“Žijem bez hádok a v radosti …je to oveľa ťažšia cesta”

29375_379141335508039_1301511907_n — Keď sa ti vidí, že ťa nikto nemiluje, nikomu na tebe nezáleží, všetci ťa ignorujú a ľudia ti závidia, mal by si si položiť otázku: “Nie som príliš sexi?”

Dnes som si pozerala komentáre k článku Zasa niečo neezoterické a naďabila som na jeden od Čikiteta, ktorý som zrejme prvýkrát prečítala neporiadne – alebo až dnes mám dostatočne voľnú hlavu na to, aby som skutočne chápala, čo hovorí.

Čiki píše:

“žijem bez hádok a v radosti …je to oveľa ťažšia cesta”.

Dostalo ma to slovo “ťažšia”. Je skutočne ťažšie žiť bez hádok a v radosti? Akým spôsobom to môže byť ťažšie, keď my sme tvorcovia svojho prostredia a ak sa proste rozhodneme radovať, tak sa budeme radovať aj na truc všetkým ostatným, čo sa nám chystajú napľuť do polievky?

Otváram diskusiu. Čiki to nejako myslel – budem rada, ako to vysvetlí, pretože mne sa zdá tvrdenie, že žiť v radosti je ťažšie, dosť absurdné. Takže ako to vnímate vy, aké skúsenosti s tým máte, ako vy Čikimu rozumiete? A Čiki, ako si to vlastne myslel?

Rate this:

36 responses to ““Žijem bez hádok a v radosti …je to oveľa ťažšia cesta””

tenshi1205

17. decembra 2012

Ja by som tu tazsiu cestu pochopila tak, ze pocitit napr. hnev je take primarne, oddat sa mu je lahke. Zvladneme to asi vsetci 🙂 Lahke je aj tvarit sa, ze mna sa negativne emocie netykaju, lebo som nadclovek. Ale spracovat negativnu emociu na pozitivnu je tazsie.
Teda nie sa tvarit, ze neexistuje, alebo neprisla, alebo sa v nej vykupat, ale ako v aikido, zachytit energiu utocnika, otocit ju a pouzit na pozitivne. A to je mozne podla mna len vtedy, ak sme k sebe sakra uprimni a priami, ale pri tom sa máme radi.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

tenshi1205

17. decembra 2012

A podotykam, ze ja to teda zvladam len niekedy 😉 Vacsinou len vtedy, ked o nic vazne (v mojom meradle) nejde. Viem, ze ta negativna emocia vo mne je, ale priznavam, ze si ju aj uzivam, z casu na cas, (napr. ten hnev) lebo dokaze dodat rychlu reakcnu energiu.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

17. decembra 2012

Ja to tak beriem, že aj keď niekedy zareagujem “nepozitívne”, viem, že to robím, a snažím sa zistiť, prečo k tomu došlo. A len čo to zistím, som zasa v pohode. Čiže to “negatívne” nemá nijaký dopad na môj vnútorný pocit pohody a spokojnosti. Zistím, čo je vo veci, a potom sa rozhodnem, čo urobím nabudúce.

A teraz som si spomenula na jednu scénu z môjho milovaného Kung Fu: slepý majster a Kwai-Chang idú lesom, prepadne ich zbojník a ozbíja ich. Bez priečenia mu s láskou 😉 všetko odovzdajú. Potom zbadá zbojník zvitok básní za majstrovým opaskom a chce aj ten. “Ale to sú len moje básne,” namietne slepý majster. “To nevadí, daj sem!” A slepý majster vezme palicu a tak úžasne vyobšíva zbojníka, že ten zdrhá a trasie sa v lese ešte dodnes.

Kwai-Chang sa nechápavo prizerá a potom sa pýta, že teda ako to je – Šaolín učí nereagovať na násilie násilím, ale pri tých básniach to neplatilo? A majster sa zasmeje: “Kto už len dokáže zniesť toľkú drzosť?”

🙂 Pre mňa je to extrémne tu-a-teraz. Nahnevám sa, zasmejem sa. Ale na mojom základnom nastavení “vnútornej pohody” ani jedno, ani druhé nič nezmenilo. A v oboch prípadoch som bola bezchybná – dávala som v každej z tých situácií svojich 100% a nešpekulovala som, či je to v súlade s učením ezoteriky, či pri tom budem vyzerať fotogenicky a čo o mne povedia iní, keď… atď. Bola som verná sama sebe na 100% a bola som dosť múdra na to, aby som nedopustila, že ma to poznačí za hranice danej situácie. 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. duhovymotyl
  
  17. decembra 2012
  
  Like 😀
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. Čikitet
  
  17. decembra 2012
  
  Majster konal správne 😀 …lebo pochopiť zlodeja nie je ťažké……sama príroda ukazuje cestu z nedostatku …uchmatnem jedlo, aby som prežil …Lev druhému levovi zožerie antilopu, ak je hladný …. ale nevidel som leva, aby očúral protivníka, ktorému zobral jedlo …aký osoh by mal zlodej z básne, ak nevie čítať? 😀 Tak že to chcel urobiť preto, aby majstra ponížil a obral o jeho slobodnú vôľu ..a to sa neprepáči 😀
  
  Páči sa miPáči sa mi
3. amarylis2
  
  17. decembra 2012
  
  …áno, áno, ja za seba musím povedať, že mne sa páči tá odpoveď 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi

Niekto

17. decembra 2012

Článok: zasa niečo neezoterické som prehliadol, jednoducho energia nenasledovala pozornosť k článku. 😀 Niekedy si ľudia vytvárajú pravidlá, ktoré nedokážu ani oni sami dodržať a dokonca obmedzujú svoju vlastnú slobodnú vôľu. 🙂
Čikimu v tomto prípade rozumiem, hovorí o tom čo málokto to dokáže, pretože je to skutočne ťažké. Napríklad ak ma niekto podvedie, okradne, alebo “hádže mi rovno polená pod nohy”, aby som sa “udrel”, v takejto situácii sa väčšina naštve a ide trhať všetko a možno aj všetkých naokolo. Je veľmi málo ľudí, ktorí v danom čase a na danom mieste, dokážu odpustiť “nepriateľovi”, aj napriek tomu milovať ho a pousmiať sa nad touto situáciou s istotou, že všetko je tak, ako má byť.
Možno niektorí “vypenia” napr. nad absurdným komentárom 😆 , namiesto toho aby to vnímali s láskou a s radosťou, pretože sú súčasť všetkého. Žiť bez hádok a v radosti je skutočne ťažké, začať milovať to, čo nemáme radi, to čo neznášame, to čo nie je po našej vôli. Možno už len si to predstaviť, je pre niekoho ťažké. 🙂 Je to iba moje vlastné vnímanie, možno pre niekoho iba predpoklad na danú tému, ale pre mňa znamená skutočnosť, tiež žijem život v radosti bez hnevu, v pokoji a v šťastí, aj keď je to ťažké. Hádky, hnev, žiarlivosť, neznášanlivosť… je samomučenie, človek ubližuje iba sám sebe, nikomu inému.

“Nie sú schopní porozumieť druhým tí, ktorí nepočujú sami seba. A slepí k životu druhých sú tí, ktorí nepoznajú sami seba.”

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

tenshi1205

17. decembra 2012

Ja si iba trosku rypnem. Ked pocuvam taketo osvietene reci od chlapa, vacsinou chcem spoznat jeho manzelku. My zeny totiz vieme byt take zvlastne potvory a tym nasim polovickam vieme burat sebaobrazy 🙂 Ked si predstavim pani Buddhovu (teoreticky :)) predstavujem si ju ako frfle, ze ten stary zase sedi pod figovnikom a dvor nie je upratany 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Niekto

17. decembra 2012

Tenshi1205, vnímaš to ako osvietené reči od chlapa a iný to vníma ako ľudskosť. 🙂 Hádzať všetky ženy do jedného vreca s nápisom zvláštne potvory, je obraz človeka, ktorý tvrdí to samé o sebe, ale aby v tom nebol sám, tak si vytvorí spoločnosť so slovíčkom my.Ja ťa vnímam ako usmievavú ženu a nepripadáš mi ako zvláštna potvora, si rovnako krásna v srdci ako každá jedna žena v tomto vesmíre. 😉 Tvoja predstava o pani Budhovej (teoreticky) je zábavná.

Pre moju manželku a všetkým ženám, ktoré ešte nevedia, že sú požehnaním pre chlapov.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. tenshi1205
  
  17. decembra 2012
  
  Si milý, ale pre mňa nie je potvora urážka a kľudne sa za ňu považujem. 🙂 A nie som v tej skupine vôbec osamotená 🙂 Lebo dobré dievčatá sa dostanú do neba a tie druhé – všade 😆
  Však aj chlapi sú pre nás požehnaním – ja si svoj život bez mužskej energie neviem predstaviť. Ja som v tíme jediná žena a je aspoň sranda 😀
  
  Páči sa miPáči sa mi
iskra

17. decembra 2012

Ja ich vidím ako pod tým figovníkom spolu sedia a držia sa za ruky a tešia sa ako im susedové deti upratali dvor 🙂

Napadol ma k tejto téme Súfijský tanec lásky:
– utvoria sa 2 kruhy (vnútorný a vonkajší), tak aby bol v oboch kruhoch rovnaký počet ľudí
– ľudia z vnútorného a vonkajšieho kruhu sú k sebe otočený čelom
– vždy 2 stoja zoči voči, celé to prebieha až na 1 výnimku v úplnej tichosti
– vzájomne sa uklonia na znak rešpektu
– pozerajú sa v tichosti do očí a cez ne priamo do duše
– potom chytia ľavou rukou pravú dlaň svojho partnera a priložia si ju na srdce
– po chvíľke si navzájom zaspievajú: Ty si môj milovaný/á, otváram Ti srdce svoje
– potom si ešte chvíľu pozerajú bez slov do očí
– a na záver sa opäť uklonia a objímu
(trvá to cca. 4-5 min. a riadi to 1, aby sa spievalo a postupovalo jednotne)
Takto stoja ľudia v pároch v kruhu a vnútorný kruh sa posúva doprava po prebehnutí rituálu a posúvajú sa do vtedy, kým sa ľudia z vnútorného kruhu objavia 3x svojmu prvému partnerovi zoči-voči…zíde sa k tomu kopec vreckoviek 😀

Toto cvičenie so mnou pohlo spôsobom, ktorý by som neveril, že je možný, kým som ho na vlastnej koži nevyskúšal. Stáli sme 5 po vonkajšom obvode a 5 vo vnútornom.
Bola doba, keď sa mi zdalo jednoduchšie sa tomu vyhýbať a nebabrať staré rany. Nebol to jednoduchý krok, ale teraz som rád, že som ho spravil a teraz sa mi zdá úplne triviálny 😀

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

iskra

17. decembra 2012

Ako som už spomínal, začínam mať trošku problém nálepkovať. Väčšinou keď chcem teraz nálepkovať, tak skôr, alebo neskôr sa ozve vnútorný hlas s otázkou “a naozaj?”. Začínam mať problém interpretovať ako je to či ono myslené…najlepšiu spätnú väzbu mám stále ešte v práci, lebo tam si ešte často krát neviem spraviť čas tráviť a je tam ten pocit, že je treba reagovať hneď, ale aj potom, keď sa mi podarí odstúpiť od situácie, sa väčšinou smejem sám na sebe, aká strata energie to opäť raz bola 🙂
Minule som začal “ezo” debatu na tému zdravá výživa (moja srdcovka) a už sa aj sa do mňa šilo…mal by si toto…a mal by si hento…a keďže sa mi podarilo opäť raz dostať do stavu zmätku, kde si všetko čo som do vtedy zozbieral na informáciách parádne protirečilo a hnev už už vytrysknúť fontánkou priamo z koruny, tak tesne pred tým mi začalo treba čúrať a ja som poslúchol 😀 a išiel som pekne na záchod a do témy som sa už nevrátil. Postupne to všetko teraz “trávim” a až to bude, spravím si na to názor.

Teraz som si prečítal na Angeláriu jeden tvoj kanál Heli a nejako sa ma to opäť raz dotklo z nútra…ďakujem 🙂
http://angelarium.wordpress.com/2010/06/20/priprava-na-vzostup-cesta-von-je-vlastne-cesta-dovnutra/

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

17. decembra 2012

Idem to vylepiť ako “featured”. Aj mňa to dostalo. 😀

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Čikitet

17. decembra 2012

tuším, som prispel k článku :lol
“Niekto” to pochopil 😀 presne

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

17. decembra 2012

Čiki,

pomohlo by mi, keby si na otázku odpovedal ty a svojimi slovami, nie súhlasom s “Niekto”… On má iný slovník, iné myšlienkové pochody, iné zdôvodnenia. Zaujímali ma tie tvoje. (Dualita jak hovado. 😕 Už je na čase odovzdať lyžičku.)

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Čikitet
  
  18. decembra 2012
  
  Moja myšlienková databáza ? 😀
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. Sun Belangelo
  
  18. decembra 2012
  
  Nechcem tvoju databázu. Tú mám aj sama. Chcem spoznať tvoj obslužný program.
  
  Páči sa miPáči sa mi

jarah

17. decembra 2012

Som zmätená, lebo sa toto vyjadrenie odo mňa odrazilo. Prečo? Použilo sa tu “nehádanie” ako cnosť a cesta k radosti. Namôjveru sa snažím, ale keď je treba vziať niekoho “Kýblikom po hlave”, tak nad tým aspoň pouvažujem. Potom to neurobím, samozrejme, ale negatívny podnet vyvolá negatívnu reakciu. Budha zo mňa nebude, lebo sa nedokážem radovať z toho, keď ma niekto podvedie alebo mi ublíži. Dokonca to považujem za zlú službu tomu, kto si niečo také ku mne dovolil, lebo ho svojím odpúšťaním iba podporujem k tomu, aby si dovoľoval stále viac.
Nechcem do seba implantovať neautentické pocity a reakcie. Idem na to inak, aby sa počet ksichtov v mojom živote zredukoval a nedával mi príčinu na reakcie. Zatiaľ sa to darí a vôbec to nie je ťažké, v tom je ten rozdiel. Načo ísť cestou odporu, keď existuje prirodzená cesta.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

tenshi1205

18. decembra 2012

Jarka, podľa mňa aj to, že Čiki použil hádku ako argument nie je presné. Čo ja viem, čo považuje za hádku? Možno niečo úplne iné, ako ktokoľvek iný. Viď balkánske nátury, ktoré debatujú zvysenymi hlasmi a vôbec to za hádku nepovažujú. 🙂 Sú aj typy chlapov (a to netvrdím, že Čiki taký je), ktorí pred debatami

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. tenshi1205
  
  18. decembra 2012
  
  ..utekajú, lebo sa v ich ponímaní môžu považovať za hádku. Necítia sa komfortne, tak neostávajú v tej situácii. Mám takého kamaráta – ten, keď treba niečo zložité a nepríjemné vybaviť, tam pošle svoju ženu (ktorú považuje za hádavú). S on je v pohode 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. Čikitet
  
  18. decembra 2012
  
  Hádka …je vlastne prejavený hnev voči prítomnej osobe…vzniká z neprávosti, ktorá sa prejavila v minulosti a je prenesená do deja, ako agresívne správanie sa voči predtým milovanej osobe … vždy je to následok nejakej príčinnosti …jednoducho je to výbuch nízkych vibrácii a väčšinou sa končia bojom, alebo stratou slobodnej vôle oboch bytostí 😀 Preto mám napísané “ak ti niečo vadí, zmeň to” 😕 Ale na druhej strane, je úžasne jednoduché sa pohádať …vypustiť paru 😀 ale následky sú potom zložité a ťažko sa naprávajú ..preto vravím, že cesta lásky je strmá a s mnohými prekážkami a cesta temnoty široká a vydláždená 😀 😛
  
  Páči sa miPáči sa mi
3. Sun Belangelo
  
  18. decembra 2012
  
  Ako som čítala to Čikiho o prejavenom hneve, spomenula som si na jeden obrázok, čo mám odložený (pôvodne bol pre countdown, ale už som “run out of time” 😉 ):
  
  “Hnev je nesprávne zameraná prosba o lásku.” Neviem ako vás, ale mňa sa to dotýka nesmierne silno. 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
4. tenshi1205
  
  18. decembra 2012
  
  Vidíš Čiki, máme iný pohľad na hádku 🙂 v psychológii existuje niečo ako konštruktívna hádka, ktorá napr. v manželstve je považovaná za veľmi dôležitú. Má svoje pravidlá a cieľom je vyriešiť problém. Bez agresivity, nadávok, ubližovania. Dôležité je, aby sa dospelo k nejakej dohode a nenechalo sa niekde “doutnat” problémy pod povrchom.
  
  Páči sa miPáči sa mi
5. tenshi1205
  
  18. decembra 2012
  
  Takže možno pre seba by som to odlíšila tak, že agresivita, vulgárne slová, ponižovanie, ubližovanie, teda negatívna energia môže byť kľudne využitá aj v bežnom dialógu – niekedy je to aj častejšie a rafinovanejšie ako v hádke. Teda skôr vidím rozdiel v úmysle a prístupe k veci u oboch strán, nie v pomenovaní alebo platforme výmeny názorov.
  
  Páči sa miPáči sa mi
6. 1nik11nik1
  
  18. decembra 2012
  
  Obidve cesty sú náročné, niekto lepšie zvládol jednu a je mu preto ľahšie vybuchnúť a druhý zvládol iné a robí zase to druhé ľahšie. Neviem, či je merítkom obtiažnosť alebo porovnanie hnev a láska. Protikladom lásky je strach, protikladom hnevu napr ochota alebo miernosť, ale hnev je na vedomej úrovni znova prejavenie strachu na podvedomej úrovni. Pre niekoho môže byť prejavenie hnevu konečne posunom vpred, keď bol dovtedy potláčaný, alebo sa neustále zmieroval s požiadavkami iných proti svojej vôli alebo potrebám, pre iného je zasa prejavenie lásky (napr už len voči sebe) cestou vpred, keďže pravidelne vybuchuje hnevom a háda sa … variácie a porovnania a argumenty môžu ísť do nekonečna.
  
  Na druhej strane integrovať svoju hnevivú zložku, t.j. harmonicky ju začleniť do svojej interakcie s energiou – vlastnou alebo cudzou, môže byť aktom odpustenia, zmierenia sa, zharmonizovania vlastnej rýchlosti oproti rýchlosti iných (napr. v chápaní); zharmonizovania rýchlosti vlastného tela (absorbovať stres a záťaž) oproti svojmu mentálnemu telu (ktorého ideálom môže byť oddych a relax len 5 min. denne …); môže byť aktom prijatia a zharmonizovania svojho vzťahu voči inej osobe …. Každý sme v tomto individuálny a len pre malý zlomok ľudí môže v tomto procese hrať nejakú rolu tzv. láska (a niekedy len v niektorej fáze).
  
  Ak je napr. hnevivá tendencia formou cudzej energie vo vlastnom napr. emocionálnom tele, je potrebná rekapitulácia (alebo odblok, rozostavenie) … nestačí niečo zmeniť, je potrebné sa niečoho zbaviť 😉 (teda, záleží v akom rozsahu sa použije slovo zmena).
  
  Páči sa miPáči sa mi
7. Sun Belangelo
  
  18. decembra 2012
  
  Nik,
  
  premýšľala som o tom, čo si napísal. Neviem, či sa to vzťahuje na niečo iné alebo na ten obrázok, čo som postla, ale z hľadiska toho obrázku to beriem takto:
  
  Hnev je reakcia, keď sa moje očakávania z nejakého dôvodu nenapĺňajú. Takže nemať očakávania vedie dosť zjednodušene k odbúraniu hnevu.
  
  V mojom prípade mi hnev naozaj rezonuje s neopätovanou láskou – aj láskou k sebe samému. Prípadne ak už nemám rada seba, potom mám problém mať rada hocikoho iného a hocičo iné.
  
  Lenže ja napríklad nemám rada seba a napriek tomu sa mi podarilo z 90% s hnevom vykývať tým, že sa zbavujem očakávaní. A to aj očakávaní na seba. 🙂 Tých zvyšných 10% sa dostáva do stavu, že sa napajedím a odpajedím a nič to na mne nezanechalo, len útrpný vzdych, ako som si zas raz “zařádila”. Lenže keď už nie sú očakávania na seba, tak je to vlastne tiež jedno. 🙂
  
  Mám pocit, že vyrážam otvorené dvere 😉 , ale to ja niekedy rada. 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
8. 1nik11nik1
  
  19. decembra 2012
  
  Hej, rozumiem, moja poznámka bola skôr k tomu, že to nie je univerzálna dvojkombinácia – hnev/láska alebo hnev/nesplnené očakávania. Ja mávam trebárs situácie, kedy mi hnev vznikne z prílišného spasiteľstva – konám menej voči sebe a viac voči druhým. Hnev mi napríklad vzniká, keď niečo nevyjadrím, potlačím to v sebe a pri ďalšej situácii je už nahromadené a vybuchnem. Hnev mi napríklad vznikne, aj keď som pod hladinou energie a unavený a je to moja automatická obranná rekcia na “dodatočné” požiadavky hocijakého charakteru.
  
  A ešte navyše, v niektorej z tých mojich tém, keď sa zbavujem hnevivej reakcie, sa téma hnevu a jeho podstaty mení počas mojich rokov, v ktorých sa konkrétna téma rieši – napr. nevyjadrenie svojho názoru/pocitov je niekedy pri rodičoch, inokedy pri bývalom partnerovi, potom v pracovných veciach. Inými slovami sú to z môjho pohľadu nekonečné variácie na jednu tému a riešenie je častokrát úplne odlišné – napr. pri rodičoch môže byť riešením úprimnosť, v pracovných veciach potom sebaohodnotenie, pri partnerovi napr. prijateľnosť, ….
  
  A je ešte druhá stránka mince ako som písal vyššie – u niektorého typu človeka môže byť vyjadrenie hnevu krok vpred, kedy sa vie konečne postaviť za seba, atď. čiže hnev je jeho momentálne pozitívne vývojové štádium 🙂 … Čiže zablokované energie/emócie, naučené správanie / systém presvedčenia / korekcie sa z môjho pohľadu dajú aplikovať len individuálne, vždy v konkrétnom čase, veku a téme a bytosti a až na výnimky sú, povedal by som, neprenosné. Možno ešte z hľadiska kuriozity – komu čo fungovalo a za akých okolností a prečo.
  
  Páči sa miPáči sa mi
9. matrioshka
  
  19. decembra 2012
  
  A este hnev moze byt velkym posunom vpred ked treba upratat byt, narubat drevo, alebo vyhrat dake preteky, ponevac hnev dodava vela energie do akcie, tak by som aj chapala to co hovoris, Nik, ze ked si unaveny, tak sa vies lahsie nahnevat, nemusi to byt len obrana proti dalsim poziadavkam, ale aj akysi vypinac, ktori ti otvori este daku poslednu zasobaren energie. Niektori ludia sa bezne potrebuju rano pohadat, alebo nahnevat, aby sa jednoducho nastartovali do noveho dna, aby sa prebrali…
  
  Páči sa miPáči sa mi

amarylis2

18. decembra 2012

hm..Áno, myslím, že v živote je to veľakrát naozaj tak 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

amarylis2

18. decembra 2012

a poznáme to mnohí 🙂 ..keď veľmi ľúbime, keď si už nevieme rady. Je to volanie o pomoc..naše volanie k tomu druhému o pomoc..<3 ❤

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. amarylis2
  
  18. decembra 2012
  
  môže to byť tak..aj to môže byť niekedy prejavom hnevu v nás.. a už sa do toho nejdem ďalej zamotávať, lebo ja som z toho tiež už “run out of time” a vôbec neviem, prečo som to tu písala.. 😕 prepáčte, idem sa nad tým sama v tichosti zamýšľať.. 😉
  
  Páči sa miPáči sa mi

diendae

18. decembra 2012

Nechapem celkom dobre to, ako sa konstruktivnou hadkou da nieco vyriesit..pokial su obaja partneri na jednej vlnovej dlzke, tak mozno..ale pokial uz k nejakej hadke dojde, vzdy je to o suboji dvoch energii, z ktorych silnejsia potlaci tu druhu..Ja som sa naucila z takychto moznych stretov odchadzat, pretoze ziadna hadka ani asertivne vymienanie nazorov nic nevyriesilo..vzdy to bolo o sile argumentov, nie pochopeni situacie..preto sa snazim svoje negativne emocie riesit sama v sebe..neviem ci budem spravne pochopena, ale musela som sa dostat az na same dno pekla aby som zistila ze vsetko to presadzovanie svojich pravd je len plytvanim energie ktoru sme dostali pre poznavanie kras zivota..

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

tenshi1205

18. decembra 2012

Dien, neviem, mozno tebe to nevyhovuje. My tahame s partnerom 18.rok 🙂 a hadkam sme sa nevyhybali. Nikdy sme však nepouzili vulgarizmus, krik, nenavist. Nejake to obvinenie alebo stara krivda niekedy bola vytiahnuta na povrch (co by sa nemalo ;)) ale dospeli sme k vyrieseniu problemu alebo sporu. A boli to argumentacne silne strety, obaja sme dost tvrdohlavi. Ale pokial mas toho druheho rad/a, drzis sa v ramci nepisanych pravidiel aj pri hadke. Ja neutekam zo sporov, ak by problem ostal na svete. Ked sa nanho nepozeram, neprestane existovat 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. diendae
  
  18. decembra 2012
  
  Tenshi, ja som robila presne to iste ako ty, ale nakoniec/je jedno ako to dlho trvalo/ ked rekapitulujem, vsetko to bolo len zbytocna strata energie..vlastne nie, mozem porovnavat .. 😀 ..a poviem ti ze skutocne plati pravidlo ze 50% sporov neexistuje a 50% sa vyriesi samo :-D.. zbavila som sa strachu z cohokolvek a nasla som samu seba… 😀
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. tenshi1205
  
  18. decembra 2012
  
  To je v pohode moja, kazda mozeme mat inu cestu a sposob zivota. Ja nemam pocit, ze by som sa stratila, takze sa nemusim hladat a nachadzat. Ale netvrdim, ze vztah nemoze skrachovat napriek konstruktivnym hadkam a tolerancii. Ja som vsak spokojna 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi

matrioshka

19. decembra 2012

K tej ilustracii k clanku…podla mna ta otazka je uz uplne zbytocna, lebo v takomto pripade je viac nez stopercentne iste , ze ANO 😆
inak dlhsie som tu nebola, uz ste mi chybali, rada vas vidim :cmukes: 😀

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať