“Rodíme sa do pravdy, ale ako vyrastáme, naučíme sa veriť lžiam. Jedna z najväčších lží v dejinách ľudstva je lož o našej nedokonalosti. Keď veríme tejto lži, používame ju na to, aby sme súdili sami seba, trestali sami seba a ospravedlňovali svoje vlastné pochybenia.” — don Miguel Ruiz
(We are born in truth, but we grow up believing in lies. One of the biggest lies in the story of humanity is the lie of our imperfection. When we believe this lie, we use the lie to judge ourselves,to punish ourselves, and to justify our mistakes.)
Tento citát nie je pre mňa nový, ale s človekom je to tak, že na múdrosť reaguje vždy zo svojej aktuálnej pozície. Prvýkrát som sa s ním stretla pred takmer rokom, ešte na blogu Šamanskou cestou. Vtedy som riešila náramnú posudzovačnosť, ktorej som bola svedkom, kam som sa pozrela. Preto som si z citátu vybrala hlavne tú časť o posudzovaní a to ostatné som vzala ako “omáčku”.
Tento citát mi prišiel znova mailom nedávno. Lekciu posudzovačnosti som už medzičasom buď zanechala za sebou, alebo ma viac bolí niečo iné, ale dnes mi do očí udreli celkom odlišné slová: lož o našej nedokonalosti.
Priznám sa, so všetkými tými vzostupovými cancami sa už roky snažím makať na sebe a “zdokonaľovať sa” a bolo mi velice čudné, keď mi anjeli priebežne hovorili, že už netreba urobiť nič, že už som presne to, čo potrebujem byť… Ja, nedokonalá – a som presne to, čo treba?! A to jak?!
Lenže o tom to je… Rodíme sa dokonalí. Každý nejaký a každý odlišný od všetkých ostatných. Myslím, že sa tomu hovorí “individualita”. A keby sme mohli žiť takí, akí sme, automaticky začneme využívať naše najväčšie talenty, máme zo života maximálne uspokojenie a naše okolie má z nás ten maximálny úžitok! Ovšem naše okolie by muselo byť podobné ako my – žijúce v svojom vlastnom “strede”, zo svojej vlastnej hĺbky duše a v svojom vlastnom “toku”.
S týmto tokom ste sa asi stretli všetci. Vďaka tomu, že som v rodine bola len minimálne obmedzovaná, tak som to zažívala už od dieťaťa a keď som vyrástla a vyštudovala 😉 , dozvedela som sa, že sa tomu hovorí “flow” a vymyslel to nejaký ujko Mihály Csikszentmihály. Ale celkom jednoducho a na príklade: Pokazil sa mi magnetofón. Tak som si ja, filozof, doniesla nástroje, rozobrala som ho a začala som si ho opravovať. Potom som ho opravila a keď som sa pokúsila postaviť (pracovala som väčšinou na zemi), odrazu mi odpadli ruky a nohy… Pozrela som sa na hodiny a zistila som, že som nad tým strávila vyše štyri hodiny. Bez výdychu, bez únavy, bez hladu či smädu, v akejsi tichej eufórii. A mala som pocit, že to nebolo ani 30 minút.
🙂 Flow. Tok. Keď sa človek stáva súčasťou udalosti a udalosť sa odvíja cez neho bez toho, aby ho nútila “konať”. 🙂 Bruce Lee: “Neudieram ja – udiera situácia samotná.”
Keby sme existovali v tomto požehnanom stave, tak sme permanentne napojení na tok energie Univerza. Ale naša spoločnosť sa nás snaží napasovať do nejakých šablón a začína nám hovoriť, kde je želaný ideál, kde sme my a ako túto medzeru (=”nedostatok”) prekonáme. A tak sa od dieťaťa učíme, že v niečom nie sme dosť dobrí, že v niečom nevyhovujeme a že sa potrebujeme “učiť” a “zdokonaľovať”.
Nehovorím, že to je zle. Ja neviem, či je to dobré alebo zlé. Je to fakt. A ten fakt má na nás dopad: celý život sa s niečím porovnávame, robíme si predstavu o nejakom ideáli (ktorý pri bližšom skúmaní tiež až taký ideál nie je) a vidíme, kde nevyhovujeme. A ešte aby to nebolo celkom jednoduché, aj spoločnosť má záujem, aby sme “nevyhovovali”. Kým “nevyhovujeme”, sme motivovateľní, poslúchame “múdrejších” a kupujeme to, čo z nás urobí “lepších” ľudí.
A pravda je po celý čas niekde v nás. Chce to len dve veci: odvahu začať šúpať tú svoju cibuľku a zistiť, čo je v jej vnútri, a odolnosť voči okoliu, ktoré pre to vysoko pravdepodobne nebude mať veľké pochopenie.
Je totiž ťažké žiť medzi ľuďmi, z ktorých ani jeden sa vnútorne nepodobá na mňa.
Ale malé deti nemajú tento problém. Keď sú na piesočku, pohrajú sa aj s dieťaťom inej farby pleti a povyprávajú si, hoci nehovoria jednou rečou. A dohodnú sa. Pretože každé je v svojom vnútri ešte “v poriadku” a nepotrebuje tomu druhému nič dokazovať.
Kedysi mi to Gabriel povedal: cesta navonok je cesta dovnútra. Vtedy som tomu nerozumela, alebo som tomu možno porozumela na intelektuálnej úrovni, ale nie v srdci.
Ruizov citát tentokrát zaklikol. Jasne, že som dokonalá! Som dokonalá pre svoj vlastný život – a pre žiadny iný! Som sama sebe etalónom – môj vnútorný pocit, či sa niečo “cíti dobre” alebo “necíti dobre”. Ak sa to “cíti dobre” a súčasne to stiera pre mňa čas a priestor a hranice môjho “ja”, som v svojom strede.
Ešte čosi mi dokliklo. Nie som v svojom strede, keď o tom potrebujem hovoriť. Keď potrebujem hovoriť, značí to, že môj pocit spokojnosti ovplyvňuje ešte niekto iný a ja potrebujem jeho súhlas, aby som sa cítila v svojom strede. Ale byť v svojom strede je záležitosť bez slov: proste ste. A cítite sa fajn. Možno 5 minút denne, možno 5 hodín denne, možno 5 dní v týždni… každý podľa toho, kde práve je. Ale čím dlhšie sa cítite dobre, tým lepšie. Cítením sa v svojom strede sa zdvíha naša vibrácia a stiera sa hranica medzi nami a zvyškom sveta – aspoň na chvíľku.
Aspoň na chvíľku sme veľké, večné bytosti z energie, ktoré oziabajú ich maličké hmotné nožičky. 🙂 Jediné, čo nás nimi je schopné urobiť, je spokojnosť so sebou a svojím životom. 🙂
(Než sa tento článok zverejnil, hovorila som o ňom s Gabrielom. Nie je to celkom správne, čo som napísala; podľa neho nie sme celkom dokonalí. To isté som našla aj ako citovanie dona Juana v Tomasovi – že sa nerodíme dokonalí. Ak sa pamätám, don Juan to nerozvíjal a ani Gabriel nepovedal presne, čo nám to chýba. Ovšem povedal, že pre momentálny stav – môj alebo sveta? – moje myslenie zatiaľ stačí. Takže berte s rezervou.)
(Doplnok z 4.9.2011: Myslím, že viem, prečo nie sme “dokonalí”. Sme dokonalí pre náš život v jeho súčasnej podobe. Ak máme inú predstavu o našom živote, tak sa potrebujeme “zdokonaliť” tak, aby sme si ho okolo seba vytvorili. Ak som v svojom strede, som dokonalá. Ak cítim nespokojnosť a chcem niečo iné, som nedokonalá a musím zamakať. Toť môj svetonázor – ale neoverovala som si ho, takže… berte s rezervou. 😛 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor