Vnímaš vonkajší Sen, tak, ako sa pozerajú tvoje vlastné oči. Keď sa hneváš, vidíš svet očami hnevu… Keď si smutný, vidíš očami smútku, a všetko, čo uvidíš, bude smutné. — don Miguel Ruiz

(You perceive the outside Dream according to your eyes. When you are angry, you see the world with eyes of anger….If you are sad, you see with the eyes of sadness, and everything you perceive will be sad.)

Stačí, keď sa naučíme načúvať nášmu vnútornému monológu a on nám ukáže, akými očami sa práve pozeráme… Alebo stačí registrovať prevažujúci pocit v danej chvíli a vieme, čo nami myká. Mnohí možno nemáte tento problém, ale ja nikdy neviem, čo cítim, pretože som si každú emóciu premenovala nejako inak – najčastejšie na “kľud”. Takže ja sa o svojom rozpoložení dozvedám najčastejšie z toho, ako vyzerá svet okolo mňa.

Na tomto princípe funguje aj to “zrkadlenie” – keď nás niečo rozčuľuje, sme to my, koho to rozčuľuje, nie tá vec sama o sebe…

Takže aspoň za mňa – keďže svet je v poslednom čase nádherný, priateľský a úžasný, rátam, že napriek silným bolestiam som “v kľude” 😛 . A tie bolesti – tie mi nevadia. Aspoň nie veľmi. Keď na to príde, aspoň sa mám s kým zhovárať. 🙂

A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …