“Sú dva základné motivátory: strach a láska. Keď sa bojíme, sťahujeme sa zo života. Keď milujeme, otvárame sa vášnivo, nadšene a akceptujúco všetkému, čo život ponúka. Potrebujeme sa naučiť milovať najprv sami seba, so všetkou našou úžasnosťou i chybami krásy. Ak nedokážeme milovať sami seba, nevieme sa plne otvoriť našej schopnosti milovať iných alebo nášmu tvorivému potenciálu. Evolúcia a všetky nádeje na lepší svet ležia v nebojácnosti a otvorenej vízii tých, ktorí berú život tak, ako prichádza.”

Je to tak. Odmietanie mojich chýb krásy ma viedlo k tomu, že som vždy pohŕdala svojimi vlastnými výtvormi.

Až teraz som sa dostala trochu ďalej… Ešte stále nemôžem povedať, že by som sa mala nejako extra rada, ale už sa prestávam báť “ísť s kožou na trh”. Prestávam sa báť kritiky, pretože vďaka Ruizovi dostávam nástroj, ako s ňou zaobchádzať.

Celkom to jedno do druhého zapadá – moje postupné strácanie strachu i príbeh, čo som písala cez Vianoce. Keď som robila korektúru, zasa sa dostavili pochybnosti a odmietanie – ale tentokrát som im nepodľahla. 🙂 Spomenula som si na čísi citát: “Pred smrťou býva prísaha najmenej zodpovedná.” Asi som sa potrebovala dostať do stavu, kedy “a o čo vlastne ide?”

A to mi pripomína iný citát, čo som si dnes našla:

“Zhmotňovanie funguje, pokiaľ v to veríš z hĺbky duše. Ten slabý hlások, čo vyvoláva pochybnosti, je ego.”

Maličký, zraniteľný egúšik. Keby si urobil čojaviemčo, vždy sa nájde niekto, komu sa to nebude páčiť. Vždy ťa bude niekto kritizovať, znižovať, ohovárať. To preto, že okrem toho spektra, ktoré pokrývaš ty, sú aj iné spektrá – a tie tiež musí niekto pokryť a len čo ich pokrýva (a dáva tým svojich 100%), je automaticky nútený dorážať do teba, pretože jeho spektrum mu neumožňuje nič iné.

Úbohý egúšik, ktorý nedokáže vyhovieť všetkým, ani keby sa rozkrájal. Takže bude lepšie, ak to nebudeš skúšať, ak zostaneš celý, budeš sa držať pekne v svojom spektre a brať na vedomie, že tvoje spektrum nie je všetko, čo existuje – že ešte nie si plný Boh. 🙂

Vlastne ťa mám rada, malý, statočný egúšik. Si, aký si, ale presne taký si dobrý a môj. 🙂 V tomto sme obaja spolu. Ty mi nekafri do kormidlovania a ja sa postarám, aby sa k tebe nedostali. 🙂

A keď som si pozerala ostatné citáty, čo som si dnes odložila, tak sa všetky točia okolo toho jedného:

“Všetko, čo chceš, je z opačnej strany strachu.”

“Tvoríme si svoju vlastnú temnotu, keď vzdorujeme svojmu vlastnému svetlu.”

“Verila, že dokáže, a preto urobila.”

“Jaskyňa, do ktorej sa bojíš vstúpiť, skrýva poklad, ktorý hľadáš.”

“Už len to, že si sám sebou, je úspešná vzbura.”

“Zhmotňuješ svoju realitu neobmedzených možností, keď si dovolíš žiť svoje sny.”

“Si to, čo robíš, nie to, čo hovoríš, že urobíš.”

🙂 Ktosi parádne plieska udicou. 🙂