Včera som si čítala diskusiu o jin a jang a trojici s tao a vtedy mi prišla na um pesnička od Scooterov How much is the fish…
Pre mnohých z vás to bude týranie pre uši, ale ja som na nich svojho času dosť frčala 😉 a teraz mi to všetko tak nejak podoklikávalo… Čo riešime? Delíme… delíme Všetko-čo-je tak dlho, až sa dostaneme k rybe (fish)… a koľko z toho Všetkého-čo-je je tá ryba? 🙂
Každé vlákno Všetkého-čo-je prechádza cez tú rybu. Je to “len” ryba – alebo to je “aj” ryba? Sme “len” ľudia… alebo sme “aj” ľudia? A ak sme “aj ľudia”… čo je potom ten zvyšok z nás? 😀
Nechávam na vás. Túto vec musíme rozseknúť každý za seba. Ja nakoniec ten svoj palec na nohe presvedčím, že dokážem prejsť stenou. 😛
A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …
scooter… 🙂 pamatam si na jedneho z nasich byvalych riaditelov ako raz nadranom na firemnom vecierku poskakoval na nejaky ich hit. a ostatni manazeri s nim. 🙂
heli, tenshi, dakujem za vysvetlenie a link k “trinity”. citala som, citala (helin koment aj viackrat), ale akosi sa to vo mne nikam nezahackovalo. prechadza to cezo mna a… nic. hmmm… nevadi. 🙂
co sa tyka toho, ci sme “len ludia” alebo “aj ludia”, tak najprv co si myslime pod pojmom “ludia”. len bytosti zijuce na Zemi alebo aj ine bytosti na inych planetach? ja to totiz mam pocit, ze na Zemi som len akoby navstevnik. milujem Zem, prirodu, je uzasna, ale… nemam pocit, ze sem patrim. takze, ak by sme brali, ze ludia su len bytosti na Zemi, tak ja som potom “aj clovek”. 🙂
ale neviem, ci si to, heli, myslela zrovna takto. 🙂
pekny vecer.
Páči sa miPáči sa mi
Ja som tej otázke skôr porozumela, že keď vytvoríš z plastelíny postavičku – je to stále plastelína? je to “aj postavička”? alebo “len postavička?
Páči sa miPáči sa mi
v tomto pripade, podla mna ano, je to stale plastelina a je to “aj postavicka”. 🙂 tym, ze sa z nej stala postavicka, nestratila vlastnosti plasteliny. aj ked si ich nie je vedoma. nie je uz “len postavicka”, stale je z plasteliny. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 no, len s tým absolútnom sa nám to komplikuje, lebo tá absolútna plastelína má asi aj svoj zámer, úmysel, cieľ (?), s ktorou tých panáčikov sama zo seba tvorí alebo sníva 🙂
Páči sa miPáči sa mi
mozno ta absolutna plastelina chce, aby si ti panacikovia zacali uvedomovat, z coho vlastne su a ze nie su “iba panacikovia” ale aj “plastelina”. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ale naco by to tej plasteline bolo dobre?
Páči sa miPáči sa mi
Načo je tebe dobré, ak niečo pekné vytvoríš? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Predstavme si, že sme absolútna plastelína a vôbec nič sme nevytvorili, len fragment z nás sa osamostatnil a myslí si, že je “panáčik”. Nie je panáčik. Je absolútna plastelína, ktorej časť podľahla mylnej predstave, že je panáčik, a tá absolútna plastelína čaká, až z toho vytriezvie. (Poučenie: keď si plastelína, nie je dobré ožierať sa. 😉 )
Toto je moje poznanie zo včera. Ešte si to spracujem (“popřemejšlím” 😛 ) a skúsim sa to hodiť do slov, hoci už teraz tuším, že to bude fuška.
Páči sa miPáči sa mi
😀
Páči sa miPáči sa mi
Vsetci sme plastelina, nepouzijem slovo absolutna-lebo tomu nerozumiem… Ale, ked nieco vytvorim, ci uz je to z akejkolvek hmoty, dam do toho kusok svojej duse, tak to uz nemoze byt iba plastelina, ale aj panacik vytvoreny mnou. To je nieco take, ked niekto maluje a z obrazu je citit dusu cloveka… Alebo detske obrazky- da sa z nich vela vycitat… Takze aj panacik z plasteliny, je plastelina, ale je aj nieco zo mna, to co som citil, ked som ho tvoril.
Páči sa miPáči sa mi