Nedávno sa ma Snakebite spýtala, či nechcem niečo vedieť z akaše. Keďže v poslednom čase mám problémy napojiť sa, tak som jej dala zopár otázok, čo ma trápili. A keďže mám problém len tak si nechať radiť od iných, vzala som kyvadlo a niektoré z tých otázok som položila aj Gabrielovi. Vysvetlila som mu, že to nie je prejav nedôvery k nim alebo k Snake, len že chápem, že každá z nás má odlišný uhol pohľadu a ja si chcem výslednú odpoveď vyskladať z toho, ako sa tie uhly pohľadu budú dopĺňať…
Na rozdiel odo mňa Gabriel nemá najmenšiu pochybnosť o mojej dôvere 😉 a tak mi odpovedal v pohode, jediné, čo prekážalo, bolo moje zoslabené spojenie, a tak som zložitejšie informácie/slová nevedela cez kyvadlo poriadne prijať. Pýtala som sa, čím to je, a on mi odpovedal, že to spojenie je slabé a zlé preto, že už vyše roka necvičím žam žung.
Zareagovala som ako obvykle: tíško som sa zahanbila a nič sa nezmenilo. 😛 Až kým som nedostala odpoveď od Snake.
Okrem odpovedí na veci, čo som sa pýtala (a ktoré sa na 99% kryli s mojimi) mi prišla aj odpoveď na otázku, ktorú som jej nepoložila: Mám začať znova stáť žam žung, aby sa napojenie dalo do poriadku.
A tak včera po skutočne zlom dni a po odpovedi od Snake som šla stáť žam žung. A dnes ráno sa dostavil prvý výsledok:
Začiatkom minulého roka mi zomrela maminka. Odvtedy som v sebe nosila pocit previnenia – nezomrela doma, ale v domove, nestihla som k nej prísť včas, nepostarala som sa, opustila som ju… Rozum tieto veci vedel zdôvodniť, ale na pocitovej úrovni boli napriek všetkému stále prítomné. Odpustila som si. Lenže pocity neoklameš. Tak som sa nachystala s tým žiť do konca mojich dní.
Dnes nadránom som už bola zobudená, ale znova som musela zaspať. Našla som sa ležať u nás doma na schodoch do pivnice. Okolo tela som mala paplón, ale ležala som na schodoch, cítila som to na chrbte. Nemohla som sa hýbať. Po dome chodila maminka s hrncom vriacej polievky, celkom neprítomná duchom. Liala ju najprv na seba, potom po chodbách, až vyšla až na horné poschodie a bola celkom stratená a ja som jej nevedela pomôcť… Prišiel priateľ, zdesil sa, keď ma videl nehybne ležať na schodoch, a potom dosť surovo maminku vsotil do kúpeľne, aby sa mohol venovať mne. Na jednej strane som chápala, že je v šoku, na druhej mi to prišlo voči nej také surové… Rozplakala som sa a zobudila som sa.
Okamžite som vedela, o čo ide. Cítila som sa uvoľnená a v mieri. Ukázali mi ešte horší možný vývoj ako tie, ktoré som poznala a za ktoré som sama seba trestala. Pochopila som, že za toto zlyhanie som práve dostala absolúciu.
Ešte jedno pozorovanie – kým sa mi to snívalo, prišla si mi Cica ľahnúť k nohám. Keď som sa zobudila, po chvíli odišla.
Gabrielova energia.










Povedz svoj názor