Ako toto píšem, poskladali sa mi v hlavinke dohromady tri veci. 1. Čítala som v Kryonovi o numerológii a je tam pasáž, ktorá upozorňuje na čas 11:11, ktorý numerologicky značí “osvietenie:osvietenie”. 2. Pozrela som na obrazovku počítača, bolo 11-teho a na desktope svietila veľká oranžová 11. Tak som si povedala – ide sa osvecovať sama seba… 😛 3. A hneď nato som v štatistikách našla čosi, čo ukazovalo, že si o mňa zasa niekto začína otierať parožie 😉 . Tentokrát ma to nenaštvalo ako obvykle, ale mi to dalo… no, nie “osvietenie”, ale rozhodne aspoň vhľad. A tak vám ho idem porozprávať. 🙂
Čím meriate svoju hodnotu? Snažila som sa pospomínať si na všetky spôsoby, o aké som sa potkla.
Prvý z nich bol: počtom ľudí, ktorí o tebe hovoria pekne, držia ti stranu a si ich “krvná skupina”. Kdesi som dokonca čítala alebo počula, že počtom ľudí, ktorí zostanú v “tvojom príbehu” dobrovoľne. Kedysi som tomu verila. Ak je človek obľúbený, má veľa priateľov a veľa ľudí s ním súhlasí, uctieva si ho a drží mu stranu. Ale… v marketingu existuje poučka, ktorú som už párkrát spomínala: YCWTA, You Can´t Win Them All. Na svete je priveľa hodne rôznorodých ľudí a neulahodíš každému. Ak svoju hodnotu meriam tým, koľko ľudí ma má rado, musím nutne robiť kompromisy a tu nepovedať to a tam zas niečo iné, len aby som ľudí nepopudila – a neodpudila.
Skúšala som to mnoho rokov. Nefungovalo to. Bola som príliš málo vzťahovo orientovaná a veci a ich kauzalita ma príliš zaujímali. Keď niekto hovoril hlúposti, nedokázala som byť ticho – potrebovala som diskutovať, nie súhlasiť. No a ľudia to často brali ako spochybňovanie ich vlastnej hodnoty, keď som netlieskala všetkému, čo povedali. A tak sme mali smolu; ja som platila za “konfliktnú”, lebo som vec kládla vyššie ako vzťah, a svet v mojich očiach začínal byť nepriateľský, pretože som sa musela stále prispôsobovať – kým iní to nerobili… 😦
Druhý spôsob som poznala z Roberta van Gulika: podľa snov, ktoré sa ti nepodarilo naplniť. Keď som sa o to potkla prvýkrát, bacilo ma medzi oči, aký úžasný spôsob to je… O hodnote človeka nevypovedajú jeho dosiahnuté výsledky, ale veľkosť a odvaha jeho snov.Keď snívaš len prkotiny, pravdepodobne si ich naplníš. Keď snívaš veľké veci, mnohé sa nenaplnia. A to nenaplnenie je pnutie, ktoré ťa udržiava nažive.
Ale… nie všetci ľudia snívajú. Sú aj takí, ktorí možno v živote nič nechceli, sú so všetkým spokojní a sú v mieri so sebou i svetom naokolo. Nederú sa za ničím, ale napriek tomu z nich vychádza pohoda a pozitivita a odráža sa do okolia. Moja rodina na východe sú celkom jednoduchí ľudia – ale mnohí mali presne túto schopnosť. Ich hodnota bola obrovská – boli pre iných oázou pokoja, keď bol niekto rozhodený alebo dezorientovaný. Vedeli vás nasmerovať na tie drobné veci v živote, na ktorých naozaj záleží.
Človek, ktorý sníva veľké sny a snaží sa ich dosiahnuť, pravdepodobne nie je vnútorne veľmi šťastný, pretože vždy má rozdiel medzi “chcem” a “je”. Pravdepodobne hodne tlačí na pílu a svojich známych i obsah svojho života si vyberá podľa toho, nakoľko vyhovujú jeho snom. Vidí len časť príležitostí – tie, ktoré sa viažu na naplnenie sna. Ten zvyšok pravdepodobne prehliada a nevychutná.
Hodne rokov som išla touto cestou. Budovala som kariéru, dosahovala som a svoju pozornosť/vôľu som používala na to, aby som delila veci na “vyhovuje” a “nevyhovuje”. Napriek tomu som nemala pocit vlastnej hodnoty. Problém bol totiž v tom, že podľa tohto pravidla sa dá vlastná hodnota odmerať až v stave, keď vám toto meranie je nanič – v okamihu smrti.
Takže zasa nyšt. 😕
Ďalší spôsob merania vlastnej hodnoty bol podľa toho, kto sú tvoji nepriatelia. Nejako to vyplynulo automaticky z tých snov. Proste ak niekto nevyhovoval snu, nezaujímal ma. To mi niektorí dosť zazlievali. Prichodili si neuznaní, prehliadaní, “menejcenní”. A keď človek chvíľku ide za svojím snom a je skôr vecne orientovaný, necháva za sebou popri ceste mrcinky nádejných vzťahov. Má svoj názor a nenechá si ho modifikovať nikomu inému len preto, aby “patril niekam”. Je tvrdý, tvrdohlavý (=konfliktný) a neochotný podriadiť sa názoru skupiny. No a toto skupiny nemávajú rady.
Takže po ceste sa mi do skupiny “nepriateľov” dostali nielen ľudia, ktorých som ako nepriateľov prijala ja, ale aj tí, ktorých som si nevšímala a oni mi to zazlievali. Boli tam ľudia, u ktorých bolo cťou mať ich za “nepriateľov” (pretože pôsobilo náramné potešenie a zadosťučinenie nakopnúť ich znepriatelený zadok a “nepatriť k nim”), lenže aj ľudia, ktorí mi boli celkom ľahostajní, bolo síce fajn “nepatriť k nim”, ale nijako to nedokresľovalo moju hodnotu. Je fajn nepatriť k dážďovkám – ale nič to nehovorí o tom, kto som. 😕
No a teraz prichádza môj “vhľad” a ja som trochu upravila posledné meradlo: podľa tvojich nepriateľov, ktorí v tvojich očiach “nepriatelia” nie sú. To som si uvedomila, keď sa zasa ktosi nesmierne kekešil a “otieral si parožie” 😛 a mňa sa to nedotklo. To bola pre mňa taká nová reakcia, že ma to donútilo zastaviť a zamyslieť sa.
Kým všetky ostatné merania boli podľa “vonkajšieho sveta” – to, čo iní na mne vidia/nevidia a čo na to povedia, tento posledný spôsob mi prišiel ako meranie z môjho vnútra. Prestalo byť dôležité, či niekto je alebo nie je priateľ/nepriateľ, pretože som v mieri s ním a celým svetom. Dobre, nemusím milovať všetkých ksichtov, čo sa pohybujú okolo mňa, ale môžem im rozumieť a vedieť, že v podstate neriešia mňa, ale seba a svoje sklamania/strachy/neistoty. Prečítala som si nadávky na svoju adresu a povedala som si – “dobre, že to hovoríš ty; vidím do teba a nič z toho, čo vidím, pre mňa momentálne nie je hodnota – takže môžeš mať názor, aký len chceš, nijako sa ma nedotýka… žijeme v iných svetoch”.
Moja hodnota nie je v tom, že ma máš rád, že snívam odvážny sen alebo že ma nenávidíš – moja hodnota je v tom, že nech ty urobíš čokoľvek, viem si z toho vybrať vnútornú spokojnosť. Buď takú, že mi pekne/varovne povedal človek, ktorého si pre niečo vážim, alebo takú, že chápem, prečo sa mi snaží urobiť zle človek, ktorého si nevážim. Rozumiem. Konečne rozumiem. 🙂
Svoju hodnotu meriam hodnotou svojej reakcie na veci okolo mňa.
Takže toto je moje “11” 😛 ; neviem, či bude na niečo niekomu inému, ale rozhodne by ma zaujímalo, aké spôsoby merania vlastnej hodnoty poznáte/vidíte vy. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor