Eprakone – ezoterika a spiritualita

“Snažiť sa nevidieť niečo, čo nechcete vidieť alebo priznať, že je to pravda o vás… to je ako snažiť sa skryť tasmánskeho diabla pod perinou: spíte len natoľko dobre, nakoľko ho dokážete udržať sýteho a spiaceho, čo značí, že všetok svoj čas venujete jeho pohode.” — Guy Finley

(Trying to ignore something you don’t want to see or know is true about yourself… is like trying to hide a Tasmanian Devil under your bedcovers: you only sleep as well as you can keep it fed and still, which means all your time is spent attending to its comfort.)

A Guy Finley potom pokračuje: Aj keď štúdium seba samého možno obsahuje aj čítanie istých kníh o ľudskom vnútre alebo počúvanie prednášok o sebapremene, tieto materiály napriek ich informatívnosti a povzbudivému tónu sú skutočne len prípravné nástroje; majú svoje miesto. Koniec koncov, keby sme chceli vyliezť na Mount Everest, tiež by sme si najprv pozháňali zážitky a skúsenosti iných, čo to už majú za sebou, a knihy o tom, ako to urobiť správne. To by nás aspoň trochu pripravilo na to, čo nás čaká… myslíme si. Ale pravda je taká, že všetky tie knihy a prednášky nás nezdvihnú ani centimeter z údolia a bližšie k vrcholku… Je len jediná cesta, ako sa na ten Mount Everest vytrepať – a to pohnúť zadkom a vytrepať sa tam.

A tak aj keď chceme na sebe popracovať, knihy neurobia robotu miesto nás. Vedia nasmerovať našu pozornosť, ale my sami seba musíme úprimne a otvorene pozorovať, musíme registrovať, čo sa v nás deje a miesto toho, aby sme všetko okamžite vysvetľovali a zdôvodňovali, len to pozorujme a hľadajme mechanizmy, ktoré pod povrchom pracujú. Kým nás nebude viesť vôľa vidieť, čo sa skutočne deje a akú úlohu v tom hráme my sami, tak sa len budeme donekonečna ospravedlňovať a tváriť a budovať svoju výkladnú skriňu – a nepozametáme v tých kútoch, do ktorých cez tú výkladnú skriňu “nevidno”.

Sebarozvoj a sebapremena nie je o zaujímaní emotívnych stanovísk, ale o triezvom zistení, čo všetko máme “vo výbave” a ako s tým vieme fungovať tak, aby všetko bolo nasadené v prospech nášho rastu. Pretože nie sú “zlé” vlastnosti, len vlastnosti použité v nesprávnej situácii. Pokiaľ budeme zatvárať oči pred tými vlastnosťami, ako k nim máme nájsť “vhodnú” situáciu?

Tak mi to prichodí, ako keby sme sa v prvej etape sebarozvoja mali zmeniť na studeného účtovníka, ktorý kontroluje stav skladových zásob. 😛