Normálne nie som veľmi “citová” a “lásková”, ale na Facebooku som našla na stránke Walking My Talk pekný citát a tak si myslím, že keď už nič citovejšieho nevypotím ja, nechajme hovoriť tých, čo sa vyznajú viac 😛 :
Žiarlivosť, hnev a nenávisť z nás odožierajú. Keď nie sme vnútorne vyrovnaní, tieto emócie nás dokážu potrápiť a otráviť… Ak si predstavíš, ako žiarlivosť pomaly užiera z tvojho srdca a mysle, telo sa čoskoro pridá a bunky sa začnú tiež navzájom požierať…
Nechaj to tak, každý robí najlepšie, ako vie, s poznaním, ktoré má, a keď niekto miluje niekoho iného a nie teba, potom akceptuj, že si zvolil byť s niekým iným a čím skôr si na to zvykneš, tým rýchlejšie sa vieš pohnúť ďalej a stretnúť niekoho, kto je ideálny partner pre teba.
Ak uveríme, že dokážeme byť šťastní len s jedinou osobou na svete, potom premrháme hodne času čakaním na túto správnu osobu a takisto keď sa objaví, vystavíme ju vysokému tlaku, aby bola pre nás všetkým… — Allison Sara
Ak si chceme zhmotniť láskavejší život, nemôžeme ho zhmotňovať z pocitu nedostatku. No a kde vziať a nekradnúť, keď v našom živote nie je nikto, kto by nám venoval všetku pozornosť a náklonnosť? Že by nebol? Vždy je tam jeden, ktorý pre nás urobí, o čo ho požiadame – my sami. Preto prvý “cit”, čo by sme si mali pestovať, je láska k sebe. OK, pri minulých diskusiách som zistila, že to slovo “láska” je také gumené, že si s ním neviem dosť dobre rady – ale skúsme sa aspoň akceptovať takí, akí sme, a voči vlastným “nedostatkom” si vytvoriť zhovievavé pousmiatie.
Keď si sami dokážeme zabezpečiť základný prísun akceptácie, neprepadneme nutkaniu hľadať ju vonku, u iných ľudí – a neprepadneme nutkaniu privlastňovať si každého, kto sa na nás milo pozrie, a urobiť mu zo života zlatú klietku.










Povedz svoj názor