Nedávno som dostala citát Miguela Ruiza, ktorý mi hodne, hodne pomohol… Ezoterika vždy rozpráva o tom, ako máme milovať ľudí. No, nech to točím, jak to točím, ja ľudí milovať schopná nikdy nebudem. Nanajvýš ak tolerovať. Keď ma niekto skutočne dohrieva, v poslednej dobe si poviem “keď stojí za to Otcovi, musí stáť za to aj mne” – a tým sa moja “láska” k ľudstvu vyčerpáva. Iste, po svete behajú jedinci, ktorých si vážim. Iste, po svete behá útla skupina ľudí, ktorých mám rada (alebo ich aspoň bez hocijakého zlého pocitu plne akceptujem takých, akí sú). Ale na celom veľkom svete nebehá jediný človek, ktorého by som milovala… seba nevynímajúc.
Donedávna som to považovala za nejakú moju osobnú úchylku. A teraz prichádza citát človeka, múdrosť ktorého si nesmierne vážim (aj keď s ním nie vždy súhlasím 😉 , ako aj inak) – dona Miguela Ruiza:
“Budem rešpektovať všetky stvorenia ako symbol môjho láskyplného splynutia s Tým-čo-ma-stvorilo pre večné šťastie ľudstva.”
(I will respect all creation as the symbol of my love communion with the One who created me to the eternal happiness of humanity.)
🙂 Ani slovo o milovaní. Rešpekt. A to zvládam. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor