Minule som si všimla, že jeden z blogov, už presne neviem, ktorý, sa zamýšľal na zmyslom ľudského života. Priznám sa, čítala som len názov článku, pretože mi celá tá predstava prišla taká nejaká… márna… Nevedela by som povedať, prečo, ale pripomenulo mi to scénu z jedného sci-fi seriálu, Space Rangers, ktorý som kedysi rada pozerávala (no dobre, hral tam jeden náramný fešák 😉 ). Nejaký mimozemšťanský negatívec sa baví s naším  hrdinom-klaďasom-ako-remeň o niečom, čo je skrytá vyhrážka – a nazve to “Gedankenspiele über die Zukunft” – pohrávanie sa s myšlienkami o budúcnosti. Nikdy som tomu zmyslu celkom neporozumela, ale výraz so mnou išiel dlhé roky a kedy-tedy sa mi sám nasáčkoval do hlavy – vždy vtedy, keď išlo o situáciu, kde sa človek utápal v špekulovaní a vymýšľaní “a čo ak…”

A presne pri prečítaní názvu článku sa mi znova táto veta vynorila. Možno aj to bol dôvod, prečo som nešla čítať. V poslednej dobe si dávam trochu pozor, aby som sa udržala v tu a teraz a nie v špekulovaní o minulosti či budúcnosti”. Takže som si prečítala otázku “čo je zmyslom ľudského života?”, odpovedala som si “žiť” a išla som štrikovať 😉 .

A do toho prihrmela denná dávka Miguela Ruiza:

“Tvoji rodičia ti prinášajú ten najväčší dar – život. Správa Boha je život a táto správa sa k tebe dostáva cez tvojich rodičov.” — don Miguel Ruiz

(Your parents bring you the greatest gift, which is life.  The message of God is life, and that message came to you through your parents.)

Ja tieto výchovné “udice” fakt môžem. 🙂