Prišlo mi pred chvíľkou od Ruizovcov:
“Máme milión otázok, na ktoré potrebujeme odpoveď, pretože mnoho vecí naša logická myseľ vysvetliť nedokáže. Nie je dôležité, či je odpoveď správna; už len to, že ju máme, v nás vyvoláva pocit bezpečia. A z tohto dôvodu robíme predpoklady.” — don Miguel Ruiz
(We have millions of questions that need answers because there are so many things that the reasoning mind cannot explain. It is not important if the answer is correct; just the answer itself makes us feel safe. This is why we make assumptions.)
Takže potom o čom je ruizovská dohoda “nerob predpoklady”? Nie je o sebaovládaní, ako som si pôvodne myslela. Nie je ani o objektívnom pohľade na svet a seba, ako som si pôvodne myslela. Je o niečom, čo ma pôvodne ani len nenapadlo – je o tom, že sa prestávame cítiť zraniteľní, pretože sme sa prestali identifikovať s našou “výkladnou skriňou”, fasádou, osobnou históriou… akokoľvek to nazveme. Cítime sa istí, pretože dokážeme akceptovať svet presne taký, aký prichádza, a nepotrebujeme ho mať v nejakej špeciálnej podobe, aby sme “ustáli život”.
🙂 Práve v stalkovacej skupine prichádzame na to, že Ruiza podobne ako Castanedu treba čítať znova a znova. Ako na sebe pracujete, s jeho knihami rezonujú vždy nové časti vašej psychiky. 🙂











Povedz svoj názor