Na stránke Alcantara Acupuncture sa objavil článok, ktorý dáva do kontextu to naše ezoterické hľadanie vnútorného mieru:
Často, keď hovoríme o zdravom štýle života, myslíme si, že hnev a iné emócie ako smútok či frustrácia, ktoré považujeme za “negatívne”, by sme nemali nikdy predvádzať, ba dokonca ani cítiť! Že na to, aby sme vibrovali vyššie, nemáme ventilovať svoje emocionálne poryvy. Existuje mnoho prístupov k tomu, ako narábať s emóciami. Ale úplne podstatné je vždy nerobiť si násilie.
Vezmime si napríklad hnev. Hnev je zdravý. Vytvára hranice, oznamuje, že máme istú sebahodnotu, isté veci sú nám veľmi dôležité a že dokážeme hnev pocítiť – ale sa ho aj zbaviť. Hnev je svojou povahou jangový a ako taký je proste súčasťou života. A potom máme iné situácie, kde sme radšej jinoví a spracovávame si veci v tichu a ústraní. Aj to je potrebné. Hnev dokáže podnietiť kreativitu a často zapríčiní, že ľudia sa chopia rozumu. Vie vyštartovať zmenu a vie nás vyhnať na barikády v mene vecí, čo sú nám dôležité. Vtedy je dôležitý, pretože nás vedie k uvedomeniu si a zmene.
Tu z vlastnej skúsenosti môžem len súhlasiť. Ja už som taký ten jangovitý jedoš 😛 a moje najlepšie výkony, keď som išla na hranicu svojich schopností a kúsok za ňu, kedy som sama seba “strečovala” a “čelindžovala”, boli práve vďaka hnevu/zúrivosti. Jeden čas som mala aj průpovídku, že ak mám pohnúť svetom, tak OK, len sa musím najprv poriadne nasrrrr…diť. 😉
A takisto potrebujeme pochopiť, že byť sústredený na seba nie je akt sebeckosti. V istých kruhoch sa tomu hovorí “dravý”. Buďte draví!
V jedinom prípade sa stáva hnev nezdravým – keď miesto riešenia situácie si z nej vytvoríme obsesívnu predstavu, ktorá potom negatívne ovplyvňuje náš zvyšný život.
Moja obsesívna predstava bola, že mi anjeli klamú. Keď mi niekto klamal, vždy sa snažil uhrať si svoju výhodu na môj úkor – a teda bol nepriateľ. Koľko som sa ja “nepriateľovala” s anjelmi! A to všetko len preto, že niekde po ceste som miesto racionálneho vyjasňovania veci a snahy porozumieť k situácii zaujala stanovisko a potrebovala som ho potom vnútiť celému zvyšku sveta. Stálo ma to dvaapol premrhaných rokov života. 😕 (Našťastie som potom dostala rozum. Ovšem neviem, nakoľko bol “môj” a nakoľko to bola okovaná čižma v mojom zadku, ale sú situácie, kedy ste vďační aj za tú okovanú čižmu v sedacom svale. 🙂 )
Najhorší hnev je ten, ktorý v sebe uzavrieme a nosíme ho so sebou. Vytvára blokády v našom tele a blokády vedú k nerovnováhe a chorobám. Samozrejme, je lepšie nepocítiť hnev, ale keď už ho pocítime, je zdravšie dostať ho zo seba von. Nepotláčať ho. Takýto hnev je produktívny. Každý z nás má nejaké oblasti, na ktoré je citlivý, hnev ho na ne upozorní a umožní mu popracovať na nich. Koniec-koncov, sme len ľudia a niekedy sa každý z nás zachová ako osol. (Osol promine. 😛 )
Takže až nabudúce pocítite hnev, proste si ho “vyseďte”, nech už má hocijakú podobu. Precíťte ho a potom ho zabudnite a pohnite sa ďalej. Nesúďte sa za hnev; majte pre seba porozumenie. S trochou praxe sa uvoľňovanie hnevu stáva ľahším a ľahším. A keď hnev nebudete uzatvárať v sebe, pôsobíte tým proti prirodzenej tendencii tela stiahnuť sa v kŕči a uchovať hnev v tele v podobe fyzickej alebo emocionálnej bolesti!
Tri spôsoby, ako sa zbaviť hnevu
- Vdýchnite do brucha a počítajte do štyroch; jazyk pritom tlačte o horné podnebie. Zadržte dych a počítajte do štyroch a potom oprite jazyk o spodnú čeľusť a vydýchnite ústami; počítajte do 8. Toto vyčistí hlavu.
- Možno to znie ako klišé – ale toto klišé funguje: zarevte z plných pľúc. Ak máte tenkouchých susedov (alebo tenkostenný byt), zarevte do vankúša.
- Dajte si príjemnú teplú sprchu. A počas sprchovania si predstavujte, ako sa temnota z celého dňa vyplavuje z vášho tela a odteká odtokom sprchy do kanála.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Naaaa, kto bude znášať tie nedoplatky za teplú vodu? 😆
Páči sa miPáči sa mi
mam dotaz. ako to viete rozpoznat ci ste emociu potlacili alebo nie? Lebo (podla seba, ale aj podla druhych) mam taky dojem ze ludia si myslia ale ved ja samozrejme nepotlacam, ale je to len znakom toho ze potlacaju velmi uspesne….
Páči sa miPáči sa mi
Toto je dobrá otázka, Matrioshka. Ja som si roky myslela, že niektoré emócie ani nemám len preto, že som potláčala a potláčala a ani som o tom nevedela.
Pomohli mi to pochopiť choroby a teraz viac počúvam aktuálne svoje telo: búšenie srdca, tlaky na hrudi, hrča v krku, zrýchlený dych, slabosť v bruchu. Tak vtedy viem, že čosi je nevyventilované a chce to von 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 Tak ti poviem… neviem… 😛 Ja som potláčateľ najúspešnejší zo všetkých a keď chcem vedieť, či niečo cítim, musím sa spýtať anjelov. 😳 Ale používam také rýchle pravidlo: ak sa nad niečím nepozastavíš (a to ani zdvihnutím obočia alebo ľahkým úškrnom), vtedy zaručene nič nepotláčaš. Už myknutie plecom značí, že niečo v tebe na situáciu zareagovalo – a tak že je tam šanca, že potláčaš, alebo si spozorovala niečo, čo si nedávno pre seba riešila. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ja mám v poslednej dobe problém s tým, že vybuchujem kvôli úplným maličkostiam
a napriek tomu, že si uvedomujem ako veľmi sa hnevám a že to nie je zdravé ani primerané k situácii nedokážem sa upokojiť alebo mi teda trvá dlho kým sa vážne upokojím 
chcela by som s tým niečo robiť ale kedykoľvek sa snažím ovládnuť svoj hnev akoby to vôbec nemalo zmysel…
čítala som, že hnev by sa nemal držať v sebe ale ani veľmi vypúšťať von…ako by som ho mala teda tak primerane ventilovať? aby som neublížila sebe ani okoliu?
Páči sa miPáči sa mi