Mailom som dostala v newsletteri od Simple Truths úryvok z knižky Maca Andersona a B.J. Gallagherovej Cesta ku šťastiu (The Road to Happiness). Článok v newsletteri hovorí, že niekedy nás pohltí materializmus naokolo a my zabudneme, že naše šťastie nie je “vonkajšie”, ale leží v našom vnútri.

Ak si vyšetríme okamih na to, aby sme sa zastavili a porozmýšľali, naše oči zachytia krásu toho, čo sa skrýva pod povrchom vecí, ktoré nám ako polienka osud hádže pod nohy:

Ďakujem za…

• neporiadok, ktorý po večierku musím upratovať, pretože znamená, že som bol obklopený priateľmi.
• dane, ktoré platím, pretože to značí, že mám prácu.
• trávnik, ktorý musím pokosiť, okná, ktoré musím poumývať a odkvapy, ktoré musím vyčistiť, pretože to značí, že mám domov.
• tieň, ktorý ma sleduje pri práci, pretože to značí, že som na slnku.
• miesto na parkovanie na opačnom konci parkoviska, pretože to značí, že som schopný kráčať.
• všetky tie sťažnosti na vládu, ktoré počúvam, pretože to značí, že máme slobodu reči.
• môj obrovský účet za kúrenie, pretože to značí, že mám doma teplo.
• tú ženu v kostole, ktorá za mnou falošne spieva, pretože to značí, že počujem.
• budík, ktorý ma budí skoro ráno, pretože to značí, že som nažive.
• kopec špinavého prádla na pranie a žehlenie, pretože to značí, že moji milovaní sú nablízku.
• únavu a boľavé svaly na konci dňa, pretože to značí, že za mnou niečo zostalo.

Ten článok sem dávam náročky teraz, po posledných diskusiách. Niekedy sa totiž príliš sústreďujeme na to zlé a zabúdame vidieť to dobré okolo nás. Z newsletteru:

Vďačná duša je zdravá duša. Ako v nás nečakané zvraty osudu vytvárajú pocit, že nemáme veci pod kontrolou, často to jediné, čo pod kontrolou máme, je náš prístup… Niekedy je život presne o tom, akými očami sa naň rozhodneme pozerať!