“Môžeš ako realitu zažívať čokoľvek, čo si vieš predstaviť a o čom si presvedčený, že to je pre teba pravda.” — Mircea Ighisan George
Kedysi mi môj učiteľ Yovmiel povedal, že viem zhmotniť všetko, čo si viem predstaviť nielen ako cieľ, ale aj ako cestu k nemu. Napriek tomu som mala pocit, že to pri niektorých situáciách nesedí. Brala som to príliš doslovne. Napríklad keď mi odišla Cica, veľmi som si priala, aby sa vrátila, ale nevedela som si predstaviť k tomu cestu – nemala som nijaké informácie o situácii a tak moje predstavy boli tie najdobrodružnejšie scenáre, ktoré som dokázala vymyslieť. A Cica sa napriek tomu vrátila.
Dnes už viem, že tie moje “scenáre” začali zakrivovať sieť možností a začali pre Cicu vytvárať príležitosti na návrat, pokiaľ o návrat stála. Nešlo o to, predstaviť si konkrétnu cestu k cieľu, ale aspoň nejakú/nejaké, ktoré tomu cieľu dodali trochu nádeje.
To je môj posledný poznatok o zhmotňovaní. Už len tým špekulovaním nad rôznymi scenármi vlievame do našej predstavy potrebnú emóciu, ktorá predstave pomáha naplniť sa.
🙂 Trvalo takmer rok, než som to rozlúskla. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
11 odpovedí na na “Čo všetko dokážeme zažiť?”
vidis a ja som vedela ze sa ti Cica vrati, ja som si praveze robila trochu starosti ci sa budu s Lassiterom znasat, ked pride domov. Ale to som ti pre istotu moc nehovorila, aby som ta nenakazila zbytocnou paranojou 😀 Inak vsimla som si par krat ze…hm, ako to popisat…akokeby som vycitila z druheho cloveka o com je presvedceny vo vnutri, na nejakej inej urovni, nie tej ktorej si je vedomy, teda to co hovori ze tomut veri. Ja som z teba mala stopercentny dojem ze na nejakej urovni vedomia vies urcite, ze sa Cica vrati, inak by som to ja nemala odkial vediet. Toto sa mi stava aj s inymi ludmi sem tam.
Páči sa miPáči sa mi
“….a o čom si presvedčený, že to je pre teba pravda.” Mne to znie ako keby som ušla z blázinca. 🙂 A nehovorí “zákon príťažlivosti”(-nepáči sa mi tento názov ale neviem si spomenúť na iný 😛 ) o tom, že nemáme vymýšľať všelijaké scenáre ale nechať plnú moc univerzu??
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Zákon príťažlivosti vraví že “Energia nasleduje pozornosť” a slobodná vôľa je o tom, že Môžeš čo chceš, ale čo máš, alebo nemáš, vieš posúdiť len ty sama a to ostatné vnímam ako zdieľanie-výmenu názorov-skúseností a predpokladov 🙂
Nechať veci plynúť bez zasahovania, je podľa mňa stav, keď už mám dostatočné poznatky/skúsenosti/prežitky na to, aby som pochopil/precítil/aktivoval do života, že už je všetko spravené a zasahovať nie je treba, ale môže to byť aj predpoklad a kým tam nedospejem, mal by som si stále hľadať svoj vlastný názor a tú pre mňa najschodnejšiu (po srsti) cestu.
Napr.: viem, že mám ešte zablokované niektoré čakry, resp. nemajú úplne 100% “prietok”. Podľa teórie o plynutí, by stačilo len čakať a sledovať, ale ja som netrpezlivý a okrem toho mi vadia poniektoré dôsledky ich neoptimálnej funkčnosti (bolesti), tak som sa rozhodol to “nejako” urýchliť, ale možností na čistenie čakier je možno viac ako ľudí na tomto svete, tak som si vybral: mantrovanie, cvičenie (od fyzického po mentálne), kamienky, srt.
No ale nie všetky h.u. nástroje mi zaklikli ihneď. Zaklikávalo to v určitom poradí a keď aj zakliklo, tak nie vždy bolo ihneď po ruke a na totó je fajn zákon príťažlivosti…môj názor 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ano viem , chápem. 🙂 .. Zle som sa vyjadrila asi, nechcem nechať veci plynúť bez zasahovania , myslela som to tak že až po tom čo si želám alebo niečo chcem. Inak v tom tým bránim nie? A funguje to , len doslovne. Alebo zrazu vidím dve možnosti a bud ublížim niekomu a pomôžem sebe, alebo naopak. Tak jasné že som si vybrala 2x že sa radšej toho vzdám…alebo neskôr príde iná možnosť. 🙂 Ale ked´ prišla tretia situácia , napadlo ma že čo také by sa mohlo stať? Nikomu tým ani veľmi neublížim a že skúsiť to môžem. Ale nemala som , ešte som ani nič neurobila , len to rozhodnutie a veci sa začali vyvíjať tak , že som normálne skončila a všetko je proti mne. Proste sa veci otočili. Bojím sa, že to bola skúška :O Prežijem to.. nejak. 😀
Len pre vysvetlenie , jedná sa o (možno) blbosť ale znamená/symbolizuje veľa. Len aby nebolo že čo ja robím. 😛
A dakujem za odpísanie. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
OK, toto pre mňa začína byť tak trochu hra “hádaj, na čo myslím” 🙂
Tak trochu mám pocit, že je v tebe rozpor, či to čo robíš, po čom túžiš, je správne, morálne, hold OK pre spoločnosť…môj predpoklad.
U mňa to bolo o určení priority, čo je pre mňa dôležitejšie.
Napr.:
– zdravie, alebo spokojnosť okolia ako štandardne sa liečim (ľahká voľba?) – 20 rokov než som si trúfol rozhodnúť správne a vykročiť z tieňa spol. uznávaných riešení, ktoré mi nepomáhali
– zdravie, alebo pracovný štýl a nasadenie (ľahká voľba?) – 15 rokov než som si trúfol rozhodnúť správne a vykročiť z tieňa spol. uznávaných riešení, ktoré mi nepomáhali
No a zdravie môže byť fyzické, emocionálne, duševné a kto vie ešte aké, takže moje rozhodnutia by mali byť vždy také, aby som konal v zmysle môjho zdravia a bez toho, aby som zámerne popri tom poškodzoval zdravia svojho okolia a tu sa opäť vraciam k starému známemu:
– robiť a dávať vždy 100 % a nespochybňovať to/sa stále
– bez predpokladania, ktoré by som bral “smrteľne vážne”, radšej sa do aleluja pýtať, ako to tí druhí vidia-chápu-vnímajú
atď, ako to píše Ruiz.
Je to pre mňa taký jednoduchý bitevný plán. Teraz to aspoň tak vnímam a bitevný je preto, lebo je to taký malý-veľký boj proti mojim vlastným samonastoleným obmedzeniam, ktoré mi bránia vo výhľade. Väčšina z nich má totiž presne takýto zámer, brániť (chrániť) vo výhľade…len to pre boha nevidieť…namiesto vidieť, vedieť a riešiť.
Toto je moja cesta…ako raz niekto múdrejší už povedal…bojovať môžeme iba proti nepriateľovi, ktorého vidíme 🙂
….a tu sme opäť pri téme nepriateľ a tú ja vidím tak, že jediným mojim nepriateľom som ja sám a môj strach 😛
Dúfam, že ti to k niečomu bude 😀
Páči sa miPáči sa mi
Takže , neviem či toto je dobré prirovnanie , pretože na konci tej hry sa človek dozvie na čo ten druhý myslel. 😀
…A áno to to je asi takto,… len ako si vyberieš čo je dôležitejšie ked je to sen 1. a sen 2. (= poradie nemá nič spoločné s dôležitosťou.)
Hlavný dôvod “pochybovania/strachu” je že oplatí sa staviť a obetovať do toho toľko času,energie,…
Snažím sa to nespochybňovať to stále ale niekedy to znie tak absurdne..
Neviem, či je dobré sa pýtať iných na názor a ako to vidia .. čo ak oni neveria,a nechtiac to donútia ja mňa? ved na to stačí tak málo.. ak sa to opýtam dôležitých ľudí pre mňa, môžu ovplyvniť môj názor na vec aj negatívne len preto že to vidia inak. Neskôr by som to mohla ľutovať. Ale zas neskúsiť to len kvôli strachu že sa to nevyplatí je hlúpe. Situácia viac ako zložitá. Ani sa mi nechce pridať tento komentár. -_-
Sorry že tak neskoro odpisujem. A áno určite k niečomu pomohlo.:)
Páči sa miPáči sa mi
Sorka Feebs, ale nerozumiem úplne čo myslíš 🙂
Pri hádaní mám trochu totiž problém, že sa môžem zamotať v predpokladoch a preto radšej položím o otázku viac, ako menej.
Strach a pochyby sú mega žrút energie, lebo ma stále zamotávajú do predpokladov a bránia mi v položení otázky 🙂
Ak ma zaujíma názor iných, tak sa opýtam a ak sa mi zdá, že na ňom niečo je tak poopravím o ten ich, ten svoj a niekedy bohapusto kopírujem 😛
Nikto ťa nemôže nútiť, ale ne(seba)istota vie spraviť paseku. Tam by som začal pátrať ako Dunčo 🙂
Ak ťa niekto manévruje niekam kam nechceš, je otázka nakoľko je to kamarát…
Páči sa miPáči sa mi
Bojím sa opýtať preto , že prídem na to že to nezvládnem a že to nemá cenu a tak…
….
Things you swear you’ll do before you die
It’s the city of love that waits for you
But you’re too damn scared to fly.
It’s the time that you totally screwed up
Still you’re trying get it out your brain
It’s the fight you had when you didn’t make up
It’s the past that you’re dying to change
It’s all the money that you’re saving
While the good life passes by
It’s all the dreams that never came true
‘cause you’re too Damn, scared to try.
It’s a mad mad world, gotta make an escape
It’s a perfect world, when you go all the way…
^^ Song. A lepšie by som to sama nenapísala. Preložím ak treba. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Áno, strach je najväčšia brzda (mne známa), ale bolesť je silnejšia a tak aspoň u mňa sa cez bolesť pretlačila potreba začať riešiť svoje strachy a ako motivácia, je bolesť úplný macher 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hm len keď človek si vlastne nikdy nie je 100% istý (teda ide o uhol pohľadu, niekto možno je, ja nie :D). Keď do niečoho idem je nad vecou otáznik, pretože na všetko sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Svojho času som si vravela, že ak neubližujem ostatným, tak je to OK. Lenže zase dvojsečná zbraň, pretože vždy sa môže nájsť niekto, komu moje konanie ubližuje. Potom som si povedala, ak ma má dotyčný rád nechá ma takú aká som a nechá ma ísť po svojej ceste, a teda neubližujem sama sebe. Ale ak chcem byť takou aká som, kde je hranica medzi tým, že sa chcem zmeniť pre vlastný sebarozvoj a kde, že sa mením kvôli niekomu inému? A vôbec byť “taká aká som, zvyknite si” sa mi nepáči, pretože každý sa môže zmeniť, budem však potom sama sebou? A rovnako, ak mi dáky nápad zarezonuje, dáka myšlienka a názor, znamená to vždy, že je pre mňa dobré ak ju okopčím, svoj doterajší názor poopravím a pod.? Čo ak v konečnom dôsledku zistím, že to pre mňa bolo absoĺútne neprosppešné? Pre mňa je toto všetko zatiaľ zamotaný kruh. Hoci sa snažím veci jednoducho žiť, viem, že toto je možno priveľmé rozmýšľanie “čo ak”, len keď to “čo ak” sa toľko krát potvrdilo 😀 nuž dosť bolo filozofovania, môj rozumček si potreboval trošku uľaviť 🙂 a idem ďalej žiť.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 srdce ti vždy napovie, čo je to správne…to špekulovanie okolo toho či áno, alebo nie, to je podľa mňa rozhodovanie z hlavy/ega, ale ono sa to postupom času vždy utrasie a obraz sa vyjasní a srdce sa dostane k slovu. Treba na to niekedy len niekoľko (koľko?) x inkarnácií a v každej z nich sa ten rébus dá rozpliesť (vraj) 😀
Páči sa miPáči sa mi