Pozitívne myslenie a iné “fajnovosti” … :-)

K tejto úvahe ma priviedol priateľ mojej kamarátky. Včera sa ozval do chatu na g-maily. Keď som sa pozrela na to, že je vlastne pre iných skrytý a predsa vyvolal rozhovor so mnou, bolo to pre mňa jasné znamenie, ou, mladý muž sa necíti dobre. Poznáte to, začiatok rozhovoru je vždy taký ” Ahoj 🙂 Ako sa máš? 🙂 moje ahoooooooj, šedá bodka. 🙂 Ja dobre, a ty? na neho však nijako nezapôsobilo. .-)  Keďže je to človek, ktorý je dobrý a láskavý, pustil sa do vypočúvania ako sa vlastne cítim ja. Kto mi žerie nervy, ako je to s manželom, čo zasa povyvádzal atd. A zrazu z neho vypadlo. ” Hm, ja ťa chápem lili. Všetko sa ti pod rukami zosypalo a ty si z toho všetkého tak sklamaná, že ako odpovedať pravdou ako sa v skutočnosti cítiš, radšej povieš že si OK nech máš kľud!”  Môj takýto 😯 výraz však po chvíli vystriedal úsmev, keďže som v tom videla krásne potvrdenie toho, ako naozaj v realite funguje to, že ako sa cítite vy, také isté pocity zaručene majú aj iní. 🙂 Hm, hm, hmmm 🙂  Keď sa rozlúčil, prihlásila sa do rozhovoru kamarátka. Klasické ahoj, ako sa máš po chvíľke vystriedalo Vieš lily, vlastne by som potrebovala poradiť. Neviem sa nejako dostať zo zlej nálady, čo s tým. Minule čítala, že pozitívne myslenie a aj napríklad také opakovanie si slov, som krásna, múdra a milovaná ráno pri pozeraní do zrkadla vraj pomáha, no ja som asi inakšia či čo, lebo ja sa ráno neviem na seba usmiať do zrkadla. Viem, je to zlé. 😯 Moje slová Heeeej!!!  STOJ!!! ju okamžite zabrzdili v ďalšom sebaľutovacom výleve. ” Kto ti prosím povedal, že cítiť sa zle, je naozaj aj zlé?” … No čítala som to na jednej stránke, a že tieto afirm .. neviem čo, vedia jedného dobre nakopnúť ráno. 🙂 Áno moja, máš pravdu. Nakopnú Jedného. 😛 🙂

Hm, títo dvaja ľudkovia ma nejako donútili hlbšie sa pozamýšľať aj nad niečím takým ako je Afirmácie, silu pozitívneho myslenia atd. Čo to teda v skutočnosti aj je? Prepáčte mi všetci, ale mne to príde ako totálna hlúposť. Opakujeme si slová, ktoré sme si naordinovali. Netvrdím, že to nezaberá. Zaberá, keďže si vytvoríme program. Otázka však znie kde a kto ten program spúšťa. Kto nám vlastne nahovára, že cítiť sa zle, je aj v skutočnosti zlé. Kto sa to v skutočnosti cíti zle? Podľa môjho názoru to rozhodne nie je Srdce.

V čom teda vidím problém v týchto afirmáciach ja? Opakovaním si niečoho, čo nás má naladiť na dobrú vlnu. Musíme to robiť! Musíme! Slovko musím v sebe pre mňa nesie jediné posolstvo.  Ak jednoducho niečo musím, v skutočnosti to iba znamená Nútim sa. A ja sa pýtam, prečo sa do niečoho vôbec nútime? Dobre. Účel svätí prostriedky a ak to má pomôcť, prečo nie. Kde však ja vidím skutočný problém v opakovaní si aj takýchto afirmácií? Presunieme sa z prítomného okamihu, do budúcnosti. Očakávame, že jednoducho opakovaním čohosi sa naša nálada zmení. Ale? Keďže už vieme, že budúcnosť si vlastne tvoríme v prítomnosti, čo si vlastne tým nútením samých seba v skutočnosti aj vytvoríme? Namiesto toho, aby sme sa na seba zadívali tíško do zrkadla a trebárs iba ticho pozorovali ako naša tvár vyzerá, že máme smutné oči, a skutočného zamyslenia sa nad tým Prečo mám tie oči smutné, zaoberame sa konštatovaním toho, že jednoducho sa viníme a to aj slovami Áno, ja viem, nemala by som sa takto cítiť. Ja však nerozumiem prečo by sme sa takto nemali cítiť? Ak by sme nemali tak cítiť, jednoducho by sme sa takto necítili. Dívame sa na seba trestajúcimi a vinnými očami ( vinnými od slova Vina, nie víno 😛 🙂 ) za to, že sa necítime dobre. No a? Kto nám to hovorí? Aká časť mňa mi nahovára, že cítiť sa inak je zlé? A prečo nás vlastne tá naša časť odvádza od prežívania prítomnosti a presúva nás kde kade? Očakávame od seba zázrak na počkanie a najneskôr hneď, nie to ešte do troch dní 🙂 Začneme cítiť pocity viny za to, že niečo robíme zle. Atd. No jednoducho  ” Celé zle toto!”  🙂 V čom robíme chybu? Podľa môjho názoru je to práve v tom, že si nedovolíme sami sebe, cítiť sa kadejako, lebo niekde, niekto, niekedy povedal, že toto sa nemá, lebo je to zlé atd, atd. Ale kto vie čo je zlé a čo je dobré? A tak vlastne krásne dávame do rúk náš osud nejakému autorovi nejakej Úžasne Mega Bomba Úspešne predávanej knihy. Knihy o sile afirmácií či pozitívnom myslení.  🙂 ( hehe, no nakladateľ a autor isto takýto 😀 hepi úsmev majú. 🙂 a zaručene je to aj bez afirmácií. Prečo? Lebo oni pochopili podstatu tvorby svojho osudu. )

Avšak? Nepopieram, že cítiť sa dobre jednoducho ide. Ako teda na to? Vypožičiam si text z iného článku. Celý článok nájdete Tuto no mne úplne stačí tento text.

Opravdová spiritualita není opium, které by posloužilo k útěku od sebe a od života. Je to setkávání se s celostí sebe sama. Je dobré si uvědomit, že sebepoznání nepřináší automaticky a rychle klid, pohodu a radost až na kost. Často je to právě naopak. Otevře, rozvíří kaly, rány a temnoty. Tedy pokud je opravdové. Opravdová spiritualita není opium, které by posloužilo k útěku od sebe a od života. Je to setkávání se s celostí sebe sama. S bolestivými šrámy, nedokonalostmi, divnými pocity, strachem, úzkostí, hněvem, závistí. Je to uvědomování, poznávání všeho, co je tu s námi.

Ak nepoznáme bolesť, nepoznáme jej sestru Radosť. Ak v sebe čokoľvek potlačíme, prikryjeme namiesto toho aby sme to prijali a pekne sa na to iba dívali, nemali by sme sa potom čudovať, že to v skutočnosti neprinieslo žiadaný efekt.

48 thoughts on “Pozitívne myslenie a iné “fajnovosti” … :-)

  1. tak ano, nasilu vymazavat vsetky negativne pocity je asi skor sebaklam ako pozitivna afirmacia. Aj ked je tu este ta metoda, predstieraj to kym sa tym nestanes….tak mozno aj tak to ide, ale nemam s tym moc skusenosti. Ak tomu co si hovoris ako pozitivnu afirmaciu tak prudko neveris, tak to podla mna nema ten efekt. Vtedy mozno zvolit nieco menej extremne. Napriklad namiesto som absolutne stastna (co je v okamihu hlbokej depresie akurat tak na vysmech a na dalsiu depku) mozes pouzit napriklad: aj ked sa teraz citim smutna, je to v poriadku a viem ze je to docasne… Alebo inak, proste najst tu hranicu, kde je to este uveritelne. A je to rozdiel ako len zosilnovat samospadom vnutornym monologom typu Mne uz nic nepomoze, je to stale horsie a horsie atd….Aj ked ak chceme, mozeme to aj nechat tak a uvidiet co sa stane, nie je to nijaky dovod na to, aby sme potom citili vinu, nie je to povinnost nespravat sa sebadestruktivne. Ak zvolime sebadestrukciu, ok, je to rovnaka moznost ako kedykolvek sa rozhodnut inak.

    Páči sa mi

    • áno, všetko je o postoji .. tom danom konkrétnom postoji a následnom rozhodnutí … no ale ja sa teraz pýtam, .. ak som si vedomá svojho konania atd .. a síce, nech to dopadne ako kolvek, príjmem to, na kieho sú mi potom afirmácie, že som krásna? .. 😛 .. teda, ja také ee, bo viac krásna už nemôžem byť … 😛 … aj toto je prosto fakt, ktorý sa treba naučiť prijať .. načo si hovoriť som krásna, ked sa nám náš gesicht nepáči? … ved je to sebaklam a nie prijatie samého seba takého aký je .. 🙂

      Páči sa mi

      • No a tvoj gesicht sa ti nepaci konstantne rovnako? Lebo ja mam take dni, ked sa mi nepaci a take ked sa mi paci. Ba dokonca v niektorych momentoch sa az prekvapim ze wow ja som az taka pekna?a v niektorych sa az zlaknem, ze preboha, to je az take zle? A o tom to je, ze to podla mna nie je dany fakt, ale meniaca sa skutocnost, v ktorej velku mieru znamena ako to vnimas ty. No a nezasluzi si ten tvoj ksicht aby bol pekny? No podla mna hej…

        Páči sa mi

      • Alebo…nepaoznas nahodou daku osobu, ktora ma tak skaredu tvar, az je pekna? Ja poznam jednu babu, vyzera skutocne divne, dalo by sa povedat skaredo a uplne inak ako sa povazuje za krasu. Ale je to taka skaredost, ktoru by som ja napriklad fakt brala, kludne by som si s nou vymenila ksicht…je to skaredost, co zvlastnym sposobom pritahuje a nie co odpudzuje. Neviem to inak opisat, musela by si ju vidiet. No a to je sposobene podla mna tym ako vidi samu seba ona.

        Páči sa mi

      • matrioshka

        ja sama seba nevidím ako krásnu ženu, aj keď popravde reakcie okolia ma jednostaj utvrdzujú v tom, že asi niesom až taká špata 🙂 … ale? ja sama svoju tvár nevidím ako krásnu … ja mám prosto na krásu iné kritéria .. práve o tomto sme sa bavili s tinou a anielom na stretku … ja mám akési umelecké oko či čo to .. to som otvorene povedala, že … napr. aniel je v tvári nádherný, nieto ešte krásny, na tinke by som niečo pomenila 😛 … neznamená to však, že ak na seba poviem, že nie som krásna, alebo že druhého ako krásneho navonok nevidím, že mi vadí, alebo sa štítim alebo čokolvek .. milujem tých ludí srdcom, ale? na krásu mám ja vyhranený názor .. a teda? ak moja tvár nezodpovedá týmto vyhraneným názorom, a to nikdy, jednoducho to neposudzujem, nikdy … tým pádom nie som krásna žena nikdy .. som možno príťažlivá, živá, mám charizmu, ( hehe to znie ako reklama kurnajz 😛 ) ale? rozhodne nie som krásna … jednoducho toto už nezmením nikdy, netrápi ma to, takto som sa teraz narodila a šlus … jednoducho nemenný fakt .. doživotná pravda, ktorá sa ešte aj vekom zhoršuje … 🙂 ale? nevadí mi to ..

        ale rozumiem čo hovoríš, .. ak náhodou aj toto niekedy mám, stačí mi umyť vlasy … 😀 voda nejako vždy pomôže cítiť sa lepšie ..

        Páči sa mi

      • A presne ako pri tom chlapcekovi s maskou, osoba, co strasne chce byt krasna a zufalo sa sama sebe nepaci a napriek tomu sa vsemozne snazi oklamat okolie ze ona je pekna a sama tomu akoze veri, dokaze vyzerat hrozne. Ako karikatura, proste horie ako obycajne skaredy clovek, ktory to proste vzdal ze je skaredy, lebo sa tak citi a priznava to….Poznas to?A zase aj ten to nema stratene a moze to kedykolvek zacat pomaly, nenapadne otacat….

        Páči sa mi

      • nie, lilah, nevies co myslim. Mozes mat akokolvek vyhranene, neexistuje, aby to bolo az tak zablokovane, aby sa tam nezmestilo nic ine, len nejaka sablona. Prave preto, ze mas umelecke citenie.

        Páči sa mi

      • no áno, a o tom to je .. ak sa príjmeš, aj keď máš iné kritéria … napr aj na tú krásu, tak na kieho mi je potom taká afirmácia … je zbytočná, ked mám takýto postoj …

        takže? ak niekto používa afirmáciu na niečo, znamená to že je nespokojný, .. a v skutočnosti to iba prikrýva, nie s tým pracuje ..

        Páči sa mi

      • Som presvedcena, ze aj ak vidis na druhych nieco co by si pomenila, vidis to asi preto, ze aj oni s tym nie su na stopercent spokojni. A je to logicke, ze takmer na kazdom sa da nieco take najst, ponevac je ozaj malo ludi, co su fakt stopercentne spokojni so sebou. To uz su takmer ti osvieteni 😀

        Páči sa mi

      • ale áno, rozumiem ti .. teda myslím že áno .. napr. taký krivý nos nejakého muža, bez neho by to prosto nebol on … doplnuje ho, a vlastne ten hrozný krivý zemiak je vlastne na nom najkrajší .. to ja beriem, to uznávam a nielen pri malovaní obrazov .. toto práve ja vidím na bežných ludoch .. toto práve na tých ludoch milujem, .. ale? aj tak, ja krásnu ženu vidím inak .. hovorí tie niečo termín zlatý rez? .. presne podla tejto definície akosi vnútorne cítim, že woow, toto je krásna …

        Páči sa mi

      • No neda sa to vysvetlit. Skoda ze ti nemozem ukazat tu babu. Ta je vyborny priklad. Ona dokonca tak divne skuli ci co to ma s ocami a cely face ma od zlateho rezu daleko. A napriek tomu si povies nic inelen ze ta je tak skareda az je krasna. Fakt.

        Páči sa mi

      • no áno, aj to sa mi stalo … poznám takú žienku … je tak škaredá, až je ozaj krásna … je to taký prazvláštny jav, čím viac sa na nu človek pozerá, tým je to zaujímavejšie .. prosto od prvotného údivu že Panebože, to čo je toto … skončíš s tým, že woow, 🙂

        vedieme dosť triediacu debatu … o pojme čo je to vlastne krása .. no nič, a teda všetko … aké sme len neduchovné 😛

        Páči sa mi

      • Presne Lilah, takze to poznas. Ja som presvedcena, ze ten prazvlastny jav sa zaklada presne na tom, ako sa vidi ona. Keby sa len zmierila s tym ok som skareda, vidis ju ako skaredu. Ked tam ona vidi krasu, ale naozaj, nie fakeovo, vidis to wow 🙂

        Páči sa mi

      • prepáč, tuto mi niečo nesedí … viem čo hovoríš, ale nesedí mi to … prečo? … nie je predsa za to ako vidím niekoho ja zodpovedný on, ale len a len moje oči ho takto vidia … je to len moja pravda … s vnímaním jeho ako seba samého moje videnie vôbec nezávisí …

        áno, môže to čiastočne tak byť, ak si mala na mysli, že sa s tým človekom rozprávaš, a tak vlastne spoznávaš jeho dušu … ja som však hovorila len o pozorovaní tej jeho tváre … z vonka … mne sa to prosto pri tejto žienke stáva, dívam sa na nu ako teliatko na namalované vráta, bez toho aby som sa s nou rozprávala, a napriek tomu v tej škaredosti nachádzam akúsi božskú krásu, je prosto tak ako je dokonalá … aj keď na prvý dojem pôsobí dojmom, že ak by ťa oslovila v noci v tmavej uličke, asi jej dáš všetko čo pri sebe máš 🙂 ( no to je troška nemiestne, ale dneskaj som aj takáto 🙂 )

        takže, … chápeme sa ? či zasa ee … 🙂

        Páči sa mi

      • chapeme sa a hovorime o tom istom, akurat ze na to iste mame rozny nazor. Ja som presvedcena, ze aj to ako ju budem ja vidiet, ovplyvnuje ona. Nemusi ani prehovorit a ide cisto o jej face, z cisto estetickeho hladiska. podla mna plati presne to co som napisala v prispevku predtym, ale neviem ci ti viem dat nejake overitelne fakty, ci ine nespochybnitelne argumenty. 🙂

        Páči sa mi

      • ale áno, a aj tak to tak môže byť .. to je ako jasne vidieť svetlo a tmu .. atd .. ale? ak aj je niekto svetlý, a príde k nemu tma, to svetlo mu bude vadiť atd … práve preto je toto všetko, tento svet tak fascinujúci .. lebo sme všetci samostatné jednotky, absolútne dokonalý atd .. ale zároven sme poprepájaný jedným spoločným menovateľom a zároven sa všetci ovplyvnujeme atd .. ak prídeme na to čo to je, a síce že Láska ( boh povedzme ) nie je čo riešiť …

        Páči sa mi

    • Som si spomenula na to ako ked som bola s malym tyzden na infekcnom, tak vedla cez sklo, lezal taky maly chlapcek. Musel tam byt sam, lebo jeho tato bol prave mimo Sk a mama bola tehotna a tehotnu tam nepustia ani vkrocit. A ked boli navstevy, tak vsetkym prisla navsteva, len jemu nik ( no proste bohuzial, tak to chudatku z objektivnych pricin vyslo). A bola tam s nim sestricka a vystrihla mu taku masku saska na tvar. No a ked som potom videla tu malicku opustenu strasne smutnu postavicku este aj s tou maskou saska na hlave, bolo to omnoho smutnejsie ako bez tej masky, normalne som sa musela chodit vyrevat na zachod…

      Páči sa mi

  2. Ahoj,
    čítam tvoj článok a vraciam sa k tvojim myšlienkam znovu a znovu a musím povedať, že mojej duši alebo egu, fakt neviem, tak ďaleko ja ešte nie som:)) veľmi ulahodil. Ja som veľmi emotívny človek, veľmi silno prežívam akúkoľvek emóciu /neviem komu alebo čomu za to vďačím:)/ a aj keď sa snažím na sebe pracovať, čítať literatúru /veľmi blízky mi je Ruiz/, meditovať, tak mám čo robiť aby som tie emócie držala na úzde:)). Občas sa mi darí, občas nie a tak s tým bojujem a bojujem a teším sa z každého krôčiku dopredu:). Ale možno dobrá správa pre mňa je, že sa už dokážem na svoj napr.smútok pozrieť očami pozorovateľa a pokúšam sa ho analyzovať a čistiť. A najťažší je ten pohľad do pomyselného zrkadla, nie vždy sa mi páči čo tam nájdem:((.
    Viem, že ma čaká ešte dlhá cesta ale krôčik po krôčiku sa snáď niekam dostanem:)).

    Takže ďakujem za tvoje článok:))

    Pekný deň

    Páči sa mi

    • hviezda123 … ďakujem

      a ak smiem, niečo ti poviem … Proti čomu bojuješ, to bojom posiluješ … .takže? ako sa rozhodneš? čo budeš bojom posilovať? .. frustráciu z toho, že ti niečo nejde, alebo spokojnosť s tým, že aj ked niečo nejde tak je to vlastne fajn? …

      Aj tebe pekný den prajem .. 🙂 vlastne všetkým 🙂

      Páči sa mi

  3. bojovať som myslela v zmysle Ruiza /bojovník/ … takže to bolo myslené tak, že pracujem na tom:))))

    Neviem či to napíšem presne ale asi v tomto duchu:

    Ako bojovníci sa učíme radšej kontrolovať svoje emócie, než aby ony kontrolovali nás.

    Páči sa mi

    • dobre, tak asi sme sa nepochopili,nevadííí … lilah je občas dobre “chápavá” … prepáč .. 🙂

      reagovala som na túto tvoju vetu …
      “Občas sa mi darí, občas nie a tak s tým bojujem a bojujem a teším sa z každého krôčiku dopredu:).”

      Páči sa mi

      • no myslela som si, že reaguješ na tú vetu:)) … vieš to je môj problém, občas si myslím, že všetci ľudia musia vedieť čo si myslím a nie vždy dostatočne prezentujem čo mi beží v hlave:))) … potom sa divím, že ako je možné, že to niekto nepochopil:)) .. jediný človek čo dokáže chápať moje myšlienkové pochody a skákanie z témy do témy, čo pre iných je nepochopiteľné ako sa mi dané témy spájajú je moja dcéra:)) .. asi to bude tým, že má tiež túto vlastnosť:)) .. takže ak občas niekto nezainteresovaný počúva rozhovor nás dvoch, prídeme mu čudné a nechápe:))))

        Páči sa mi

      • 🙂

        slečna, keď Vám teraz poviem, že ste na 50% už moja, uveríte mi? 🙂 ( to povedal predavač v mäsiarni slečne, ktorá stála v rade predomnou … 🙂 )

        táto vlastnosť je dosť typická pre vodnára, a ako viem? som vodnár 🙂 .. skákanie z témy na tému, alebo mať také hlúpe predpoklady, že všetci vedia, že ako to ja myslím .. 🙂 … tsss, … 😯 ako je vôbec možné, že niekto niečo tak jednoduché, ako čítať práve moje myšlienky prosto nevie … 😛 🙂 … kurňajz .. 🙂

        Páči sa mi

      • 😆 .. mno, tak to si môžeš byť istou, že toto potešenie je na oboch stranách … 😀 …

        hehe, rozprávať sa so mnou je ako teda dobrý test na pozornosť … 😛 … túto moju vlastnosť vie dobre zvládať len môj syn .. jeho reakcie typu, … čooooo???? … alebo heeeej??? a čo mi ešte povieš? … a čo si to vlastne hovorila ako prvé? 😀 … keď si k tomu priradíš taký typický výraz tváre, ktorý jasne hovorí, no moja, kde mám tu kazajku, 🙂 … no amen dolores .. asi začnem používať nejaké afirmácie 😛 …

        Páči sa mi

  4. spravila si článok o tom, na čo som myslela, keď som nedávno začala počúvať nejaké afirmačné nahrávky a nejak mi nepasovali. takže, súhlasím 🙂 😉

    Páči sa mi

  5. Něco mi tady skřípe. Myslím tím článek. To grilovaný maso je cítit akrylovými barvami. 🙂 Je to můj pocit.

    Tak jinak.
    Milá radakce. Před nedávnem jsem si koupil pero. Byl jsem moc spokojený jak hezky píše, jenomže jednoho dne přestalo. Nevím co s ním. Jsem zoufalý. Mám nějaký problém? Nejsem divný, když jiní lidi píšou a já nemůžu? Prosím poraďte co mám dělat. Jsem moc nešťastný. Karlos

    Vážený pane Karlosi. Můžete být spokojenej. Jste normální. Kupte si novou tuhu a vaše pero bude fungovat jako předtím. S pozdravem redakce. 😀

    Co se tady řeší? Když mi něco nevyhovuje, tak zkusím něco jiné. Přijde mi to takové utvrzování sebe sama, že když já nepoužívám afirmace, tak afirmace nejsou dobré. Když já nepoužívám tarot, tak není dobrý. Jenomže já nemám patent na jiné lidi, jenom sám na sebe, ne? 😛

    Páči sa mi

    • karlos
      🙂 ja ti nevím jelimáne, mne se na tom bořci pořád něco nezdá … 😀 to je citát z rozprávky madagaskar 😀

      mno, ale, chápem, teda myslím, že chápem, čo mi tým chceš povedať … áno, môže sa to tak javiť, že tento článok je v istom zmysle reklama na nepoužívanie barličiek .. ee

      je to čistá úvaha o tom, že napr. ráno vstanem, kuki do zrkadla a mám smutné oči a neviem sa na seba smiať … začnem si opakovať, ako mantru, som krásna atd … je to jedno čo .. 🙂 a nakoniec ked ma to dostatočne prestane baviť, jednoducho si poviem, neviem sa usmievať , viem nemala by som mať takéto pocity, ale neviem to … mna však zaujalo práve to, že prečo sa nepozriem do zrkadla a ked tie oči smutné vidím, prečo nejdem dumať pekne do seba, prečo sú smutné .. ak zistím prečo, potom aj tá afirmácia má uplne iný rozmer … v podstate tu áno, manipulatívne navázdam k tomu, aby ľudia viac šli do seba … 🙂

      inak, zasmiala som sa na tom príbehu mňa napadlo toto … príjemnú zábavu .. aj ked to tu možno nepatrí … 🙂

      Páči sa mi

  6. keď si pri afirmácií už dopredu hovoríš že MUSÍŠ,ver že si zoderieš jazyk a aj tak to nepomôže..
    v zásade ide o to v čo veríš..a ak v to veríš a chceš teda môžeš,najneskôr pozajtra si nebudeš hovoriť stará uhni 🙂
    môžeš povedať poď umyjem ťA 🙂

    Páči sa mi

  7. ja len tymto pozdravujem sivu bodecku a dufam, ze sa citi presne tak mizerne ako ja, ktorej sa tiez vsetko zrutilo, ak sa jednalo ovsem o moju sivu bodecku :-)))
    tak to vyzera, ze sme vsetci akosi skoncili na tom “pozitivnom” mysleni 🙂 zvanom realita 🙂

    Páči sa mi

    • elizabethin

      bohužiaľ, alebo chvalabohu? .. to ešte neviem .. prosto “tentokrát” ti intuícia kompletne zlyhala …

      ale pokiaľ je toto skrytá otázka, či som občas v kontakte s tvojou lásočkou, áno, občas ma pozdraví … je to dobrý muž, a Ty to predsa Vieš! … tentokrát je to však priateľ inej kamarátky, … 🙂 upss, mám ich trošku viac ako by jeden očakával … tiež tomu nerozumiem, prečo to tak je 😉 🙂

      pekný deň prajem … 🙂

      Páči sa mi

  8. Používam afirmácie, a mne pomohli. Z čiste filozofického hľadiska je jedno, či sa cítime dobre alebo zle, lebo sme to stále my. Ale z praktického hľadiska je lepšie cítiť sa dobre. K afirmáciám som sa uchýlila, keď som zistila, že sama zo seba, spontánne a automaticky sa necítim dobre. K afirmáciám sa uchýli človek, u ktorého sa zlepšenie samo od seba nedostavuje. Zle sa cíti práve Srdce, lebo je uzavreté voči sebe, voči svetu. Áno, cíti sa práve, ako sa má cítiť. S uzavretým srdcom sa cíti nanič. Nevie sa cítiť dobre, tak dúfa, že v budúcnosti sa hoci aj afirmáciami jeho prežívanie zmení.
    Áno, pisatelia takýchto kníh zarábajú dobre. Z časti preto, že zúfalcov je viac, ako by človek na prvý pohľad odhadol. Z časti preto, že zúfalci kupujú veľa kníh o afirmáciách, miesto toho, aby začali afirmovať.
    Mne sa afirmácie osvedčili, aj keď som tvrdila pravý opak toho, čo som momentálne cítila, alebo čomu som verila. Na začiatku keď sa sústredím na afirmáciu, je vnútorný odpor, skoro až kŕč. Potom keď sa vytrvalé odriekanie zautomatizuje natoľko, že už mu nemusím venovať úplnú pozornosť, tak kŕč poľaví, a dostavia sa obrazy alebo pocity. Až tieto obrazy alebo pocity mi vnuknú riešenie. Niekedy si musím uvedomiť, čo mi bráni cítiť alebo vnímať veci želaným spôsobom. Vtedy až dôjdem na dno svojich pocitov, a uvedomím si napríklad smútok, strach alebo hnev, ktoré boli skryté, a bránili mi vnímať veci ináč. Potom som schopná so sebou komunikovať. Myslím, že afirmácie sú vhodné pre ľudí, ktorí prerušili so sebou v minulosti kontakt. Afirmácia udržuje pozornosť na riešenom probléme, a otvára cestu, ktorá by bez nej ostala uzavretá. Afirmácia prerušuje sebadeštruktívny monológ.

    Páči sa mi

    • jana

      Ďakujem Ti … podĺa mňa je presne toto návod ako si správnu afirmáciu ušiť rovno na mieru … toto je afirmácia, ktorá ozaj slúži … takto nejako by sa to prosto malo diať … vedomo, cielene, upierať pozornosť na to čo potrebujem … prosto vedieť čo chceme a po čom túžime …

      takéto afirmácie ja môžem .. a aj používam, … je to prirodzené .. ale isto si neopakujem, že som krásna, a ak sa tak náhodou aj necítim, tak sa ešte za to aj hrešiť budem, že som niečo nezvládla … aj to nezvládnutie má prosto dôvod …

      Páči sa mi

  9. Moje telo je môj nádherný povoz, ktorý sa o mňa stará a vedie ma po mojej ceste, bez ohľadu na to, ako sa k nemu správam. Verne mi bude slúžiť až do konca tejto inkarnácie.
    Veľa som mu ubližoval, často som ho ignoroval. Odmietal som ho a za jeho vernú službu, som ho ešte aj nenávidel. Za to všetko sa mu ospravedlňujem a chcem mu povedať, že ho mám rád a milujem ho presne také aké je. Je dokonalé a nádherné. Ďakujem 🙂

    Páči sa mi

  10. iskra tak takto nejako to citim aj ja :D, len ja sa cudujem a zaroven obdivujem to moje telo ze sa zo mna este nezblaznilo:D
    k afirmaciam chcem dodat ze u mna nejako nefunguju..skor mam pocit ze cim viac ich pouzivam, tym sa vsetko zhorsuje..takze obraciam sa na anjelov, nech pomahaju..a ze mam na nich poziadaviek!!! uvidime ci nezdupkaju odo mna:D

    Páči sa mi

  11. Ahoj Lilah, mne sa článok páči a je v ňom veľký kus pravdy:)proste afirmácie sú fajn, ale staviať na nich svoj vnútorný “svet” je blbosť:)))Ale tiež mám pocit, že sa to týka ľudí hl. zmasírovaných médiami a pod…každý trošku premýšľajúci človek sa asi po chvíli zastaví a začne premýšľať:)))
    pekný deň a dík za článok.

    Páči sa mi

    • alja

      Ďakujem …

      no naozaj ani len netušíš, koľko obyčajných ľudí ma oslovilo už s týmto .. áno, neveria a Veria .. vysvetli človeku, ktorý je tak kráááásne jednoduchý, že tvorba jeho osudu je v jehho rukách? .. že stačí mať len vieru? .. no ako to povieš, človeku, ktorý verí v boha ktorý sedí na obláčiku? … 🙂

      pomaly, pomaličky, pomalilinky ak ti na ľuďoch záleží a jo, aj keď sa to nezdá, mne na ľudoch záleží, ktovie prečo 🙂 … ono se to prostě vstřebáááá … 🙂 …

      Krásny zvyšok večera prajem … nielen Tebe .. 🙂

      Páči sa mi

Povedz svoj názor