Eprakone – ezoterika a spiritualita

Ako pokračujem výpiskami z Mirceu Ighisana Georgea, práve pri tejto kapitole ma hreje mimoriadne pri srdci, pretože konečne som našla odpoveď na čosi, čo som videla pred nejakými dvoma rokmi a pre čo som nevedela nájsť nijaké vysvetlenie v knižkách o čakrách a energetickom poli človeka… Ako som čítala túto kapitolu, dostala som ďalší dôkaz, že si to celé nevymýšľam a že aj keď nepoznám vysvetlenie, na svoje vnímanie sa môžem plne spoľahnúť… 🙂 Hepi. A teraz dosť o mne a viac k téme. 😛

Naposledy sme si hovorili, ako je realita, ktorú vnímame, vo vibračnej rezonancii s našimi myšlienkami a emóciami. Teraz sa pozrieme na to, ako túto realitu môžeme meniť.

Svoju realitu meníme tak, že v tu a teraz a vo vedomom napojení sa na všetky možnosti zvolíme, čo chceme zažiť, a umožníme, aby sa to stalo.

A keďže je to také pekné, poďme si to rozobrať. Tak ponajprv, čo to je s tými všetkými možnosťami a naším vedomým napojením sa na ne?

Aby sme do našej reality vedeli vniesť nové možnosti, musíme sa na ne najprv nejakým spôsobom napojiť. Bez tohto napojenia sa žiadna zmena neudeje. Je to ako s internetom – ak si chceme pozerať webové stránky, tak najprv potrebujeme pripojenie k internetu. Ale samotné pripojenie k internetu ešte žiadnu stránku nevyvolá, je len predpokladom, aby sme nejakú stránku vyvolať mohli.

U človeka toto “pripojenie k internetu” značí vnímať svoje vlastné srdce.

Naše srdce je po celý čas napojené, ibaže to nevnímame. To preto, že obvykle svoj život žijeme v hlave a hlavou a tá nám sprostredkuje pocit oddelenosti. Myslíme si, že sme oddelení od zvyšku, a preto to tak zažívame. Ale nemôžeme byť “nenapojení”. To je základné poznanie kvantovej fyziky. Celá tá oddelenosť je len ilúzia.

Ale ako sa tejto ilúzie zbaviť? Tým, že svoju pozornosť upriamime do srdca. Cítime svoje srdce. Dýchame cez svoje srdce. Ponoríme sa do svojho srdca. Otvoríme ho a necháme ho roztiahnuť sa navonok, do priestoru. Dovolíme si precítiť to, čo cíti naše srdce. Keď to urobíme, pocítime automaticky spolupatričnosť a úctu voči všetkému, čo nás obklopuje. Stačí na to upriamiť pozornosť na pár minút na naše srdce.

Keď cítime túto napojenosť, tak sme vlastne vedome urobili “spojenie”. To však samo o sebe nestačí na to, aby sme videli stránku, ktorú si chceme pozerať.

Keď robíme s internetom, tak musíme do prehliadača zadať adresu stránky. Táto sa potom cez internetové spojenie prenesie do internetu, na jej základe sa načítajú dáta danej stránky z internetu a zobrazia sa na našom monitore.

Pri zhmotňovaní naše srdce vytvára spojenie a vysiela a prijíma všetky informácie, ktoré potrebujeme, aby sme nejakú z možností skutočne zažili. Srdce vysiela do matrixu našu špecifickú vibračnú frekvenciu, ktorá je sumou všetkých našich emocionálnych vzorcov a presvedčení. Túto činnosť srdca možno dokonca už aj merať. Na Heart-Math inštitúte napríklad objavili torusovité energetické pole, ktoré obklopuje srdce a má asi 2 m priemer:

Tak a toto je presne to, čo som vtedy videla ja! Myslela som si, že vidím ľudskú auru, ale mýlila som sa. Videla som žiarivú guľu, ktorá prekrývala hlavu, ale trčali z nej nohy pod kolenami. Dnes už viem, že som videla pole srdca. 🙂

Toto pole sa dá vyjadriť aj pomocou energií, ktoré poznáme, ako magnetizmus alebo elektrina.  V porovnaní s mozgom je pôsobenie elektrického poľa srdca 60-násobne silnejšie a pôsobenie magnetického poľa srdca je dokonca 5000-násobne silnejšie.

No a tento účinok ovplyvňujeme tým, do akej miery “otvoríme srdce”. Existuje experiment s diaľkovým otváraním auta. Najprv pomocou kľúča nájdeme vzdialenosť, na ktorú je ešte auto schopné prijať signál. Túto hranicu si zapamätáme. Potom urobíme krok von z tejto zóny, zdvihneme kľúč na hlavu a zasa hľadáme hranicu, po ktorú až je auto schopné takýto signál prijať. A znova si miesto zapamätáme.

Potom položíme kľúč na srdce a dávame pozor, aby bolo srdce otvorené, teda pozornosťou sa prenesieme do srdca a skúsime znova. a zasa tak dlho cúvame, až nájdeme hranicu, kde to prestáva fungovať.

Potom sa znova presunieme na hranicu, kde otváranie pri otvorenom srdci ešte fungovalo, a srdce vedome uzatvoríme – dýchame plocho, nedýchame do srdca, cítime sa oddelení a uzavretí od okolitého sveta, vedomím sa presunieme do hlavy. A znova hľadáme bod, kde dokážeme dvere otvoriť. Vzdialenosť bude podstatne menšia.

Je teda rozdiel, či po svete beháme s otvoreným alebo uzatvoreným srdcom.

Aby sme dokázali srdce úplne otvoriť, potrebujeme odložiť všetko súdenie a posudzovanie a prijímať všetko tak, ako to prichádza, s úctou a rešpektom.

Experiment napovedá ešte jedno: ak dokážeme ovplyvňovať vysielanie signálu Univerzu, dokážeme rovnako dobre ovplyvňovať aj prijímanie signálov od Univerza – teda dokážeme zvýšiť našu schopnosť prijímať informácie z matrixu. Informácie totiž prijímame otvoreným srdcom a až srdce potom komunikuje mozgu. Analógia: to, čo je pre hlavu krk, to je pre myseľ srdce. Srdce usmerňuje myseľ, kde má hľadať, aby sa dostala do kontaktu so želanými možnosťami.

Takže keď už sme naučili svoje srdce prijímať informácie, musíme sa naučiť prijímať informácie zo srdca mysľou.