Tak po prvé, “koniec sveta” nevnímam ako nejaký časový bod, ale ako vrcholné pôsobenie čohosi, čo si hovorí Psí. To Psí na nás pôsobí už roky. Postupne sa jeho sila stupňovala. Dnes by mala vrcholiť – ale ja si myslím, že vyvrcholila už včera medzi 22:00-23:00. Viem to podľa mojich Mačičiek.
Už celý deň som bola nejaká “nesvoja” – ako keby vybuchovali na povrch všetky moje dlho potláčané a redukované negativizmy. Dostala som sa medzi ľudí v Tescu a skoro som skolabovala z nervozity, ako som ich neznášala. Ktosi mi čosi povedal a napriek tomu, že mi to bolo jedno, ozvala sa moja sebadôležitosť najdrobnejšia na celom svete (=galaktická). Stále som vnímala rozdiely medzi “malo by byť” a “je”. Večer sa potom dostavili silné bolesti, že som myslela, že si zavolám pohotovosť. A potom nastúpili Mačičky.
Z obeda mi zostali zvyšky mäska a tak som si ich odložila a po večeri dala najprv Cice. Tá najradšej papá častejšie a v menších porciách a tak jej ostatní všetko zožerkajú. A aby sa do jej misky nedostala mládež, ktorá má hypoalergénnu diétu, zavrela som oboje dverí do kuchyne.
Cica nechala ešte pár kúskov. Zavolala som do kuchyne večného hladoša Ňusa, zavrela som dvere a dala som mu misku. Začal žerkať. Za zavretými lamelovými dverami sa cvične bili Šinter a Ryško a kedy-tedy udreli do dverí. Ňuso nereagoval, len žerkal. Ja som sedela na stoličke a nehýbala som sa, pretože Ňusík je nedôverčivý a bojazlivý a chcela som, nech sa nažerká bez nervačenia.
Mládež za dverami zas raz tresla o dvere. Ňuso sa trhol, potom sa celou váhou hodil proti dverám, vyrazil ich a s obrovským škrekotom vytrielil hore schodmi, ako keby ho niečo hrýzlo.
Najprv som si povedala, že tá mačka je cvok a už sa ňou nebudem zapodievať.
Až dnes som si uvedomila, že som videla pôsobenie Psí v priamom prenose… Hlavnou Ňusovou emóciou bol strach a tak bol Ňuso vrhnutý do sveta strachu.
A mojou nedoliečenou emóciou bola zlosť, takže som najbližšiu polhodinu burácala ako uragán (aj s rovnakými množstvami peny 😳 ) a a opravovala dvere. A všetky mačky ako bláznivé dobiedzali, driapali sa do mňa, snažili sa ma podraziť alebo inak zhodiť zo stoličky, vešali sa mi na ruky s nástrojmi a zhadzovali veci až asi do pol jednej v noci.
🙂
No tak dobre, Psí, nejako sme ťa ustáli. Ideme poliečiť svoje naštrbené osvietenectvo a Ňusovo sebavedomie. 😛
Odteraz bude pôsobenie Psí už len klesať. Ale poviem vám, ten “zásah” nebol nijako príjemný. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor