Prišlo mi e-mailom od Apryl Jensenovej zrovna v deň, kedy v obchode hrali “moju” pesničku, čo ma pri zhmotňovaní prekotila na tú správnu stranu predstáv… Keď som ju začula, vedela som, že udička. A potom prídem domov a medzi mailmi nájdem toto, aby som celkom presne vedela, ktorým smerom sa pohnúť… 🙂 Univerzum sa stará. Keď mi nemôže dať priamo “veci”, tak mi posiela do cesty ľudí, ktorí mi dané “veci” naplnia na úrovni pocitu… Zložité? Keď si neviem s niečím poradiť, príde niekto, kto ma nakopne správnym smerom. Keď je niečoho na mňa priveľa, príde niekto, kto mi ponúkne pomocnú ruku. Keď stojím v rade pri pokladni, príde nová pokladníčka a otvorí vedľajšiu pokladňu, aby som mohla prejsť… 🙂 Takže ešte raz zákon rezonancie a zhmotňovanie – a verte mi, fakt to tak funguje! (Ale ešte stále mi to treba cez udičky pripomínať. 😕 )
“Mnoho ľudí sa vzdá pocitov túžby, keď sa im nepodarí získať to, čo chcú.Už sami sebe viac nedovolia cítiť svoju túžbu tak intenzívne ako predtým. Majú pocit, že je zbytočné chcieť niečo tak veľmi, keď zjavne niet šance to získať. Ale to je veľká chyba, pretože to ešte viac komplikuje dosiahnutie toho, čo chcú. Neuvedomujú si, že keď prestanú cítiť tú intenzívnu emóciu ako predtým, oslabujú svoj úmysel, pretože energia, ktorú vysielajú do Univerza, je menšia ako predtým.”
Toto je z knihy Enocha Tana Reality Creation Secrets.
Chceli ste už niekedy niečo tak strašne, že to priam bolelo? Ak to bolí, vtedy cítite, ako to NEmáte. Oprášte znova svoju vieru a vyvolajte v sebe pocit, akoby ste to už MALI. Dôverujte a dovoľte si naplno prežiť radosť, ktorú pri tom pocítite!
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Dôležité je naučiť sa nie len ako “chcieť”, ale aj čo chcieť. Film Božský Bruce som videla už x-krát a stále sa zastavím pri dvoch vetách – “Odkedy ľudia vedia, čo chcú?”, a “Nemôžeš kľačať uprostred diaľnice a rozprávať o živote!”. Poznám ten pocit zadúšajúcej bolesti…
Páči sa miPáči sa mi
Áno. Nie je možné dostať sa doprava, keď stále zatáčam doľava.. a nie je možné ísť vpred, ak stále kráčam vzad.. ;:))
Páči sa miPáči sa mi
Počkaj… Nie je to možné? 😯 Ja mám pocit, že keď stále zatáčaš doľava, opíšeš plný kruh a dostaneš sa presne doprava od svojej východiskovej pozície… A na Zemi ak ideš stále dozadu, dostaneš sa dopredu. 🙂 Len to dlhšie trvá. 🙂
Práve pred minútkou mi došlo toto:
🙂
Páči sa miPáči sa mi
No áno, ale koľko času pri tom statíš? Ale zasa bez tej strastiplnej cesty by si nedošiel k poznaniu, ku ktorému máš dôjsť. Všetko má teda svoj dôvod.. 😉 a ak stále nechápeme a nechápeme, čo robíme zle, čas sa naťahuje.. až kým nepochopíme, že to, čo musíme zmeniť sme my. Naše návyky a naše správanie.. 😉
Páči sa miPáči sa mi
ak chcem…musieť nemusím nič….lebo slobodná vôľa 🙂
tak isto nerobím nič zle, len niektoré vzorce správania už nepotrebujem a môžem (ak chcem) ich nahradiť novými…viac vyváženými pre aktuálnu potrebu (vibráciu)…umožňujúcimi plynulejšiu (slobodnejšiu) navigáciu – pohyb
Páči sa miPáči sa mi
Iskra, ja som ale nepovedala, že niečo musíš.. 🙂 povedala som len to, že ak nedostávame, čo chceme, ak ten stav trvá príliš dlho, lebo všetci asi reagujeme na otázku zhmotňovania, väčšinou je to spôsobené tým, že buď sme si jasne nevymedzili, čo skutočne chceme alebo niečo v našom prístupe k veci, situácii, tomu, čo skutočne chceme zhmotniť je “chybné, resp. zlé”. Pretože, ak niečo skutočne chceme a vydáme sa za tým, to znamená robíme reálny krok tým správnym smerom a za tým ďalší a ďalší, a takto pokračujeme ďalej, to čo chceme dosiahneme. Vždy. Aj keď spočiatku robíme chyby. Ak sa nenecháme rozptyľovať ničím iným a ideme si za tým svojim cieľom a vytrváme, skôr či neskôr ho dosiahneme. Chce to ale výdrž a odhodlanie. A hlavne nepoľavovať.
Páči sa miPáči sa mi
Amarilys a teraz ak to ešte dám do jednotného čísla, bude to pre mňa v tomto momente platný program (pravda) 🙂
Veď ja ani netvrdím, že si to povedala, ja som len parafrázoval tvoj komentár svojim spôsobom.
Niekedy to možno vyzerá, že sa rozprávam sám so sebou, ale možno sa ani s nikým iným rozprávať vlastne nedá, lebo nikto “iný” neexistuje 😀
Páči sa miPáči sa mi
Dovolím si nesúhlasiť, že pre ľudský život je potrebné súženie, bolesť, strasti. Je to tiež jedna z matríc, ktorá nám bola vovychovávaná z rôznych dôvodov. Ja si, naopak, poslednú dobu hovorím, že ak mi niečo ide ztuha, tak treba prehodnotiť, či sa nasilu netrepem na cudziu dráhu, do cudzích dverí. Pravda je veľmi jednoduchá a to, čo sa tvári komplikovane je obyčajne iba burina. Netvrdím, že sa s bolesťou v živote nestretneme, ale sami rozhodujeme, ako k nej budeme pristupovať. Ako hovorí iskra, musieť nemusím nič 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Jarah, ja to ani tak nevnímam, že tam je napísané, že je to takto potrebné, ale skôr to vnímam tak, že ak sa tadiaľto ide, tak to je pre daného pútnika vlastne užitočné 😛
No a tá burina je predsa krásna, tak ako je krásne precitnutie, keď si ju uvedomím, že tam je, alebo keď si uvedomím, že všetko čo činím – tvorím len preto, lebo to chcem 😀
Pravda je v mojom vnímaní pocit-status-vnímanie-program, ktorý sa mení každú milisekundu a to je úplne úžasné dobrodružstvo 😆
Páči sa miPáči sa mi
Iskra, čokoľvek povieš (poviete) je pravda 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Áno. Presne tak Iskra 🙂 Vnímáme to veľmi podobne 😉
Páči sa miPáči sa mi