Žonglérka

matrioshka 19 komentárov

Vcera sme boli v cirkuse. Sledujem zonglerku s kuzelami. Tak som sa na nu zahladela, teda na tie kuzely, ze som mala pocit ze som totalne napojena na tie kuzely ako sucast ich pohybu. Taka minimeditacia 🙂 .

V tom ma napadlo: teraz keby som si pomyslela aby jej spadol, tak jej spadne. Nebolo to presne takto sformulovane do slov, bolo to len na urovni pocitu. Hned som to poslala prec, nechcem predsa aby jej spadol. Ale jej fakt spadol. Potom som uz vedome zacala podporovat, akoze nevadi, pod, ides, to das. Ale od toho momentu jej kuzely padali jak besne. Aspon 5 krat jej este padlo. Uz som ju podporovala ako som vedela, ale uz sa to nedalo prebit. Secky zemaky do…. Tak ja neviem. Toto bol daky parazit co pouzil moju mysel. Ja som to nechcela. Alebo to bola nahoda, alebo som len vycitila ze je momentalne dako nesustredena a zato ma to napadlo? Stava sa take nieco aj vam? Co si o tom myslite?

19 thoughts on “Žonglérka”

  1. Niekedy sa mi to stáva… Myslím, že to súviselo s tým stavom, v ktorom si bola – koncentrovaná, odosobnená, takmer hypnotizovaná 😉 … Ľahký tranz. A v tomto stave veľmi často sťahujeme z akaše. Asi si cítila, čo sa stane. Obvykle sťahujeme len pár zlomkov sekundy vopred… Mne sa to stáva ráno pri prebúdzaní. Zobúdza ma rádio. A ja si odrazu poviem “teraz pôjde Bohemian Rhapsody” a šup, už ju začínajú hrať… 😛 Stáva sa mi to pomerne často. Ovšem, je to nanič, lotériu takto nevyhrám… 😦 Treba trénovať… 😀

    Ešte k tomu, ako si sa snažila “prebíjať”… Čo si prebíjala? Obraz, ako jej to padá? Pôsobila si proti tomu? Alebo si videla obraz, ako jej to ide? 🙂

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • je pravda ze ten stav v ktorom som sa to snazila “prebit” uz vobec nebol ten v ktorom som bola predtym. Akysik menej ucinny. Ale pravdu povediac, ani som v tom tranze uz nechcela byt. Lebo v tom stave som to fakt pocitila trochu aj tak ze “ja som ten kuzel, mozem si urobit co chcem” cize bol v tom zablesk moci, ale nebola to moja vedoma vola aby kuzel padol. Naopak. Napriek tomu vobec som si nebola ista co si zmyslim kebyze znovu pridem do toho stavu tranzu, kde akoby mam moznost zasiahnut. Akoby to bol niekto iny kto pouzil moju mysel ( preto ma napadol aj ten parazit), ale nie som paranoidna. Kludne to mohla byt nejaka cast mna, ktoru vobec nemam pod kontrolou, teda jedine tak ze vedome nepojdem do toho stavu, kde sa moze prejavit. Uprimne, dalsie cislo boli tety visiace na krkoch a ani mi len nenapadlo dovolit si znova kusok sa “zahladiet a zameditovat”. Ak to bolo vopred dane a ja som to len stiahla, co tam robil ten pocit moci? Mojej a zaroven nie mojej, lebo keby bola moja, tak co doprdele neposlucha mna?

      Páči sa mi

      Odpovedať

  2. Stáva sa mi to a nanešťastie väčšinou keď sa potom udeje niečo “negatívne”. Sťahujeme z akaše skôr varovania ako pozitíva, alebo ak to má len silnejší dopad, tak tomu venujeme viac pozornosti? A kde je potom hranica medzi zhmotňovaním a len predtuchou?

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • Zhmotňovanie v hmote nejde okamžite, ale až po nejakom čase… Týždne, mesiace, roky… Takže toto okamžité je asi predtucha. Možno sú borci, ktorí dokážu zhmotniť okamžite, ale ja to dokážem len vtedy, keď to mám už vopred natrénované a “ukotvené”.

      A k tej akaši… Myslím, že sťahujeme to, na čo sa sústredíme. 🙂

      Páči sa mi

      Odpovedať

  3. môj pocit je , že si sa napojila na jej strach – spadnutie kužeľov v tomto prípade, 🙂 … toto sa deje najčastejšie, napájame sa nevedome, a stáva sa, že niekde sa spoja dva strachy a potom vyvolávajú pocit viny , …
    upraviť či napraviť sa daný okamih už nedá , po prvé bol preč .. 🙂 a jej energostav 🙂 už bol preplnený nezdarom …

    Páči sa mi

    Odpovedať

  4. Ha a teraz uz uplny gol. Jak som tento clanok pisala, tak ma napadlo, co ak viacero z ludi z obecenstva urobilo presne to co ja. Presne tak sa napojilo a presne tak isto ” energeticky zasiahlo” do padania kuzelov. Predchvilou som to precitala mojmu muzovi ( tento clanok) a on povedal, ze budem sa divit, ale on si presne ten moment pred pdanutim prveho kuzela pamata a citil presne to iste co ja v clanku 🙂

    Páči sa mi

    Odpovedať

  5. Hej, zažívam takéto chvíľky. Minule som išla z práce, na parkovisku blízko môjho auta stálo čierne “fáro” 😀 Keď som sa naň pozrela, vedela som, že mu odpadne špz-tka. Odomkla som si auto, znova som sa pozrela na to fáro…a špz-tka švac na zem 😀 Alebo, detvákom zrušili nácvik. Deti sklamané a ja pocit, nácvik v sobotu je určite. Na druhý deň mi žienka, cvičiteľka volá, že sa stretneme, ako zvyčajne 😀 A kopec iných situácíí. V poslednej dobe je toho čoraz viac a je mi to príjemné. Aj to, čo mi akože nevýjde podľa želania, či predstáv, ma nerozhadzuje 🙂 Neviem rozlíšiť, čo je predtucha a čo zhmotňovanie. Aj som sa nad tým zamýšľala, ale nemám šajnu, ako to je 😀

    Tá situácia so žonglérkou…hm, podľa mňa si bola uvoľnená a zachytila si jej pocit neistoty, spadol jej kužeľ. Keď jej spadol ďaľší krát, to už mohlo byť jej očakávanie spadnutia kužeľa, posilnené očakávaním obecenstva 🙂 A tvoja podpora ku nej posielaná mohla mať silu a možno by mohla mať aj účinok, keby ju “nerušili” očakávania pádov kužeľa od žonglérky, či zvyšku obecenstva 🙂 Alebo aj nie 😉 😀 Toľko moja úvaha 😛

    Páči sa mi

    Odpovedať

  7. ja som zase presveceny ze zhmotnovanie hmoty okamzite ide (resp. slovo okamzite nieje vhodne,ja by som pouzil vo velmi kratkej dobre) len to treba vediet…a ja sa drzim hesla vsetko sa da len treba chciet a aj ked je to lacine je to funkcne 🙂 ale v tomto pripade sa mohlo jednat o víziu…

    Páči sa mi

    Odpovedať

Povedz svoj názor