Článok od Duhovymotyl:
Vnímala som sa ako tolerantná osoba. Tolerujem ľudí, ich názory, snažím sa ich pochopiť a aj keď nie sú rovnaké s mojimi, brala som, že pravda nie je len jedna. Každý vo svojom príbehu žije svoju pravdu a súčet všetkých právd je PRAVDA Otca. Súčet všetkých a všetkého je Otec. Ale teraz to vnímam ináč.
Pri nedávnej veľmi diskutovanej téme samovraždy som popísala svoje vnímanie a názor /vytrhnuté z kontextu: “Tu vnímam samovraždu možno aj ako dar, jednu z ciest, ktorá je ponúknutá“./ Netvrdím, že správny, ale bol to môj pohľad. Na tento názor mi Gildor, ktorého si moc vážim a mám ho rada, odpísal, že v ňom vyvolal “bŕŕŕ (v zmysle nechutné, fuj) pocity“.
Nuž priznám sa, keď mi niekto povedal: Nesúhlasím s Tebou, to je blbosť, vnímam to takto…, tak to beriem. Beriem to ako motiváciu k diskusii, pričom sa chcem dozvedieť niečo aj o jeho pravde. Ale keď som si prečítala, aké nechutné pocity v niekom vyvolalo napísanie mojej pravdy, stislo mi pri srdci a bolo mi dosť smutno /Nechcem teraz riešiť Neber to osobne/.
Bolo mi zrazu smutno zo seba. Sú moje názory nechutné? Je moje vnímanie nechutné? Je nechutné, keď vidím lásku a jeden z Otcových darov tam, kde sa dá vidieť zbabelosť, rúhanie sa životu a marenie svojich potenciálov? Dosť som o tom premýšľala a túžila som pocítiť, či môj názor je nesprávny, keď dokáže vyvolať takéto niečo. Počas niekoľkých dní som začala vnímať dokola vety a pravdy, ktoré mám v sebe a ktoré so mnou vždy zatrasú, keď ich precítim. No a teraz som ich vnímala tiež hlavne ako pocity. Pocity, ktoré sa k sebe postupne logicky ukladali, pomiešali, až z toho vznikol jeden megapocit. Pre mňa nový. Niečo, čo človek bežne číta, ale nemusí to precítiť.
A ešte s niečím sa Vám priznám. Po tomto precítení mi ostal vo vnútri mier, kľud a pochopenie. Pri pomyslení na všetky možné činy, ktoré odsudzujem, mi ostal mier, kľud a pochopenie. Ale moje telo sa s touto energiou akosi nevie vysporiadať. Búši mi srdce, akoby som to ešte nevedela úplne prijať, akoby som niekde počula svoj hlások: nerúham sa?, pociťujem kŕče v bruchu a dokonca ma aj preháňa. Ale moja duša sa nevie s touto predstavou rozlúčiť.
A keďže popisujem hlavne pocity, mnohé je myslené obrazne. A za “Ty” chcem dosadiť každého človeka, každú situáciu, vetu, obraz, každú energiu, ktorá ma rozvibrovala alebo nechala chladnou… proste všetkých a všetko, čo som nepovažovala za JA.
BOH JE VŠETKO. Bez výnimky. Všetko. Táto veta u mňa vyvoláva pocit, akoby sa triasla Zem.
BOH JE VŠETKO, ČO JE, AJ TO, ČO NIE JE. Toto pociťujem v spojení s potenciálmi s kombináciou nekonečných možností všetkého.
BOH JE VO MNE. Som stvorená z Boha. Som na jeho obraz. Som všetko. Som to, čo som, aj to, čo nie som.
BOH JE V TEBE. Si stvorený z Boha. Si na jeho obraz. Si všetko. Si to, čo si a aj to, čo nie si.
SME JEDNO. Sme jeden Boh.
SME JEDNA PRAVDA. Celá jedna pravda vo mne a tá istá jedna Pravda v Tebe.
TY SI JA A JA SOM TY. Všetko, čo je v Tebe, je aj vo mne. Všetko, čo je vo mne, je aj v Tebe. A dokonca aj viac. Je v nás aj to, čo nie je.
Milujem Ťa . Prečo? Lebo som si stvorila príbeh, kde mi ukazuješ, prečo sa aj ja milujem. Nenávidím ťa. Prečo? Lebo Ťa mám vo svojom príbehu, kde aj ja sa pre to isté nenávidím. Odsudzujem Ťa za to, že odsudzuješ. Ohováram Ťa, lebo mi vadí, že ohováraš. Zabijem Ťa, lebo si vrah. Kričím na Teba, lebo neznášam, keď kričíš, pomstím sa Ti zradou, lebo si ma zradil. Nechápem Ťa, keď nevieš pochopiť druhých. Tvoje činy sú mi odporné a neodpustiteľné, lebo ani ja sama sebe som si ich neodpustila. Prečo si v mojom príbehu? Nie je to náhoda. Ukazuješ mi aj tie aspekty môjho bytia, ktorými si myslím, že nie som. Ale aj toto som ja. Prečo som si ťa do svojho príbehu pritiahla? Aby som si mohla vytvoriť tento terajší príbeh a zároveň, aby som vďaka Tebe videla ďalšie príbehy nachádzajúce sa vo mne. Vidím záchrancu aj vraha, vidím násilníka aj obeť, vidím askézu aj rozkoš, vidím krásu a aj odvraciam tvár, vidím hrdinu aj samovraha, vidím ako ma chceš kameňovať a aj bosorku, ktorú idem upáliť, vidím vinníka a aj sudcu,…
Cítim sa smutná a nepochopená, keď neprijímaš moju pravdu. Akú moju? Veď celá Tvoja Pravda je vo mne a v Tebe je moja. V Tebe je všetko. Vo mne je všetko. Tvoje postoje, Tvoje myšlienky, Tvoje city a pocity, nemusím to všetko zažívať vedome tu a teraz v mojom príbehu, zažívam to skrze Teba.
JA SOM JEDEN Z ASPEKTOV BOHA. CELÉHO BOHA, nie len malého kúsku, ktorý až po súčte s Tebou toho Boha pospája. . /Uff, keď toto píšem, krúti sa mi hlava, cítim slabosť, potím sa a zároveň mám zimomriavky/
TY SI JEDEN Z ASPEKTOV CELÉHO BOHA.
Akceptujem Ťa podľa toho, ktorý aspekt môjho Bytia mi ukazuješ. Veď bez Teba by som nevedela, že som láska i nenávisť, radosť i smútok, mier i boj, svatec i podliak, hrdina i zbabelec, múdry i hlupák, milujúci život i samovrah… Neviem Ťa akceptovať, cítim pri Tebe hnev, smútok, vinu..? Len mi ukazuješ, aby som prijala túto svoju časť, aby som ju PRIJALA. Aby som prijala celého Boha.Nie len jeho kúsok. Boh je všetko, Boh je vo mne. JE VO MNE VŠETKO. Nepáčia sa mi Tvoje skutky? Neakceptujem ich? To mi ukazuje cestu, po ktorej túžim alebo netúžim ísť, cestu, ktorou sa chcem alebo nechcem stať v tomto mojom vytvorenom príbehu. Ale môžem akceptovať Teba, môžem Ťa mať celého rada s Tvojou pravdou, len prijať, odpustiť a začať milovať ten môj skrytý aspekt, ktorý mi ukazuješ. Takto vidím aj ďalší zmysel vety: Chceš byť…, tak buď! Áno, veď aj to je vo mne.
VŠETKO MÁ VÝZNAM. VŠETKO MÁ SVOJE MIESTO. VŠETKO JE OD BOHA, VŠETKO JE DAR OD BOHA. Bez výnimky! Chápeme to, keď je niečo krásne. Nechápeme to, keď je niečo “nechutné”. Boh je všetko. Bez výnimky a Boh je LÁSKA. Bezhraničná a bezpodmienečná láska v tom najnepochopiteľnejšom najzmysle. Dokáže táto láska stvoriť zo seba nejakú možnosť, niečo, čo nemá význam, niečo, čo pre nás nie je dar? BEZ VÝNIMKY.
Celý článok som napísala hlavne pre seba. Aby som to dokázala pomenovať a dať do slov. Tieto slová sú len symbolom a obrazom toho, čo som pocítila. Akýkoľvek obraz z nich získaš Ty, je správny. Takže neviem, či to niekomu niečo prinesie, ale pre mňa pripomenutie si tohto pocitu znamená úžastnú slobodu v dôsledku prijatia v mojich očiach “zlého a nechutného” tiež ako jeden z aspektov nášho Otca, ako jeden z darov, ako niečo, čo má význam. BEZ VÝNIMKY. Pri tomto pocite som pochovala dualitu, v ktorej sú výnimky typu: Boh je všetko, ale toto nie je Boh. Z tejto perspektívy začínam pociťovať svetlo aj tam, kde som videla tmu. Z tejto perspektívy sa vnímam ako celok, s nekonečným počtom rôznych apsektov v Tebe i v sebe. TY SI VŠETKO a JA SOM VŠETKO. TY si jednou z možností Boha a JA som inou z možností toho istého celého Boha. Nie sme súčet. Náš súčet ukazuje len všetky prejavené možnosti, pričom sa prelínajú a jedna dáva možnosť vzniku druhej. A tak vznikne aj to, čo nie je.
A cítim mier a kľud v duši s tým JE MI TO JEDNO, ak v Tebe tento článok vyvolá akýkoľvek pocit, či ma upáliš ako bosorku, alebo či ma postavíš na piedestál, alebo ostane neutrálny ako žvásty. Veď všetky Tvoje názory mám aj v sebe, len skrze Teba sa dostane na moje svetlo. A za nadobudnutie tohto vnímania Ti ďakujem. Mám Ťa rada.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor