Published by

Helar Sun Belangelo

Ďalší z článkov, čo som vyhrabala na blogu Bradleyho Thompsona. Tento ma svojou témou nesmierne zaujal 😛 :

Pravdepodobne ste už počuli, že vek je len stav mysle.

Takže bolo by skutočne možné miesto starnutia mladnúť? Odpoveď vás možno prekvapí, ale jediné, čo vám prekáža žiť mladistvo, ste vy sami! Presnejšie: vaše myšlienky a presvedčenia ovplyvňujú, ako sa cítite. Takže všetko je záležitosť urobenia vedomých rozhodnutí a vytvorenia si nových zvyklostí, ktoré nám budú pestovať našu mladistvosť nezávisle od toho, koľko rokov skutočne máme.

Vedci (hlavne z oblasti kvantovej fyziky) nám hovoria, že sa skladáme z energie a túto energiu dokážeme ovplyvňovať cez naše vedomie, cez naše myšlienky.

Takže poďme si začať všímať náš vnútorný monológ, ktorý vedieme sami so sebou o sebe a svete naokolo. Vymažme všetky myšlienky, ktoré zapríčiňujú, že sa cítime staro. Nahraďme ich miesto toho pozitívnymi, na mladosť zameranými afirmáciami ako “”som mladý a zdravý”, “cítim sa vynikajúco a som plný energie” či “vyzerám úžasne” a podobne.

Opakujme si tieto afirmácie denne, každým okamihom, a sledujme, ako sa mení naše cítenie.

Studňa mladosti existuje – je to naša myseľ.

Rate this:

Naspäť

Your message has been sent

Ďakujem. :-)

Liečenie, Sebarozvoj

Bradley Thompson

3 odpovede na na “Ako omladnúť”

matrioshka

12. októbra 2011

napadla ma jedna vec.neni sice uplne k teme,ale podobne.Moja babka cely svoj zivot vypravala ako onedlho zomre.uz ako s deckom sa s nou lucili,ze nedozije dlho.chytila sa tejto temy a moj otec tvrdi,ze odkedy si pamata,furt sa chystala coskoro umret.ja si pamatam to iste.k tomu celemu ona bez rozpakov kludne aj mne ako decku hocikedy povedala,ze ked nebudem jest to a to tak umrem,alebo tak.alebo ze som chuda,tak ochvilu umrem.moj tato na nu za to raz straslivo navrestal,ale nic nepomahalo.na moju babku vseobecne nikdy nic nepomahalo.takze cely zivot mala smrti plnu hlavu.no a nakoniec dozila v dobrom zdravi 98.tak jak je toto mozne?je moja babka specialny pripad, vynimka, ktora potvrdzuje pravidlo?

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  12. októbra 2011
  
  🙂 Myslím, že to asi nemyslela až tak najvážnejšie, len si tak vyprávala. Proste konverzačná téma “až já půjdu do Nebe”. 😛
  
  Alebo je možné ešte niečo: niektorí ľudia nemajú k Smrti taký typický “ľudský” vzťah, teda neboja sa jej, ale ju berú tak nejak… ako kamaráta. A tým, že v nich nevyvoláva hrôzu a neboja sa jej, že im je jedno, kedy odkráčajú, tak asi na nich to samonapĺňajúce sa proroctvo nezaberá.
  
  Moja posledná skúsenosť je, že v istom bode vnímania preberie kontrolu podvedomie. Už v minulom týždni som sa ledva plazila a bola som stále unavená a v kuse som si opakovala “ja nevládzem”, “už nemôžem”, “ja sa asi zložím” a podobne. A potom začal vnútorný monológ jedného dňa komentovať “a uvedomuješ si, že tým si skutočne vyvolávaš nevládanie?” a začal korigovať moje výpovede, až kým som sa nedostala zo stavu “už len umrieť” do stavu “a to by sme sa na to kukli!” Ale začalo to podvedomím – najprv monológ, potom prišiel sen a nakoniec prišla udička. Naša dušička pravdepodobne vie, kedy si robíme zle, a ak už má svoj hlások, tak s nami parádne vybehne. 🙂 Aspoň moja to urobila a ododneška sa už zasa vládze. 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. matrioshka
    
    12. októbra 2011
    
    hm,neviem.ona podla mna praveze mala zo smrti riadny strach.je mozne ze az taky ze podvedome vobec nepripustala ze jej by sa take nieco mohlo skutocne prihodit.moja mama sa jej raz pytala,preco sa tak boji ze zomre,a babka zadrela,ze ona sa boji ze tam potom bude muset posluchat.a myslela to vazne. Inak ked uz bola naozaj blizko smrti (ale to uz bola aj trochu mimo) tak uz nevravela ze coskoro zomre,ale ze uz zomrela.
    
    Páči sa miPáči sa mi