V prvom rade chcem odísť v dobrom. Nechcem aby to bol spôsob akým už odišli mnohý. No nechcem sa vytratiť ani úplne potichúčky, keď mám tú možnosť byť zaujímavý. 🙂
Všetko sa to začalo v jednom článku, kolotočom sebaobviňovania a pocit, ktorý mám už dlhší čas. Pocit, že na súčasných blogoch sa moja cesta končí. Jedno ráno som sa zobudil s pocitom, že už nepotrebujem čítať, poznať. Nepotrebujem byť už od nikoho závislý. Len som si tak ležal v posteli s tým ľahkým pocitom. V ten deň som dostal toho najlepšieho učiteľa- svoju dušu.
To všetko, čo som sa naučil z blogov, vidím ako veľký naprataný kufor, hore v podkroví. Je v ňom plno blbostí, nepotrebných haraburd a na dno už ani nedovidím. A má dno ? 🙂 Podľa Ensteina sú nekonečné iba dve veci. Vesmír a ľudská hlúposť. Žeby že aj ten kufor ? 🙂
Helar prosím o svoje odstránie zo spoluatorov. Hm dnešný súčet je 13 a trinásty odchádza. 🙂
Nepatrím sem a som tu nazvyš, vystačíte si aj sami a ja sa od vás už nemám čo naučiť. Som pripravený vydať sa na svoju vlastnú cestu. Odchádzam s tým, s čím som aj prišiel. S búrkou na hrbte hromu.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor