Prišlo mi pred chvíľkou od Ruizovcov:
“Máme milión otázok, na ktoré potrebujeme odpoveď, pretože mnoho vecí naša logická myseľ vysvetliť nedokáže. Nie je dôležité, či je odpoveď správna; už len to, že ju máme, v nás vyvoláva pocit bezpečia. A z tohto dôvodu robíme predpoklady.” — don Miguel Ruiz
(We have millions of questions that need answers because there are so many things that the reasoning mind cannot explain. It is not important if the answer is correct; just the answer itself makes us feel safe. This is why we make assumptions.)
Takže potom o čom je ruizovská dohoda “nerob predpoklady”? Nie je o sebaovládaní, ako som si pôvodne myslela. Nie je ani o objektívnom pohľade na svet a seba, ako som si pôvodne myslela. Je o niečom, čo ma pôvodne ani len nenapadlo – je o tom, že sa prestávame cítiť zraniteľní, pretože sme sa prestali identifikovať s našou “výkladnou skriňou”, fasádou, osobnou históriou… akokoľvek to nazveme. Cítime sa istí, pretože dokážeme akceptovať svet presne taký, aký prichádza, a nepotrebujeme ho mať v nejakej špeciálnej podobe, aby sme “ustáli život”.
🙂 Práve v stalkovacej skupine prichádzame na to, že Ruiza podobne ako Castanedu treba čítať znova a znova. Ako na sebe pracujete, s jeho knihami rezonujú vždy nové časti vašej psychiky. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Páčilo sa mi Dušekovo prirovnanie. Parafrázujem – ľudia stále len niečo hľadajú. Šťastie, odpovede a tak navždy ostanú hľadajúci. Keď sme chodili s ujom do lesa na huby, nikdy som nič nenašiel. Ujo mal plný košík. Tak sme si vymenili trasy a ja znova nič. Potom mi povedal, že je to preto, lebo ja som prišiel do lesa huby hľadať a on ich prišiel zbierať 😆
Páči sa miPáči sa mi
áno, presne ako píše ruiz …
na tisíc otázok je desať tisíc odpovedí .. je jedno aké sú .. hlavne že sú …
lenže? načo mať otázky na niečo tak nádherné ako je len Život? .. na kieho mi bude Vedieť, keď dôležité je iné …
vnímať, cítiť, preciťovať, ľúbiť, vidieť všetko očami srdca …
.. takže v skratke …
keď zmiznú otázky, prestanú byť nutné odpovede …
akékolvek otázky ..
prečo som taká? .. no lebo medveď .. 🙂
prečo je to na tomto svete takto? … no lebo medveď … 🙂
prečo ma tento či táto tak trápi? … no lebo medveď … 🙂
ako a prečo vznikol vesmír? … no lebo medveď … 🙂
prečo sa zemeguľa točí tak ako sa točí? … áno, áno, 😆 .. 😛 no lebo medveď .. 🙂
odpoveď lebo medveď je rovnako nezmyselná ako ktorákoľvek iná odpoveď … a to zvlášť vtedy, keď máme iba cítiť, žiť, vnímať ..
prečo? ako? kedy? s kým? s čím? a čo z toho? 🙂 … keď zmizne potreba prečo? .. nenastane žiadne preto … a keď sa toto stratí, .. nastane len čisté preciťovanie všetkého okolo seba cez samého seba …
tu “umrie” ego a nastúpi len čisté Srdce … tu a teraz … v prítomnom okamihu, vo večnosti …
Pekný zvyšok dníčka prajem 🙂 .. všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Pre mňa je dôležité vedieť… Potom sa cítim oveľa spokojnejšia. Nie preto, aby som čokoľvek robila; stačí pocit, že rozumiem.
No a nesúhlasím, že máme len cítiť, žiť a vnímať… 🙂 Žiť u mňa znamená aj rozmýšľať, chápať, rozumieť, pretože to sú stavy, kedy sme schopní vysondovať svoje hranice a posúvať ich ďalej. Myslenie je u mňa rovnako časť života ako cítenie, vnímanie či konanie. Dôležité je zintegrovať ich dohromady a neriadiť sa len jedným.
Chápem to tak, že si hovorila hlavne o cítení, ktoré je pre teba primárne, ale nenegovala si tie ostatné, len si ich nespomenula. 🙂 Myslím, že ťa poznám dosť dobre, aby som si mohla tento predpoklad 😉 dovoliť. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
heli
áno, v celku správny predpoklad 🙂 …
vieš, aby som upresnila, to čo som písala …
bola som ten typ čo v jednom kuse čosi analyzoval, skúmal, šiel do podstaty, nikdy som sa nespokojila s odpovediami iných či samej seba tak aby nastal stav pokoja povedzme duše, či čoho to 😛 🙂 …
jednou z otázok bolo aj ako to je vlastne s temnými entitami, napr. satanom .. kto eta? atd … no a minulý rok, som sa dopracovala k článku na inom blogu od elisabeth haich ( či ako sa to vlastne volá 🙂 ) o satanovi atd ..
zhltla som ho na prvý šup .. zrazu sa mi všetko vyskladalo a ja som jednoducho vedela že to jednoducho Viem. .. tam som si ale uvedomila, že to viem, už bolo skôr, bolo doslova v srdci, len to srdce sa na nič nepýtalo …
tam niekde som porozumela, tak ako ty píšeš … jednoducho viem, rozumiem …
ale? potom nastalo niečo také, že … no dobre, tak už to vieš, a? čo s tým ked to vieš? haaaa? .. na kieho ti to je dobre vedieť práve v tejto chvíli? … čo s tým spravíš? … čo z toho máš, keď tomu tu a teraz rozumieš? že vieš? prišla odpoved no nič z toho tu a teraz nemám, ego je spokojné dostalo odpovede, ale naozaj z toho tu a teraz, v tejto chvíli nič nemám … a tam som si položila otázku .. no dobre, a načo sa to vlastne tu a teraz pýtaš ked z toho nič nemáš tu a teraz? ..
toto ked som precítila, jednoducho mi doplo ..
je naozaj zbytočné sa na čokolvek pýtať … načo? .. čo z toho mám ked mi takpovediac doklikne, aelbo docvakne? alebo mi príde udička? .. čo z tej udičky tu a teraz mám reálne? … nič, len pocit euforie, na chvílu je mozog spokojný, že prekonal dalšiu krížovku, ale tých je tisícka … 🙂
odvtedy nastala úlava, neskutočná … ked niečo také príde, obyčajná otázka … hociaká, … jednoducho sa len sama seba spýtam .. no a na kieho ti to bude vedieť? … no na nič … jednoducho tak to to teraz je! a šlus …
je to presne tak ako píše ruiz .. odpadli otázky, na ktoré som potrebovala odpovede .. odvtedy nastala v mojom živote obrovská zmena … lubim? .. áno, lubim, … a toto prosto stačí … už neanalyzujem prečo? či za odmenu či za trest, .. či to tak malo byť či ee, či karma či nekarma … či čo .. 🙂 nezájem … jednoducho lubim, tu a teraz a vychutnávam si to naplno … či som lubila v minulosti? nepodstatné, či budem zajtra, neviem .. jednoducho tu a teraz lubim a šlus … budem, budem, nebudem nebudem .. uvidíme zajtra, .. a kedy to zajtra bude? ked vlastne furtom žijem tu a teraz? ved zajtra vlastne je slovo ktoré je najtajomnejšie na svete … vlastne zajtrajšok nikdy nenastane .. lebo tu a teraz je furtom nejaké zajtra či včera . … 🙂
prosto ako odpadli otázky mám to na saláme cca asi tak ako tvoje mačky .. spia, tak spia, žerú tak žerú, bijú sa tak sa bijú .. konec … je to fakt fajn takto žiť …
hehe … ticho, teplo, klud, nohy na stole, .. .. pivo do jednej ruky, havana do druhej a hepi úsmev … 😛 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, Helar, sorry, ze sa vam pletiem do debaty, dufam, ze to neva. 🙂
Myslim, ze v jednom clanku od Elisabethin som citala, ze sa sem kazdy vracia s karmickou miskou s nespravnymi nazormi, aby ich postupne vymenil za spravne – pre universum a aj pre neho sameho. Aspon tak nejako som pochopila, preco sa vraciame do fyzickeho tela – kym nevymenime vsetky nazory za spravne a potom mame konecne veget. 🙂
Teraz prejdem k predpokladom. Neviem ako vy, ale ja stale nieco predpokladam. Aj vtedy, ked sa ma to netyka. (Hoci z pohladu toho, ze vsetko okolo mna je mnou pisany pribeh, tak sa ma tyka vsetko.) 🙂 Tak ci tak, velakrat predpokladam aj vtedy, ked je to uplne zbytocne, lebo vychadzam z velmi chabych a mozno aj nespravnych zdrojov, udajov, pramenov… A ak zacnem nieco predpokladat a neuvedomim si, ze je to len moj predpoklad, casto sa stane, ze sa sklamem, takze sa snazim si to uvedomovat a radsej nepredpokladat, ale pockat, ako sa to vyvinie a uvidime – pohoda, klidek, tabacek. 🙂
Ked nieco predpokladame, tak na zaklade niecoho, co o tom vieme. Kedze sa ale poniektori snazime si nase obzory neustale rozsirovat, stane sa, ze svoje predpoklady na zaklade novych zistenie zmenime… Su uz potom nase predpoklady alebo nazory v nasej karmickej miske spravne alebo este nie? Kedy sa zmenia na spravne? Ako to zistime?
U mna je to tak, ze mi to cele docvakne… ako pise Lilah. Ale nie v hlave… nie slovne. Niekde v oblasti srdca – zaludka zrazu viem. Nie je to len pocit, je to uplne jasne. 🙂 A zarovem viem, ze som to uz vedela, len som si uvedomila, ze to viem. 🙂 Jeden maly puzzlik z milionov zapadol na svoje miesto.
Mam fyzicke telo, potrebujem ho, aby som mohla zbierat nove informacie, premyslat, analyzovat, ale aj precitovat a nechat to zistene prejst mnou, mojim telom… A ked sa stane, ze sa zrazu nieco prepoji, docvakne to, puzzlik sadne ako prdelka na serblik, tak sa mi jeden nazor v misticke premenil na spravny a tie spravne sa zemnia na hviezdny prach, vyparia sa, zmiznu… 🙂
A ked uz bude moja misticka celkom prazdna a vsetky puzzle budu na svojom mieste, obrazok bude hotovy… A…. Hura!! Konecne fajront. :-))
Tak to bola moja rozpravka na dobru noc. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Podľa mňa myseľ hľadá odpovede, lebo sa chce dozvedieť. Keď mi stačí akákoľvek odpoveď, tak mi išlo pravdepodobne len o kontakt, zaplnenie prázdneho miesta. Potom si vytvorím predpoklad. Keď hľadám pravdu, tak kladiem otázky, alebo preciťujem dovtedy, kým sa nepriblížim k pravde čo najbližšie.
Páči sa miPáči sa mi
Napadlo ma ze robenie predpokladov ma nieco do cinenia s kreativitou. Tym ze urobime predpoklad vlastne nieco sami vytvorime. Nemusi to byt totozne s tym co existovalo doteraz. Keby sme nerobili predpoklady, t.j. nezaplnali prazdne miesta v skladacke, ostal by nam len jeden obraz. Predpokladmi vytvarame nove a nove a rozsirujeme hranice.
Páči sa miPáči sa mi
lenže sú skutočné? pravdivé ?
Páči sa miPáči sa mi
koookso no tak to ja neviem, vsetko moze byt do istej miery pravdive alebo nepravdive…ak sa na to pozries ako na produkt, cize nieco co vzniklo, tak to nemoze byt nepravdive…ak to vzniklo, tak to je. Ak tam pridas dalsie specifikacie, ci je to pravdive v 3D hmote, v tomto case, nemusi to byt pravdive…
Páči sa miPáči sa mi
To nevieme, kým ich nepreveríme. Podľa mňa si tak ľudia rozširujú vedomosti o svete. Vytvoria si predpoklad-hypotézu, a potom ju preverujú či je to naozaj tak. Ak je hypotéza pravdivá, ukáže sa platná za určitých podmienok. Ak je chybná, vytvoríme si novú hypotézu. Podľa mňa je najdôležitejšie nezotrvávať v chybných predpokladoch, a myslieť so srdcom. O ľuďoch je lepšie si predpoklady nevytvárať, lebo človek sa nechová rovnako za rovnakých podmienok.
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi
Zúpá 🙂 už je to jasnejšie. A ja ešte robím predpoklady aj vtedy keď síce viem, ale nechcem akceptovať “pravdu”. Tak si k tomu vytvorím predpokladaný príbeh a šup, je to znesiteľnejšie. Tá zraniteľnosť sedí. Aký múdry ujo Mišo Ruizovie 🙂
Páči sa miPáči sa mi