Každý z nás niekam kráča… ale idete tým správnym smerom?

Našla som článok, ktorý napísal Etienne Garbugli o tom, ako zotrvať na tej správnej ceste:

Pred pár rokmi som sa potkol o list, čo som napísal svojmu budúcemu ja, keď som mal 15.

Ušetrím vám zlú gramatiku, ale bolo frustrujúce vidieť, ako ďaleko som sa odchýlil od pôvodného plánu. Nepresťahoval som sa do Austrálie. Nebol som architektom. Nebol som bohatý a nebol som 6 mesiacov v roku na cestách.

V očiach svojho 15-ročného ja som bol nepodarok; ale napriek tomu som urobil mnoho iných vecí. Vyzerá to, že John Lennon mal pravdu:

Život je to, čo sa ti deje, kým ty si zaneprázdnený spriadaním celkom iných plánov. (Life is what happens to you while you’re busy making other plans.)

Aj keď som urobil veľa iných vecí a pokročil som inými spôsobmi, stratil som z očí to, čo chcela dosiahnuť moja ambícia. Tým, že som sa zaneprázdňoval iným, volil som príležitosti, vzťahy a životný štýl, ktoré napĺňali len moje krátkodobé potreby. Bolo načase znova sa prihlásiť k svojej pôvodnej ambícii.

Nemožno sa spoliehať na šťastie

Niektorí ľudia majú šťastie, už skoro v živote sa nadchnú pre herectvo, medicínu či prácu policajta a celý život ich neopustí. Oni však predstavujú skôr tú výnimku; pre väčšinu z nás je to oveľa drsnejšie.

Cez pokusy, omyly a nové pokusy vieme dobre zistiť, čo nechceme (prácu od 9 do 5, podnikanie, nudné zamestnanie, stres), ale nevieme veľmi dobre zistiť, čo skutočne chceme robiť. Ako vieme, čo v nás budú vyvolávať veci, ktoré sme ešte nikdy nezažili?

A v istom bode prestáva byť dôležité, či vieme, čo chceme alebo nechceme. Potrebujeme si zarobiť na živobytie a pohltí nás každodenná rutina.

Na tejto ceste môžeme, ale nemusíme dostať “nákop zhora”. Nemôžeme sa na to spoliehať – potrebujeme mať veci pod kontrolou.

Prerušiť rutinu

Prvý krok, čo som urobil na znovuzískanie kontroly nad svojím životom a na obnovenie svojej ambície, bol drastický: presťahoval som sa do Ázie.

Presťahovať sa do Ázie značilo vzdať sa niektorých vzťahov, uzavrieť úspešné poradenské podnikanie, zbaviť sa mnohých vecí z môjho vlastníctva, vydať sa neistou cestičkou – ale predovšetkým prerušiť rutinu. Stiahol som sa a začal som chápať, čo by mohla byť moja “pravá” cesta.

Bol som prečo 331 dní, precestoval som 92.364 km, pracoval, nepracoval, hľadal prácu, vyštartoval čosi vlastné, skončil čosi vlastné a presťahoval sa späť s novonadobudnutou perspektívou, ako by môj život mal vyzerať. Ako to povedal jeden môj bývalý kolega:

Myslím, že je obrovským krokom vpred vedieť, čo chceš. Viem, ako veci dokážu človeka prevalcovať a často sa nám nedarí urobiť krok späť, pozrieť na veľký obraz, analyzovať, porobiť úpravy a pohnúť sa dopredu.

Čo môžeme urobiť pre seba

Tým, že sa stále za niečím ženieme, často strácame schopnosť robiť strategické rozhodnutia, ktoré majú dopad na celý náš život. Hoci sme to nikdy nechceli, rutina nás pohltí a spustí samodržný proces, ktorý betónuje náš súčasný stav.

Ak chceme získať späť kontrolu nad svojou cestou, potrebujeme predovšetkým čas premyslieť si a jasne definovať, čo chceme v živote získať; potrebujeme plán. Ak nejaký máme, dajme pozor, aby bol dostatočne pružný a prispôsobivý pre prípad, že sa naše životné podmienky zmenia. A ak nemáme tušenie či plán, prečo neurobiť zopár pokusov a vylúčiť aspoň to, čo už v živote nechceme?

Ak chceme do života pritiahnuť trochu šťastnej náhody, môžeme skúsiť veci, čo sme ešte nikdy nerobili, stretávať sa s ľuďmi celkom inými ako my sami, popremieňať svoj život do celkom novej podoby alebo len skúšať príležitosti, ktoré by sme predtým nikdy neskúsili.

Dôležité je uvedomiť si, že tie najlepšie príležitosti v živote nie sú krátkodobé výhry; sú to tie rozhodnutia, ktoré najlepšie zodpovedajú vašej dlhodobej vízii a “správnej” ceste.