Tak, nebudem vás napínať – Cica sa vrátila! 😀
Cica sa vrátila!
Robila som si chili con carne, keď vtom Lassiter zamňaukal. Obzrela som sa a zistila som, že vyliezol v kuchyni na parapet. To obvykle nerobí, pretože tam niet kam stúpiť… a mne prišlo smiešne, že to umyté okno je také čisté, že ho odráža ako zrkadlo… A vtedy som si uvedomila, že ale Lassiter nie je bielo-ryšavo čierny!
Z druhej strany okna sedela Cica. 😀
Okamžite som skočila k dverám do záhrady a pustila som ju dovnútra. Vbehla, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete… Kožúšok zafúľaný a obdratý, huňatý zimný, ale inak moja stará Cica.
A vtedy sa v dverách kuchyne objavil Lassiter.
Keď som mu hľadala (a našla) kamarátku, bála som sa, ako na ňu môj maznáčik zareaguje, či nebude žiarlivý… Kdeže! Lassiterkovi zažiarili oči, pribehol k Cice a šiel sa hrať.
Ovšem Cica naježila fúzy, kožuch i pazúry a začala syčať ako saň.
Tak som jej povedala, čo si o nej myslím: že odišla z vlastnej vôle a teraz sa nemá čo čudovať, keď pri mne nájde niekoho iného. (Tieto manželské hádky ma berú. 🙂 ) Môj rozhnevaný preslov mal úžasný výchovný účinok – začala syčať aj na mňa.
Napriek tomu zostáva. Dvere dokorán, ale Cica sa ani nepohla, že by chcela “vyklidit pole”. Tak som ich rozdelila – Lassiterka dole, Cicu na poschodie. A buď sa znesú, alebo sa znesú. Ak chcú so mnou zostať, nemajú na výber.
No a teraz ešte musím vyriešiť, čo s tou treťou cicou, čo som pre Lassiterka našla ako kamarátku. Dúfam, že keď sa tí dvaja vysyčia nadostač, už budú menej syčať na ňu. Ešte máme tak týždeň. 🙂
Ľudkovia – hepihepihepihepi…. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor