a ako myslím ja či vy nie je podstatné
ako myslím a ako konám je rozdiel,
ako cítim a ako konám je rozdiel, ja som iba chcela povedať, že žijem, podla toho ako cítim a teda aj tak konám ….
ďakujem ale ….
ak smiem, ešte ale niečo …
z mojích precítení čistého bytia … na toto
” chapem ciste bytie, ale to je nedosiahnutelene v kazdodennosti tohto zivota,lebo nemozem sediet na upati skal cely den a zivit sa iba slnecnymi lucmi.”
ti odpoviem protiotázkou …
prečo si myslíš, že to čo nosíš stále zo sebou, čo je v tebe, alebo lepšie povedané kým v skutočnosti si, teda tým bytím … bohom …. musíš dosiahnuť niekde inde?
na úpätí hôr, či kde to? ….
často si myslíme, že v čase, neskôr dosiahneme nejaké oslobodenie, … ono však neexistuje nikde inde ako tu a teraz …
a to len tým, aj o čo sa snaží helar teraz ….
pohladom otočeným do vnútra seba …..
Ďakujem pistalecka, ešte si to prečítam lepšie, reagujem len na to čo ma zaujalo , …. mám prácu preto som to prebehla len očami zbežne ….
🙂 pekný a pokojný deň želám 🙂 všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
:)len dodám, že presne tak to vnímam aj ja Dúhový motýlik s tou sebadôležitosťou…a jej spätosťou s našou sebadôverou, sebaláskou a pod.
Páči sa miPáči sa mi
duhový motýľ neobmedzila som sa iba na 1 názor, bolo ich viac, ale nie na tomto blogu a tiež neočakávam, že mi názor niekoho niečo môže dať. 😉 Tým, že Sun drží bobríka mlčanlivosti, a Ty si aktívna na tomto blogu, tak som sa opýtala práve Teba a zároveň Ti ďakujem aj pistaleckej za názor, pretože už som si to pospájala dokopy. 😎
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, tak si musime zadefinovat c o pod tym cistym bytim myslime, lebo sa inak asi nedokazeme dohodnut.
U mna ciste bytie reprezentuje nieco, co je neohranicne a s nicim sa neidentifikuje. Uz len z tohto mi vyplyva,ze to nemozem zazivat neustale, pretoze som ohranicena jednotlivost v tomto tele a toto telo ma svoje potreby a konstrukcie a svoju pritazlivost, takze ciste bytie mozem zazit ako nejaky prezitok, ale nemozem ho zazivat neustale v tomto tele, pretoze to nie je (z mojho pohladu a z pohladu potrieb tela) mozne.
Ak myslis pod cistym bytim zazivanie krasy napr. kvetin, slnka, kamenov, stromov v ich cistote, bez toho aby si pouzivala na ich pomenovavanie a hodnotenie vlastny vnutorny dialog tak to dokazem aj ja, ale nie je to pre mna „ciste bytie“ ale bytie vedome a teda neautomatizovane zazivanie skutocnosti. Neviem to uz asi lepsie vysvetlit.
Este aby sme si ujasnili vedome – zmyslove aj mimozmyslove vnimanie skutocnosti a neskreslovane vlastnymi filtrami. (filtre – skusenosti, zazitky, spomienky, predstavy, emocie, city).
Aj ja prajem pekny den vsetkym 🙂
Páči sa miPáči sa mi
…este aby nedoslo k nedorozumeniu,ze som sa orientovala na telo. totiz aj v tomto tele sme my (je jedno co si kto mysli,co to my je, ja osobne si pod tym v najzakladnejsom tvare predstavujem mysel) individualizovany.
Páči sa miPáči sa mi
pistalecka
ako tak sedím a čítam si tento tvoj koment, po tvári sa mi rozlial úsmev, pokojný, čistý, úsmev …. 🙂
takže?
skúsme si teda spolu prečítať čo si napísala, áno?
“U mna ciste bytie reprezentuje nieco, co je neohranicne a s nicim sa neidentifikuje.”
a?
ak je niečo neohraničené, t.z. je bez hraníc
a ak sa s ničím neidentifikuje, to v podstate dosť jasne nechápem, toto slovné a vetné spojenie mi príde scestné
ako môže byť niečo zároveň bez hraníc a zároveň sa s ničím neidentifikovať?
ak niečo nemá hranice, t.z. že ich nemá a zasahuje do všetkého ….
takže sa zákonite musí s niečím identifikovať ….
takže? aj podľa tejto tvoje vety vidíme, že bytie je,
plynulé, ničím neobmedzené, je vo všetkom ….
a teda aj v tebe …. či vo mne, prosto vo všetkom ….
to, že bytie je v tejto forme, je to len jeho prejav …. momentálny prejav,
teda? v tomto živote má bytie tvoju podobu ( hmota, telo atd )
teda je jednou z foriem, ktorú však na základe skúseností a pomenovaní mysle vnímaš ako hmotu …
takže?
táto tvoja veta dalšia je úvaha mysle …. ( bez urážky, áno ? nie je to myslené nijako inak, ako to je povedané )
” Uz len z tohto mi vyplyva,ze to nemozem zazivat neustale, pretoze som ohranicena jednotlivost v tomto tele a toto telo ma svoje potreby a konstrukcie a svoju pritazlivost, ” …. atd ….
ak je niečo bez hraníc, a je to všade i v tebe, ty si tá, ktorá je tým prejavom, … nie si ohraničená jednotlivosť, si prejavom, formou bytia … len tu a teraz máš túto podobu …
teda bytie, ( boh,) alebo najradšej ja používam termín Láska …. 🙂 to čo ti, lepšie povedané samo sebe dáva možnosť preciťovať sa cez túto formu, je! … stále v tebe a s tebou, … bez ohľadu na to či to vnímaš alebo nie ….
napriek tomu nie sme schopný sa so svojím vnútrom, ( teda čistým, čírim bytím ) identifikovať … prečo?
odkiaľ sa vzal tento závoj, ktorý v skutočnosti neexistuje, aby si v sebe nevidela fakt, že jednoducho ty tým bytím už si?
či ho máš alebo nie, pre bytie, je to však nepodstatné, pretože ono je …..
a toto by som si poprosila vysvetliť bližšie ….
“Este aby sme si ujasnili vedome – zmyslove aj mimozmyslove vnimanie”
čo znamená vedomé zmyslové a mimozmyslové vnímanie? …
zmyslové chápem
chuť,
zrak,
hmat,
čuch,
sluch … to je zmyslové vnímanie … ale mimozmyslové je aké? a kedy? ….
dakujem vopred za odpoved ….
no, a teraz odpoved pre motýlka krásneho …..
motýlik dúhový, …. neblázni, teraz som sa urazila do krvi, aj o zem som sa hodila, a to len preto, že niekto nejde mojou cestou,
ako to! ha? ved tá moja je najlepšia …… 😆 …. tsssssssssss, jeden aby sa tu furtom len urážal na tejto stránke nešťastnej ….. 😀
ale teraz vážne, ….
ja predsa neustále píšem, že jediná cesta, je cesta do samého seba,
do svojho vnútra
na technikách nezáleží …. techniky sú len pomôcky, barličky ….
ale? ja osobne na základe skúseností viem jediné ….
najlepšia je práve cesta ticha ….
prečo? popísala si tak skvelo pre helar … napr.
netrieštiš pozornosť, energiu na nepodstatné veci, ale zisťuješ prečo?
problém je však v tom, že prečo? je otázka mysle, …
na ktorú môže prísť stovka odpovedí …
skôr preto ako sa pýtať prečo, … skôr sa dotazovať od koho tá myšlienka prečo prišla? a komu patrí? …
a to všetko v tichu samej seba ….
veľmi rada citujem ramanu maharšiho
povedal ….
prečo sa to pýtate mňa? vari som ja ten ktorý vás má doprevádzať po vašom dome?
a ja mu na základe svojích precítení dávam za pravdu ….
jediná cesta ako byť v súlade s celkom …
je byť v tichu samého seba ….
práve pre to mi ani len náhodou nevadí, ak je niekto v tichu … v samote a tichu ….
ticho jednoducho odpovedá najlepšie ….
ale? urazená som furtom …. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀
ono, ten pojem Tvoja, jeho, moja Cesta som použila ako príklad: ja som sa len snažila ukázať čo najkonkrétnejšie, čo je v mojom ponímaní vlastne tá sebadôležitosť a ako a prečo môže niekomu na sebe vadiť. Zároveň som vyjadrila pochopenie, že sa na riešenie nejakej sebadôležitosti dívaš ako na zbytočnosť, keďže sa cítiš byť zmierená v láske so všetkým tým, čo JE v Tebe aj vonku.
Páči sa miPáči sa mi
inak, … motýlik
smiem poprosiť o názor? možno toto bude pekne divné, na čo sa spýtam, ale? chcela by som pomôcť, keďže sa na mňa obracia jedna osôbka s ponosami, na ktoré neviem reagovať …. o čo ide?
mala som rozhovor v súkromí, v skratke, žienka sa rozišla s priateľom, a v zranení, v tej bolesti mi povedala vetu, niečo čo neviem precítiť ….
“začal si so mnou len pre môj výzor, tak isto ako ho zaujal výzor, na ( asi novej ) priateľke. A na ňu šiel rovnako ako na mňa! ”
cítim z toho neskutočnú bolesť, beznádej, až zúfalstvo a ja veru nechápem prečo?
mne príde úplne normálne, ak chlap, či žena používa tie isté “baliace” techniky, či triky na iných,
aké iné by mal používať, ak nie tie ktoré sa už osvedčili?
je predsa len prirodzené, že používa len a len tie ktoré vychádzajú z každého podstaty, …
( ked je niekto slušný, nedokáže byť vulgárny, aby nevyzeral neprirodzene a pod)
Prečo to hovorí? čo z toho na teba lezie?
o čo ide? o výnimočnosť?
či práve o tú spomínanú sebadôležitosť?
o čo ide u nej?
nerozumiem tomu, prečo si nedokáže uchovať v srdci tú krásnu spomienku ako krásnu ale namiesto toho sa iba trápi?
trápi sa zažitou krásou? ale prečo?
pre mňa je totiž podstatné, že som mala možnosť milovať, …. že niekto vôbec existoval, bol ( aj je, nikam sa nestratil, kam by sa len v celom univerze stratil preboha 😕 )
a moja rada, typu …
bola by som hrdá, šťastná, plná radosti a lásky, že vo mne niekto dokázal zo mňa vydolovať to najlepšie, najkrajšie zo mňa a nie nešťastná a v beznádeji ….
ju riadne naštartovala ….
ale prečo? podla mňa to je ozaj na radosť, slávu a nie plač a bolesť …. či? 😕
nerozumiem tomu, a kedže sa na mňa neustále obracia s ponosami, neviem jej ani len povedať okrem neviem, neviem ti pomôcť, mala by si to precítiť nič iné …..
Páči sa miPáči sa mi
Lilah: pravdupovediac uz sa v tom zacinam stracat 🙂 islo o tu osobnost, bez ktorej v tomto svete sa existovat neda a vzdy sa v takejto konstrukcii sveta osobnost tvori, ci sa nam to paci alebo nie (v tom predoslom clanku to helar dobre vysvetlil). takze nadvazujem na to.
na a teda dalej k tomuto. Ak sa nieco s niecim identifkuje, tak je tym s cim sa identifikuje, takze uz to nie je ciste bytie, ale bytie identifikujuce sa s niecim. Takze ciste bytie je niecim sfarbene napr. nejakou formou a teda uz nie je ciste ale sfarbene. Teraz tak rozmyslam, ci ciste bytie nevyhodim zo svojej schemy uplne a nahradim ho mozno nejakym vhodnejsim vystiznejsim pojmom…ani neviem kde sa mi to tu vzalo :D.. zbytocne to sposobuje chaos… to je momentalne vsetko, mozno sa k tomu este vratim.
mimozmyslove vnimanie je take prostrednictvom ktoreho sa ziskavaju informacie z okoliteho sveta bez pouzitia zmyslovych organov. wikipedia napr. o tom nieco hovori.
Páči sa miPáči sa mi
a este predsa len jedna vec. som jedntolivost – individualita a vzdy aj budem. a celok je poskladany z tychto jednotlivosti – individualit. a kvaltiu tohto celku urcuje kvalita tychto individualit. tot vsjo 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ak to tak cítiš, že to tak je, tak to tak potom je a šlus …..
a k tomu mimozmyslovému vnímaniu …. ok to hovorí wikipedia, … ja som sa pýtala však teba, wikipédiu si viem pozrieť, ale jej vysvetlenie ma neuspokujuje ….
vnímanie mimo zmyslov, … si v tomto tele, aké iné mimozmyslové cítenie chceš mať?
ked ta oveje vánok či chlad, ked ta niekto v duchu objíme a ty to cítiš? čím to cítiš?
nechajme to však už tak pistalecka ….
už sa mi nechce o tom siahodlho rozprávať ….
Páči sa miPáči sa mi
a ozaj, aby som nezabudla. Dakujem za to,ze mozeme spolu komunikovat, lebo cloveka to nuti k dalsiemu premyslaniu a to je myslim velmi dobre 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hej, hej 🙂 vdačne …. 🙂
len? práve to premýšľanie je naprd … 🙂
descartes, s tou jeho slávnou vetou
myslím, teda som, to riadne pohnojil ….
myslím, práve preto nie som, som pretože Som, a nie preto že myslím, ale tak?
budiž svetlo, …. 🙂
ale tak? kuki mi prosím, ak ťa smiem poprosiť, na ten komentár, ohladom tej žienky, záleží mi na tom, aby som sa ju snažila podporiť, ale vcítiť sa neviem, …. 😕
Páči sa miPáči sa mi
vidim,ze si uz stihla aj odpisat. mimozmyslove – odkazala som ta na wikipediu, lebo tak to vnimam ako to tam je. nie preto,ze by som ta chcela odpalkovat,ale nechcela som to tu cele prepisovat.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 tazko povedat, ako to ten descartes myslel. Ak naplnenim existencie toustovaca je toustovat tak ak povazoval descartes za reprezentanta zivota mysel, tak potom zakladnym prejavom mysle je myslenie 🙂 takze naplna zmysel zivota 🙂 lebo bez prejavu nie je naplnena ani existencia.
ale uz idem radsej 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no vidíš? a toto sa mi síce páči ….
ale? nenaplna … 🙂 teda neuspokojuje ….
lebo ja myseľ považujem za niečo čo naozaj neexist …
zvlášť ked je to obmedzené len na časy minulé ( skúsenosť … )
je to teda v istom zmysle príprava na veci budúce na základe dejov minulých …
čas je síce relatívny pojem, … ale ako hovorí i sám tolle, je to jediný “člen” 🙂 ktorý po sebe zanecháva iba stopy …
bol som tu
bol tam
bude tam …. ale nikdy ho nik nezachytil tu a teraz, …
teda? čas ako taký tiež neexist …. z pohladu bytia nie …
alebo také jasnovidectvo … hm, nepochybujem o tom, že sú ľudia, ktorý dokážu ( jedného skvelého poznám ) predpovedať čo sa udeje, čo sa stane tomuto telu …
ale nedokáže nič viac ….
takže? tým pádom aj také mimozmyslové vnímanie pre mňa neexist ….
exist je len bytie, ako také … a ako také sa cez všetko, tvary, formy prejavuje ….
bez zámeru, bez všetkého len prosto je … večné a nemenné ale?
nechajme to radšej ….
ale tak? ešte predsa len, pýtala som sa ťa,
ak si spojená srdcom s inou bytosťou, teda milujete sa … a on ťa objíma v duchu, ty to cítiš, čím to cítiš? ( pýtam sa, lebo ja toto bežne zažívam, a cítim normálne fyzické objatie, teda dotyk … takže vlastne som obmedzená len na cítenie zmyslami … 😕 )
a díkes …. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
a ešte
a na chvíľku prchám, vyparím sa ako … dym z pušky 😉 ale, jáááá přííídu 😀 …. no pomoc, alebo haleluja … 😀
závisí na uhle pohľadu …. 🙂
tiež sa mi táto debatka páči …. boh ho vie, prečo, ale? páči sa mi …. 🙂
Ďakujem ….
Páči sa miPáči sa mi
lilah: skor som myslela toto z wiki MV ” je schopnosť človeka získavať informáciu o udalostiach okolitého sveta, prostriedkami mimo rámca známych zmyslov a fyzikálnych javov. Táto schopnosť podľa experimentov prekračuje hranice času (schopnosť vnímať udalosti z minulosti, prípadne predpovedať deje v budúcnosti) a ako sa zdá, je nezávislá i od známeho priestoru (experimenty na vzdialenosť stoviek kilometrov).” – ano mas pravdu, je tam toho viac. vlastne vsetko ostatne, co zmyslami nemozeme zachytit,ale zachytavame to inak.
-zachytavam to vo forme nejakej energie resp. rezonancie. ak je to silnejsie,mozem to zachytit aj ako obraz v mysli.
pekny vecer 🙂
Páči sa miPáči sa mi
pistalecka
práve som odpovedala nikovi ….
a tu je to to isté ….
áno, lákavé, ale stále mi uniká význam toho, načo to je dobré vedieť? ….
život je pre mňa prekrásny, keď je taký aký je
prekvapivý, nádherný, neustále prinášajúci nové a nové impulzy
jednoducho nádhera …. tak ako to je
načo vedieť, čo bude v budúcnosti?
zvlášť, ked sa človek, či už chce alebo nie, na to čo bude nejako upne, … a zatial, zatial mu uniká to čo je tu a teraz ….
taký malý, až nie tak vymyslený príbeh ….. ( ale? podobnosť s reálnymi osobami je čiste náhodná, áno? 🙂 )
je muž a žena
ked sa prvý krát ucítia ( energeticky ) zamilujú si jeden druhého ….
situácia ich však rozdelí …
jeho odvolajú povinnosti, ju tiež ….
až nakoniec, ona pod tlakom emocií, ktorým nerozumie, ale zato s vierou, že ich láska jednoducho pokračuje dalej vekmi ….
predsa len ide za jasnovidcom ktorý jej predpovie ….
on ťa už teraz miluje ….
zbožňuje ťa …. a o desať rokov budete isto spolu ….
ona šťastná a predsa tu a teraz v strachu, preboha, tak toto som nevedela, že až tak?!?
na neho čaká …..
ved láska hory prenáša ….
a už sa čas kráti, už to nie je len desať rokov, ale len 9, o rok 8 ….
a?
na vrbe je zvonec, rozprávke je koniec …… 🙂
prečo?
on jednoducho uplne neočakávane zomrel …..
tak? a teraz, mi povedzte čomu sa to vlastne verilo? …..
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, prepáč, v tomto Ti nepomôžem
“a kedže sa na mňa neustále obracia s ponosami, neviem jej ani len povedať okrem neviem…” Myslím, že nie je dobré, aby si ju nechala obraciať sa na teba s ponosmi dovtedy, kým jej Ty nejako nepomôžeš. Ak nevieš, nevieš. Kľudne to môže byť taká lekcia pre Teba, ako povedať niekomu niečo v zmysle: skús hľadať pomoc v sebe alebo niekde inde.. Ale to je len môj nezainteresovaný pohľad.
Páči sa miPáči sa mi
áno, po usadení sa v sebe, som jej povedala to čo hovoríš … prepáč, neviem ti pomôcť …
takže už to je bezpredmetné ….
nenechať sa vtiahnuť do príbehu ….
vrátane samej seba ….
ooooo, ako krásne to je skryté, za pomoc …. altruizmus … riadny blud …
no?!? vivat sebadôležitosť …. čo už ….
Ďakujem však ….
a pekný zvyšok dníčka, nielen tohto ….
Páči sa miPáči sa mi
Neprechádzal som obsah nejako detailne, len táto veta “Keď som šla spať, stále som sa v hlave vracala k tejto reakcii a protireakcii a protireakcii na protireakciu… Nevedela som to odtlmiť a nevedela som sa nakontaktovať na Gabriela” – by mi tak akosi “nežne” a nesofistikovane indikovala, že je čas na rekapituláciu z jednej aj druhej strany … možno aj skrz viacerými životmi … 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀
v minulom živote sme boli s helar rozvadený manželský pár, ktorý po sebe hádzal staroveké panvice, hádzali sme ich sofistikovane ale predsa nežne a s láskou …. 😀 ….
prepáč nik, neodolala som ….
ale? nejde sa mi nespýtať, k čomu je toto dobré vedieť v prítomnosti?
záleží vari na tom ako sme sa k sebe správali v minulosti
alebo je podstatné ako sa k sebe správame teraz? ….
Páči sa miPáči sa mi
Kto hovorí o poznaní 😉 🙂 ? Ľudia spolu častokrát komunikujú len energiou, ktorú majú zaseknutú jeden v druhom … Rekapitulácia je len o energii. Možno pri tom uvidíš nejaké obrazy, kto vie … ;-), ale nie je to nevyhnutné. Alebo ju niektorá z vás urobí, alebo nie a to je asi tak všetko, čo sa o tom dá povedať :D.
Páči sa miPáči sa mi
hm ….
len uvažujem nahlas, áno? …. síce som si pospomínala spontánne na pár životov ….
predsa mi význam uniká …
minulý život …. taký zvláštny fenomén, pre mňa nepochopiteľný …..
nie preto, že by som niečo také odmietala, alebo neverila …. to nie …. samozrejme, že mám za sebou pár životov, ….
len, len akosi mi uniká zmysel toho, vedieť, prečo to vedieť …..
veď aj s týmto pochopením, v tomto živote mám čo robiť, a nieto ešte zaťažiť sa vedomím o tom kým som bola a čo všetko som spravila zle? …..
cit srdca mi stačí, ….. viem, že do všetkého, aj očisty dávam svojích 100% v tú ktorú chvíľu vieem, a čo treba viac?
načo vedieť, že som bola kleopatrou, a helar bola césarom? ( alebo naopak? …. 😉 teraz je to helar, a ja som lilah …. nestačí? 😀 😀 😀 …. a zasa som neodolala …. 😀 )
hm, …. vonia mi to karmickým dlhom napr. ktorý si prenesiem kde kade, plynúc časmi ….
ale to zasa sa mne nie veľmi páči, kedže mi to ,
pripadá ako strašenie, vyhrážka …. 😕 ako také bu bu bu … ak nebudeš poslúchať, to a to sa stane …. ( princíp náboženstiev, cirkví, inkvizícií …. 🙂 )
možno áno
a možno aj nie ……
ak to ide spraviť už dnes, … ( ako som povedala, každý ako vie …. stačí cit srdca ) jednoducho zabudnúť, od – pustiť od seba, načo to riešiť?
je to len situácia ….. ktorá nevyvoláva zbytočné pnutia ….
ved tí ktorí sem chodia, už jednoduho vedia, že lilah a helar sa síce milujú, občas ako koza nôž, ale v podstate sa milujú ….
či? ….
hm, takže? aj keď je to v podstate romantická téma, ee, predsa, … minulý život nie je nič pre mňa …..
Páči sa miPáči sa mi
Nerozumieš mi. Prosto, ak máš chvíľku voľného času a stojí ti to za to, sadni si, hoď si pred seba niečo (vankúš), čo ti zastúpi dotyčnú osobu a zrekapituluj ju. Netýka sa to žiadnych minulých životov, toho, čo ste boli / neboli / mohli byť / chceli byť …
Energia je zaseknutá teraz, v tomto živote. A čo sa týka rekapitulácie, to je jednoduchá voľba, alebo niečo urobíš, alebo o tom rozprávaš .. 😉 Ak si to predpokladám ešte neurobila ako z tvojho komentu dedukujem, ani celkom nevieš, o čo vlastne ide – nechcem ale, aby to vyznelo hrubo, pointa je, keď chceš napríklad hovoriť o vode, či je pre teba vhodná alebo nie, musíš sa jej napiť … 🙂 Čo sa inak dá o nej predtým povedať – že tečie, ale smerom, ktorý je pre teba nevhodný 😉 ? Keď myslíš …
Páči sa miPáči sa mi
nik
zdanlivo nerozumiem ….
a? čo chcem povedať teraz?
iba
Ďakujem ….
aj keď nerobím tieto techniky, naozaj nie …. pracujem so sebou inak, idem jednoducho do seba a rýpem sa rýpem a rýpem, pokiaľ sa k niečomu nedorýpem ….
usadím sa v bolesti …. pokiaľ sa nevynorím späť ….
a samozrejme sa niečo stalo ….
dorýpala som sa k pochopeniu, čo to asi hela rozpráva ….
prečo reagovala ako reagovala …..
takže? tu a teraz …. iba
heli ak som sa ťa dotkla svojím vystupovaním
Ospravedlňujem sa, …..
len to, stačí len to, nebudem vysvetľovať, cítim, že nie je nutné, že ja som to tak nemyslela, …. ale?
už začínam chápať …..
takže v podstate áno, máme obe problémy so sebadôležitosťou, …
ktorá sa raz prelína do mínusu ( sebapodcenovanie )
a raz do plusu …. prílišná múdrosť ….
no, vidím že je čas ísť do ticha, a asi na dlhšiu dobu než len pár dní …..
Pekný zvyšok dníčka želám …. všetkým … a nielen tohto
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Veď ja viem, že rozumieš 😉 a ja zasa rozumiem, že sa niečo nedá niekomu nanútiť, keď to chce inak … Tak všetko dobré 😀
Páči sa miPáči sa mi
Vlastne som si všimol, že som nepovedal, čo som pôvodne chcel – keď si Lilah písala, že tvoja metóda je že sa v tom rýpeš … Tak v prípade, že máte medzi sebou vymenenú energiu, tak tá časť, ktorá si nesie podstatnú informáciu sa nachádza v tomto prípade u Sun, a na ňu nemáš dosah. Rovnako ak Sun drží bobríka mlčania a má uviaznutú energiu u teba, táto časť energie bobríka mlčania držať nebude …
Páči sa miPáči sa mi
Tým som bobra začala: vytiahla som si všetky kúsky energie späť k sebe. A robím to teraz denne, takže Lilah je pre rekapitulovanie/rýpanie sa “čistá”.
Páči sa miPáči sa mi
Musi byt toto spatvzatie energie a vratenie tej, ktora mi nepatri, len takto adresne? Funguje to rovnako dobre aj ked vraciam / beriem si spat vseobecne ( v zmysle: vraciam spat energiu, co mi nepatri, tomu,komu patri..)?
Páči sa miPáči sa mi
Ja to robím neadresne. Začnem sa v predstave točiť okolo svojej osi a naťahujem k sebe všetky kúsky energie, ktoré som niekde nechala, a vypudzujem všetky kúsky energie, ktoré si nechať nechcem.
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem. A mas aj nejaku formulku, alebo je to skor obraz? Nebo voboji? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Len obraz. Dostať sa do zmeneného stavu vedomia (najčastejšie pri meditke) a potom si predstaviť seba a energetické vlákna, ako sa navíjajú na teba ako na vreteno, prípadne čierne chuchvalce, ako od teba fŕkajú na strany preč. Takto to funguje mne; možno ty budeš mať celkom iný obraz alebo ti bude lepšia celkom iná cesta. V podstate jediné dôležité je tvoje rozhodnutie (úmysel), pretože to celú vec urobí.
Páči sa miPáči sa mi
A, Tenshiiii… Pred časom so ti posielala mail s poďakovaním, ktoré chcem dať do knižky. Chýba mi ešte tvoja reakcia – môže to byť, alebo mám niečo zmeniť?
Páči sa miPáči sa mi
Pozrela som az dnes ten mail, jasne, ze to moze byt v tejto podobe. Som poctena a este raz – ten Tvoj pribeh je skvely 🙂 Tesim sa na dalsi (alebo pokracovanie) – su to pre mna akoby realni ludia a chcela by som vediet, ako pokracuje ich zivot..
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Díky… Už mám aj nápad pre tretí a štvrtý diel (a požehnanie pokračovať), problém je, že najprv musím vymyslieť druhý diel – a tam to viazne! 👿
Páči sa miPáči sa mi
Jupí,je požehnanie? 🙂 asi sú aj chlapi na druhej strane kyvadla zvedaví na vývoj deja 😆
Páči sa miPáči sa mi
😀 Požehnanie by bolo – nápady zatiaľ nie… Ale dnes v noci sa už príbeh akosi znova začína písať sám. Osoby sa už začínajú hýbať. Dvojka bude drasťak. 😉
Pýtala som sa Gabriela, či budem písať ja alebo oni. Spoločne. A čo? Otec povie. Tak už by pomaly mohol hodiť prejav, ta ňe? 😛 (Páni, dneska som MIMO – napísala som “pomali”… 👿 )
Páči sa miPáči sa mi