Countdown 2012: 177 – každý máme niekde domov

Dnes je odpočet vo “vlastnej veci” 🙂 – poobede vkráčal do môjho života ďalší člen mojej rodinky, kocúrik Ňuso. On sa vlastne nevolá Ňuso, ale Nelson, lenže ja som vedela, že to má byť Ňuso a Nelson vyzeral presne tak – ako “ňuso”… Takže ako mačička z útulku, každý z nás má niekde miesto, kam patrí, a jedného dňa si ho nájde. 🙂

A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …

Naspäť

Your message has been sent

Upozornenie
Upozornenie
Upozornenie

Varovanie!

12 thoughts on “Countdown 2012: 177 – každý máme niekde domov

  1. ta je nadherna heli 🙂 krasny kocurik, prajem mu vela dobrych zazitkov a energie u teba a hlavne nech sa citi dobre medzi ostatnymi cicuskami , co mas :-))) to video je nadherne 🙂 ja som dneska drzala naseho malickeho psika, este je malicky a boli sme si ho obzriet, ma len dva tyzdne a este chvilku potrva , kym nam ho daju domkov, ale bolo to take dojimave ako toto video 🙂
    vsetko dobre ňusko od elinky 🙂

    Páči sa mi

  2. Fešáčik, koľko ich vlastne teraz je?
    Nám dnes zomrela náhle 9 ročná fenka rodézskeho ridgebacka 😦 Nič jej viditeľne nebolo a zrazu vracanie a smrť. Ach jo.. Nech sú tvoje mačičky v poriadku.

    Páči sa mi

  3. Trocha si mi rozjasnila večer… dnes som sa lúčila po troch dňoch opatery so zraneným kocúrikom, lebo išiel do iného domova. Je to blízko, budem si ho brať k sebe “na návštevy”, ale tak mi prišlo ľúto, že som sa rozrevala. Mám malilinký byt a mačku, ktorá bola celý čas zalezená, lebo sa ho bála. A tak som dúfala, že sa skamarátia a ostane u mňa.Nádherný čierny panter.
    Dôvod na väčší byt 😆

    Páči sa mi

  4. Ňuso nechce žerkať a piť, ale aspoň mi už opišal koberec. Volala som s jeho opatrovateľkou a dohodli sme sa, že k nemu pustím mačičky. Mačičky ho prijali vcelku v pohode, sú zvedavé a rady by ho skúmali, ale Ňuso zatiaľ nereaguje. Vyliezol už aj do zimnej záhrady a zaliezol pod stoličku, kde som naňho skoro stúpila a tým som ho zbytočne vydesila, ale po dome zatiaľ nechodí. Skrčí sa v kútiku a nehýbe sa. Je mi ho ľúto a neviem, čo s tým urobím. Ak nebude žerky, bude sa musieť vrátiť späť do depozitu – ja jeho život neriskujem. 😦

    Páči sa mi

    • no Sofia nepapala a nepila 2 dni, ked som ju doniesla domov. bola zalezena, ani som nezahliadla. potom sa pomlatila s Čiky (x-krat) a hura zacala papat aj pit. takze hlavu hore a skus ponuknut smotanku 🙂

      Páči sa mi

      • Odľahlo mi… Bála som sa hlavne toho nepitia. Ale odkedy opišal koberec, cítim sa nejako lepšie. 🙂 Aspoň nejakú aktivitu už vyvinul. Nabudúce by už mohol trafiť aj do záchodíka. 😀 Pred chvíľkou som natiahla ruku do brlôžka a zľahka som pohladkala jeho chvostík. To bolo prvýkrát, čo som sa ho dotkla… 🙂

        Páči sa mi

Povedz svoj názor