Už vo včerajšom článku som hovorila o tom, ako zmena prostredia (napr. pobyt v hoteli) mení moje uhly pohľadu/myšlienky. To, čo idem napísať dnes, bude znieť divne. Je to divné. A napriek tomu – po uvedomení si, že by som sa v svojej existencii mohla len presúvať medzi rôznymi snami, mi automaticky dokliklo, čo robiť…
Smiešne je, že tou skúsenosťou dobehol duševný pochod, ktorý začal pred časom a máme ho tu aj zachytený. Pamätáte? Článok o americkom horore.
No, takže… Spím na hotelovej izbe. V klietke spí Šinter. Musela som ho vziať so sebou na cesty, pretože potrebuje 2x denne lieky, a tie mu nemôžem dať, keď nie je so mnou. Celý večer i časť noci sa hral, počula som cinkať zvonček na závesných rybkách. Teraz leží natiahnutý krížom cez vankúš a spí.
Vstanem a idem na záchod. Som ospanlivá, ledva trafím na záchodovú misu. A ako tam sedím, odrazu mám dva vnemy súčasne cez seba – sedím na záchode a súčasne ma niečo znepokojí, že Šinter je príliš ticho, a vstanem a idem sa pozrieť do klietky… Vidím ho natiahnutého na vankúši. Nehýbe sa. Nedýcha. Otvorím klietku – a Šinter je tuhý a studený. Mŕtvy.
Chytí ma panika. Neviem, čo mám robiť, ako ho mám oživiť… A v tej panike tú časť zo mňa, ktorá sedí na tom záchode, odrazu napadne, že predsa ja sa rozhodujem, do akého sna sa zobudím… a sen s mŕtvym Šinteríkom je taký neúnosný, že ho neberiem…
Idem späť do postele. Pri klietke sa ani nepristavím. To ticho ma desí. Ľahnem si a poviem si, že sa zobudím do sna, v ktorom Šinter žije.
Nejako sa mi podarí zaspať. Ráno sa zobudím s hrôzou v duši, ale len čo sa pohnem, vidím, ako Šinterík zdvíha hlávku.
Po celý čas som bola v dvoch realitách/snoch súčasne. Obe boli pre mňa rovnako jasné a platné. Po celý čas som si uvedomovala, že ide o dva paralelné príbehy.
A prišla som na to, že len čo si to uvedomím, dokážem si zvoliť. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor