Eprakone – ezoterika a spiritualita

57 responses to “Aká je vaša nočná mora?”

1. 

   calieen

   26. júla 2011

   Mojou nocnou morou bolo vzdy, ze stratim svojich milovanych a az v poslednych tyzdnoch sa mi dari tomu strachu celit….ale ci uspesne, to som si este nie ista.

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      Tenshi1205

      26. júla 2011

      Stratiť ako? Akokoľvek, tak že ostaneš sama? Osamelá alebo sama?

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
2. 

   calieen

   26. júla 2011

   stratit v zmysle, ze sa rozhodnu odist z mojho zivota….ale to je asi lipnutie….mam este na com makat 😕
   Samoty sa nebojim, ale osamelosti ano.

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
3. 

   helar

   26. júla 2011

   Mojou nočnou morou bolo, že sa dostanem do situácie, kedy si nebudem vedieť poradiť/pomôcť. Tak som sa celý čas dostávala do situácií, kedy som si nevedela pomôcť – a buď som si pomohla alebo nie – ale zvykala som si.

   Aj strach z osamotenia. Ten som tiež porazila programovo – tým, že som sa donútila byť sama a zvyknúť si na to. 😕

   Som celý svet v jednej osobe. Bez napojení na zvyšok sveta. Náramné víťazstvo. 😕

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      Tenshi1205

      27. júla 2011

      Heli, myslím, že nie si sama a si napojená. Však pozri, koľko je tu ľudí 🙂 vždy to môže byť dočasné, ale však je teraz..

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
4. 

   Tenshi1205

   26. júla 2011

   Je to veľmi ťažké. Strach zo samoty (osamotenia) je myslím ten najčastejší a maskuje sa inými strachmi. Ja som sa vysporiadala so stratou tak, že som stratu nahradila niekým iným. Živým alebo neživým. Opäť pripútanosť 😉

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      calieen

      26. júla 2011

      GIRLZZZ first, of course 🙂

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
5. 

   calieen

   26. júla 2011

   nemusis mi hovorit, zacinam mat doma zverinec: po macke aj psa 🙂

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      tenshi1205

      26. júla 2011

      🙂 a mne este pomohli zlati PINI guys. Ludski ludia. Dakujem 🙂

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         calieen

         26. júla 2011

         jo, na PINI sa daj[ dobijat baterky 🙂

         Páči sa miPáči sa mi

      2. 

         helar

         26. júla 2011

         PINI guys… PINI guys.. 😦 a GIRLS nie? 👿 😆

         Páči sa miPáči sa mi

      3. 

         tenshi1205

         27. júla 2011

         Guys samozrejme zahrna chlapcov aj dievcata, pre jasnost som mala napisat Pinaci 🙂

         Páči sa miPáči sa mi

6. 

   lilah

   26. júla 2011

   hm, dumám čohho sa bojím ja … neviem, nechcem aby to znelo nejak divno ale krom arachnofobie (a aj to je len taká nijaká arachnofobia .. lebo pavúka zoberiem do ruky, teda do istej velkosti .. ostatným sa velmi rázne prihováram aby na mna neliezli .. pomáha mi ustupiť z cesty a je .. a ked vidím, žee to chúda si ma teda ale fakt vôbec nevšíma iba si robí svoje dosť to pomáha )

   ale tak, .. čoho sa ja tak bojím? .. fakt neviem .. určite niečoho áno, ale čoho? ..
   mala som des z toho, žeby som prišla o deti .. ale ked sa mi narodila dcérka bola chorá, .. strašili ma, že to je vážne atd .. tam som sa naposledy hádala z bohom o to, že nech mi ju nechá atd ..
   mala som strach z toho, že ma manžel prestane milovať … prestala som ho milovať ja 🙂 .. jednoducho to odišlo
   mala som strach zo smrti … prežila som nehodu a v čase ked som letela z cesty som cítila pokoj len som čakala čo bude dalej
   mala som strach zo straty zamestnania … prišla som on v priebehu jedného roka 4 x
   bála som sa, ako budem reagovať ked sa zamilujem do iného muža ako je môj manžel … stalo sa, a aj žijem 😀
   bála som sa o dom a zabezpečenie pre deti .. mama ma dala k súdu a ked som sa na to vykašlala a pochopila, že sa ozaj sporíme o hluposť, stačí jedno zemetrasenie a sme v čudu všetci … sme zasa kámošky 😛
   bála som sa vzdelaných ludí … a hádam sa tu z ľudmi ktorý máte niektorý aj dve výšky .. ja som len stredoškoláčka zo strojníckej školy … a teraz? je mi to akosi jedno … a? nehádam sa .. iba si píšem svoj názor … jasne, stručne atd .. ( síce je tu ešte jeden či dvaja čo ma svojou mudrosťou priam desia, ale tak prežijem 😛 )
   fakt neviem, čo je moja nočná mora krom tých pavúkov teda … hada chytím do ruky v pohode, myš detto, .. ja som sa tak už tými fackami naučila prijímať to čo je tu a teraz, … že ja nemám už sny, očakávania nič .. beriem všetko ako to ide, .. a je mi fakt dobre … som divná? 😕

   vlastne moja najväčšia nočná mora bola práve viera … a pred dvoma týždnami sa mi v osobnom živote stalo to, že jednoducho som bola postavená do situácie .. budto budeš veriť, alebo zošalieš z toho prečo? .. tak som sa rozhodla veriť a som fakt hepi ..
   ale tak ako poznám pierkatcov, niečo mi pripomenú 😛
   samota? .. nevadí … viem sa zabaviť sama .. doslova … odkedy nelipnem na spoločnosti iných .. tel od kámošiek či známych nedvíham .. nei preto že som neúctivá, ale preto že neviem kde mám zasa mobil …

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      tenshi1205

      27. júla 2011

      Lilus, Ty si si natrenovala odolnost aj za niekolko zivotov.. uz sa snad neprihodi nic vazne, však sa nevolas Job. Nerozumiem tej nocnej more menom viera. Je to strach verit? Ja som napriklad mala obavy hovorit s Bohom (pripadal mi prilis vzdialeny a indiferentny), tiez sa to zlepsilo..

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         lilah

         27. júla 2011

         tenshi 🙂

         áno, dôvera a viera pre mňa znamenali to čo pre teba .. boh bol jednoducho len akosi príliš ďaleko .. a práve to čo sa mi stalo v osobnom živote, to, že som bola postavená pred otázku, … dobre, vyzerá to takto, a takto .. ale čo potom cítim ja? čo cíti moje srdce, bolo odpovedou na to celé ….

         boh nie je niekde inde, nie je daleko a ani blízko, .. jednoducho som len uverila, na tomto obyčajnom prípade, v medziludskom vzťahu na ktorom mi mimoriadne záležalo .. že boh je v skutočnosti len vo mne … a ak mi dal istú možnosť, trebárs aby moje srdiečko, si dovolilo ten luxus cítiť to čo cíti, .. tak to asi nejaký význam má a ono naozaj skutočne vie čo cíti .. stačilo málo, len tomu uveriť …. len veriť, nič viac … veriť v boha znamená teda veriť v seba … a to uplne jasne a nekompromisne .. načo sa zaoberať tým čo bude? .. to čo bude neviem, nech sa aj sto krát poskladám do kocky a späť .. neviem to, a teda ked to neviem, nemá zmysel sa zaoberať niečím, .. čo tak vôbec nemusí byť …

         môže sa stať čokolvek, ale? .. trápiť sa tým nemá význam … pretože nič nie je horšie ako rýpať sa v minulosti, a rýpať sa v budúcnosti .. lebo prítomnosť ma jednoducho postaví do pozície, ked budem nútená KONAŤ … ako? to ani pan boh nevie a už vôbec nie ja … 🙂

         takže vlastne som ja pochopila .. že otázka viery v boha ja otázka viery v seba … to je celé … on naozaj sa odo mna nepohne ani na krok, .. lebo je vo mne 🙂

         iba jednoducho som .. kto som? neviem, .. ale už to nie je také dôležité … som, žijem, cítim, čudujem sa občas čo to tu na tom svete nachádzam, teším sa, smejem .. ale to všetko tu a teraz … nie budem šťastná, nie bola som šťastná … som šťastná, lebo svoje vnútorné šťastie neopieram o nikoho z vonka ale len o to čo som ja … tu a teraz ….

         a mimochodom, milujem detektívky .. a práve teraz si k prácičke čo idem robiť pustím CSI .. new york .. vdaka bohu za mágio a možnosť nahrávania 😀

         krásny dník prajem 🙂

         Páči sa miPáči sa mi

      2. 

         calieen

         27. júla 2011

         jaj, dnes mi pri debate s kamoškou ešte došlo, že ma máta strach, že sa ešte stále točím v bludnom kruhu, v ktorom som sa pohybovala posledných pár rokov.
         Ale paradoxne som sa nejak dostala do stavu, keď to neriešim a nerýpem sa ani v tom, čo bolo, ani v tom, čo bude.
         Dobrý pocit 😀

         Páči sa miPáči sa mi

7. 

   Groover

   26. júla 2011

   “Boh je velky, ja som malicka..”

   To je skutočná pokora.
   Duša sa má Bohu absolutne odovzdať. Odovzdať mu svoju lásku a snažiť sa čo najviac. Všetky plody svojich činov odovzdať taktiež jemu s dôverou a pokorou. Potom sa môže oslobodiť od pút hmoty a realizovať seba 🙂

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
8. 

   anjelicsue

   26. júla 2011

   Veľmi dobrá téma a ďalšia udička dnešného dňa 🙂 Tak aj ja som mala rôzne strachy a obavy … Na škole ma paradoxne pochytil strach z budúcnosti … bolo to ako že toto poznám a čo potom … no po nejakom čase to postupne vyšumelo, samozrejme že každodenná realita sem tam v človeku vyvolá strach no už som pochopila že mať obavy z niečoho tak abstraktného ako je budúcnosť je absurdné … veď pocit pohody naplno prežitého okamihu je úžasný a dodáva mi odvahu že krôčik po krôčiku si idem po mojej cestičke a ešte stále som tu :-). A to ostatné nestojí za stratu drahocennej energie 🙂

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
9. 

   matrioshka

   27. júla 2011

   okrem toho co ste tu spominali mojou nocnou morou je takzvana definitiva.neviem si to sice celkom dobre predstavit co to znamena vecnost, ale uz to co si pod tym predstavit dokazem mi robi husiu kozu. moc mi to nevonia ani v takom malom, beznom vyzname slova, pamatam si ze ked ma kedysi otec podrypoval kedy uz konecne spravim nieco definitivne, tak som sa spytala, ci mam jako umret alebo co si mam pod tym predstavit 🙂 .tak to vzdal a ja uspesne aj nadalej fungujem pokial mozno len po hranicu provizoria 🙂

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      tenshi1205

      27. júla 2011

      Toto je krasne 🙂 mat stale otvorene unikove cesty, ziadne obmedzenia, ziadna rutina ci urcena jednoznacnost. Hravo proti pravidlam.. Ja preto stale dufam, ze Bozie principy su hlavne kreativa, laska a humor a nie nejaka konzervativna zaschnuta dogma plna pravidiel a zakazov.

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
10. 

    boobak

    27. júla 2011

    pavuky, hady, mimozemstania, male priestory (trebars uzke chodby, priechody, diery) a ze sa nemozem cez ne prepchat – nie je to klasicka klaustrofobia, ale… mozno daco z minuleho zivota, zeby?? dalej osamelost, smrt/umieranie, definitivnost zivota, splynutie v “Jednotu” a strata identity, odokrytie vnutra – odhalenie sukromia okolim (moje sukromie je moja posvätna pôda), … urcite by som priebezne ponachadzala dalsie. som taky strachoput 😛

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať
    1. 

       boobak

       27. júla 2011

       tma a neznamo (aj to v tme)

       Páči sa miPáči sa mi

       Odpovedať
11. 

    tenshi1205

    27. júla 2011

    Pavuky, hady, tma, prastare strachy, predovsetkym u zien. Citala som taku peknu studiu o strachu a tento máme zdedeny po nasich pra(min opakovat 100krat) matkach, ktore strazili jaskyne a rozna haved 🙂 znamenala ohrozenie pre ich deti. To splynutie s jednotou ma zaujalo – strach o stratu individuality? Nebudes jedinecna kvapka, ale velky anonymny ocean?

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať
    1. 

       boobak

       27. júla 2011

       az na to, ze JA nebudem ocean. lebo uz nebude JA. len ocean. kvapky uz nebudu mat vlastnu individualitu…
       po smrti tela ostava dusa. zjednotenie vnimam teda akoby smrt duse. neviem to lepsie vysvetlit. z Jednoty povstala, v Jednote zanikne. uz nebudem, bueee 😦

       Páči sa miPáči sa mi

       Odpovedať
12. 

    helar

    27. júla 2011

    Jeeej, toto bola pekná pripomienka… Strach zo straty individuality. Zaujímavé je, že ho málokedy vnímame, také nepredstaviteľné je to pre nás… Pre mňa to bola asi úplne najhoršia anjelska lekcia zo všetkých (ale tie, čo prídu, ešte samozrejme nepoznám 😕 ) a revala som asi mesiac, než som bola ochotná/schopná sa s tým zmieriť. Dovtedy som ani netušila, že by to mohol byť pre mňa nejaký problém – až kým neprišlo na lámanie chleba. 😕 Ďalšia gloriózna lekcia v živote jednej bosorky. 😳

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať
13. 

    jana

    27. júla 2011

    Ja som si raz myslela, že mám infarkt. Bolelo to a nevedela som sa pohnúť. Už som si myslela, že je koniec. Cítila som strach, ale najviac ma mrzelo, že keď som si rekapitulovala svoj život, tak som zistila, že som ho odplýtvala na veci, na ktorých v skutočnosti nezáleží, a naopak, mnohé veci na ktorých záleží, tak som nezrealizovala. Mrzelo ma, že som sa rozčuľovala nad vecami, nad ktorými nemám vplyv, a nerozdala som toľko lásky, koľko som mohla.
    Bojím sa umierania, a bojím sa, že by som skončila ako bezdomovkyňa, osamelá, prikrytá kartónom pod mostom.

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať
    1. 

       tenshi1205

       28. júla 2011

       Ten strach umierania je asi spolocny pre vsetkych (?) Nech je ten odchod v klude, rychlo a bez velkych bolesti, ked uz to musi byt 😉 .. Nech tie posledne hodiny / dni nie su dehonestujuce.
       K tomu druhemu – mne pomohli 2 veci. Tvrdo som pracovala na tom, aby som nebola na nikom financne zavisla, ak ma nezradi vlastna hlava 🙂 a na strane ezoterickej, praca s prvou cakrou (pocit bezpecia).

       Páči sa miPáči sa mi

       Odpovedať
    2. 

       helar

       28. júla 2011

       🙂 Ono to asi všetko so všetkým súvisí… Aj strach z toho, že zomriem niekde v škarpe pri ceste a ani pes po mne neštekne patril do mojej výbavy. Že o všetko prídem. A v mojom prípade to nie je strach, ale istota… Najprv som ju len osvietenecky brala na vedomie a učila sa s ňou žiť. V istom bode som potom začala púšťať kontrolu nad všetkým z vlastných rúk a odovzdávať ju anjelom. A začali sa diať veci… Taký príklad z posledných dní: ideme s kolegom do banky a do reštiky na obed. Leje ako z konve. Sedíme v aute. Leje ešte viac. Parkujeme medzi reštikou a bankou, všade je to rovnako ďaleko a leje ako bláznivé. Kolega sedí a špekuluje, kam skôr. Ja tiež, pretože nech pôjdeme hocikam, tak zmokneme do nitky. Kolega na mňa pozerá a hovorí: ale ty zmokneš! Chcem mu odpovedať, že viem a rátam s tým, keď vtom ustane dážď. Ešte kvapka-dve… Len zdvihnem prst a usmievam sa. Nezmoknem. Starajú sa. 🙂 Vždy sa starajú. 🙂 A postarajú sa, aj keď už budem v tej škarpe ležať a zomierať. Nebudem sama; budú pri mne a budú ma držať za ruku. 🙂 Vždy sú pri mne a vždy ma držia za ruku. 🙂

       Páči sa miPáči sa mi

       Odpovedať
       1. 

          lilah

          28. júla 2011

          heli, 🙂

          to je pekné 🙂 .. dakujem ..

          Páči sa miPáči sa mi

14. 

    sonca

    28. júla 2011

    Ahojte,
    sakral cakra + solar cakra mi pomahaju byt bez strachov a emocii. Som im za to vdacna a davam im lasku. Krasny den!

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať
15. 

    Groover

    28. júla 2011

    Nočné mory existujú iba v ilúzii. Strach zo samoty alebo tmy nie je nič iné ako strach o seba. Stotožnovanie sa s vonkajšími javmi a oddelenie od večnej podstaty. Kto lipne na vonkajšiom ten nevidí skutočnost ale iba chmáry. Práve taký potrebujú pomoc. Telo sa môže báť alebo hnevať no je to len vonkajší jav. Ako sen. Treba realizovať dušu a nie ďalej snívať.

    Je to tak silné že sa tým vyliečia všetky fóbie, závyslosti a lipnutia. Oheň poznania zožehne všetko čoho sa dotkne. Duša patrí Bohu tak ako hocičo iné. Niet miesto pre tri kvality hmotnej prírody. Naplnením dharmy nezostane miesto ktoré by mohlo byť poškodené. Je to prijatie svrchovanej vôľe Božej miesto vlastného monológu.

    Všetko čo duša zažije vo svojom živote by si mala spájať s Bohom a tak sa ho snažiť pochopiť. Je to najvyšší priateľ každej ľudskej bytosti. Ohromenie, úcta či pokora sú len rôzne chuťe spoznávania jeho osobnosti. Takisto tam patrí aj náklonnosť, láska či priatelstvo. Dokonca aj strach či úzkosť su potrebné aby nás popohnali za cieľom. Celý náš vnútorný svet je založený na tomto vzťahu. Prejavuje sa to ako v maličkostiach tak aj vo veľkom meradle. To ako spoznávate seba je miera aj akou spoznávaťe Boha lebo vaše telo či duša nie je ničím iným ako súčasťou Boha. Hoci je každy iný a odlišný, každého spája to ako sa snaží porozumieť svetu a sebe ( Božiemu daru ) Preto prvotná a konečná dharma každej duše reprezentuje práve toto spoznávanie v oddanosti a vďake. Hranice duše sú preto také aké jej Boh umožní. Nikto vás nepozná lepšie ako on sám. Pretože je Boh absolútny v sebe dokonale pozná každú dušu podľa toho kde v ňom sa nachádza. Mnohé duše sa zastavia tam alebo tam v jeho stvorení a rozmanitosti nuž najvyšším vyslaním duše je priamo spočinúť v jeho blízkosti.

    Psy, mačky či komáre nemôžu rozmýšlať o Bohu. Nuž človek je jediná bytosť v hmotnom stvorení ktorá vie tento svoj vzťah znova oživiť. To delí zvieratá od ľudí. No to na čo sa chystá človek je zduchovnenie a to uniká hmotnej mysli. Preto si to žiada prerušenie akýchkoľvek zbytočných pút s hmotou. Keď sa uvolní zátaž tak sa duša môže povzniesť vyššie. Celé hmotné stvorenie sa nazýva mahat-tattva a reprezentuje len malú časť toho čo všetko Boh v sebe obsahuje. Dokonca aj jemnohmotné planéty su v tomto stvorení zastúpene ale stále su pod kvalitamy mahat tattvy. Prebudenú dušu by nič z toho nemalo lákať. Mimo toho existuje večný duchovný svet ktorý sa nachádza nad prirodzenosťou tohto sveta. Tento svet je len preto ako sen z ktorého sa treba prebudiť. Duša je večná a neuspokojí sa s ničím iným ako s večnosťou a absolútnym poznaním a blaženosťou. Preto ju prirodzene ťahá k duchovnému svetu. 😉

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať
    1. 

       matrioshka

       28. júla 2011

       v com je ta vecnost pre teba taka pritazliva?dokazes si predstavit aspon ciastocne co by to mohlo vlastne byt za stav,ked je vsetko naveky?co je na tom super pre teba?lebo mna napriklad toto nielen ze nepritahuje,ale prave naopak,dost desi.

       Páči sa miPáči sa mi

       Odpovedať
       1. 

          Groover

          28. júla 2011

          Haha a čo je na tom desivé. Máš rada chorobu a smrť ? 🙂

          Duša je večne aktívna. Nemysli si že by si sa vo večnosti nudila.. 😀

          Páči sa miPáči sa mi

       2. 

          matrioshka

          28. júla 2011

          chorobu a smrt nemam rada,ale co by som urobila,keby som zistila ze sa mi vecnost az tak moc nelubi.tak vtedy by som bola pekne v prdeli ale uz ozaj naveky

          Páči sa miPáči sa mi

       3. 

          helar

          28. júla 2011

          🙂 Večnosť je stav, v ktorom sa čas a priestor zrušia a ty si všade a nikde presne a cez teba ide nespočetný tok informácií, ale ťa nezaujíma… Je to pocit ako v tu a teraz, napríklad keď sa natiahneš na lúke na slniečku a vychutnávaš si každučký jediný okamih. Nešpekuluješ nad tým, čo ešte treba urobiť a čo pred chvíľou bolo, ale si jednoducho vychutnávaš. Rovnováha, zmazanie osobných hraníc a zájmov, mierny nezáujem o všetko a len byť – ale ani to nevnímaš, vnímaš len, že je všetko presne ako má byť. 🙂 Neviem to povedať inak, slová asi nestačia. Ako keď prestávaš vnímať a rozptyľovať sa a len si a je ti dobre, pretože to je prirodzený stav tvojej existencie. Gabriel to kedysi nazval “večný orgazmus”. 😛

          Páči sa miPáči sa mi

       4. 

          Groover

          28. júla 2011

          Heli dokonale si opísala neosobný stav Brahmayoti 🙂

          Lenže v duchovnom svete to je len okrajová enegia planét. Je to neustála činnost. Nič statického. Brahmayoti je len pre duše ktore su unavené niečo konať a tak spočinuli v stave blaženosti Brahmayoti ktorá je okolo duchovných planét. Lenže na tých planétach sa tiež niečo deje.

          Páči sa miPáči sa mi

       5. 

          helar

          28. júla 2011

          Je zvláštne, ako si dvaja ľudia môžu neporozumieť… Čo na slovách “len byť” u teba vyvoláva dojem neustálej činnosti? Pre zjednodušenie: v mojom ponímaní “len byť” = “existovať”. Nie “konať”. BYŤ, Groover. BYŤ. A ako si to nazveš, je už na tebe. Akokoľvek to nazveš, stratíš časť z toho. Tak, ako ani ja nedokážem popísať “večnosť” v jej plnej šírke. Vždy zostáva čosi, čo som “ešte zabudla” alebo “neviem vyjadriť”.

          Páči sa miPáči sa mi

       6. 

          Groover

          28. júla 2011

          Len byť v brahmayoti je stav nečinnosti. Stav činnosti je na tých duchovných planétach. A duša nikdy dlho nezostane v stave brahmayoti vždy má potrebu nejakej činnosti. Lenže keď nechce slúžit najvyššiemu ale sebe tak ide priamo z Brahmayoti rovno do hmotného sveta.

          To je stav duši samej o sebe. Nebude mať kvôli tomu vplyv na chod všetkého. Dúfam že chápeš.. °.°
          Duša nie je stav ani bytia ani nebytia. Duša si je vedomá tých stavov.

          Páči sa miPáči sa mi

    2. 

       Groover

       28. júla 2011

       To preto lebo si ju začnes predstavovať svojimi hmotnými zmyslami. 😉

       Páči sa miPáči sa mi

       Odpovedať
       1. 

          matrioshka

          28. júla 2011

          ak by mi bolo “dobre”,tak by mi mohlo byt aj “zle”.alebo by mi nebolo “nijako”. tak ci onak,neviem si predstavit ako by som mohla chciet hociktory z tychto stavov naveky.ak by to uz bolo,uz by som nemala inu moznost,takze by asi neprichadzalo do uvahy chciet to alebo to nechciet.ale teraz?nepripada mi na tom nic pritazlive.je to definitiva.uz nie je ziadna ina moznost.teraz napriklad je vzdy moznost zmeny.a to je pre mna prave akosik ulava.keby daco,aj tak este moze byt inak.potom uz konec,smytec.no,mozno sa mylim a obavam sa zbytocne,ale aj tak nechapem tie duse,ktore to chapu tak ze to je vlastne to fasa 😀

          Páči sa miPáči sa mi

       2. 

          matrioshka

          28. júla 2011

          jedine ze by to bolo tak,ze ked si teda v tej vecnosti zmyslim,ze chcem zase vsetko zabudnut a uz nechcem vecnost,tak mozem este aj to :D,to by som bola este ochotna akceptovat.na jednej strane sa mi zda logicke,lebo ked absolutno,tak potom nic by nemalo byt nemozne.len na druhej strane,ci by som vobec vedela nieco si zmyslet a nieco chcet alebo nechcet.a ci by som vlastne vobec vedela ze som.a ako by som to vlastne vedela?

          Páči sa miPáči sa mi

    3. 

       tenshi1205

       28. júla 2011

       Vies co by ma zaujimalo Groover? Ty necitis z nicoho strach alebo nemas nocnu moru? Bol by si prvy clovek, ktoreho by som takeho poznala. Ale je ich viac, co si to nepriznaju.. 😉

       Páči sa miPáči sa mi

       Odpovedať
16. 

    Groover

    28. júla 2011

    Takmer všetky duše sú na duchovných planétach. Iba malé percento “rebelov” je na hmotných. Všetky bytosti v duchovnom svete su neomylné pretože im nechýba poznanie. Nie sú ovplyvneni vášňou, nevedomosťou ani konaním dobra. V hmote sú práve preto lebo prestali slúžiť. To znamenalo že sa im zapáčilo žiť v ilúzii byť niečim čím nie sú a to postupne vedie k degradácii.

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať
    1. 

       matrioshka

       28. júla 2011

       eeee…..a ta degradacia ma aj nejaky konecny vysledok?

       Páči sa miPáči sa mi

       Odpovedať
       1. 

          Groover

          28. júla 2011

          Toto neviem. °.°

          Ale duša sa môže degradovať až na mikrób alebo do iných nižších planét. Napríklad stromy aj rastliny sú tiež duše. Takže existujú rozličné formy. Ľudská forma je napríklad význačná v tom že sa z nej dá dostať rovno do duchovného sveta čo sa napríklad v schránke mravca nedá. Sú také duše ktoré sa nechcu nikdy vrátit späť a sú zas aj také ktoré nikdy neopustili duchovný svet. Taká je rozmanitosť.

          Páči sa miPáči sa mi

       2. 

          lilah

          28. júla 2011

          mno, tá degradácia .. neviem to tiež na 100%, ale tak ako to viem teraz ja .. áno, … je to možné …poviem to metaforicky .. budú vymazaný z knihy života …
          všetko je len energia, … a ako taká je v neustálom pohybe .. nedá sa zničiť .. dá sa len pretransformovať .. teda, podľa našich “znalostí” .. ( napr. cigareta, .. mení svoju formu .. od rastliny po samotné vyfajčenie .. ona tu stále ostava .. len je v zmenenej forme .. vysuší sa tabaková rastlinka, poseká sa, ztočí sa, vafajčí sa .. pokaždý krát zmenila tvar a formu .. no stále je to to isté, tá istá energia .. ) .. no “boh” vie energiu uplne zničiť .. bez toho aby po nej čokkolvek akokolvek ostalo ..

          Páči sa miPáči sa mi

       3. 

          matrioshka

          28. júla 2011

          oukej ale ked degradujem napriklad na mikrob,potom uz rozhodne nebudem mat ego,cize nebudem sa mat coho zbavovat,zaroven ale nebudem mat potuchy ako sa da sluzit Bohu,takze potom uz velmi asi nemam sancu na nejake to povysenie co?potom sa da podla mna dalej degradovat uz len na nezive pravdepodobne,tym padom koniec koncov zakon zachovania hmoty nasledujuc taktiez na vecne…. tusim mam problem ajaj.

          Páči sa miPáči sa mi

       4. 

          helar

          28. júla 2011

          Ja neviem… Tá “degradácia” mi znie zasa tak “trestovito”… Mikrób nie je o nič menej alebo viac ako človek. Je iný. Má inú funkciu a keď si tú napĺňa, je oveľa dokonalejšia entita ako človek, ktorý si svoju funkciu nenapĺňa.

          Čo ja viem z mojej minulosti, sú dve formy “degradácie” – jedna je preto, že sa v tvojom programe čosi pokazilo do takej miery, že to treba reparovať pomocou zážitkov inej bytosti iného “levelu”, kým druhá forma “degradácie” ti len umožňuje preskúmať realitu z pohľadu tvojej obete, keď si bola teraz agresor. A ešte existuje tretia forma “degradácie” – tej hovorím “anjelská”; keď sa staneš úžasne výkonnou jednotkou narúšajúcou chod systému, tak ťa strčia nasilu do formy, v ktorej túto svoju schopnosť nedokážeš prejaviť – a je po fťákách. 😕

          Takže ak sa dostaneš do mikróba, buď sa potrebuješ niečomu naučiť/posilniť to (to sú tie hady v líle, ktoré ťa zhrmia nadol), alebo si sa naučila len polovicu lekcie a teraz prichádza druhá časť s názvom “očami mikróba”. Neviem o tom, že by existovala “hierarchia inkarnácií” – “ty si viac a ty si menej” – a v mojom vnímaní by to aj bolo priamo protichodné zákonu prírody. Keby som bola Boh, predsa nevymyslím pravidlá, kde každú jednu dušu musí niekto individuálne riešiť, ale vymyslím samonosný proces, ktorý pokrýva prirodzený vývoj, poškodenie prirodzeného vývoja i nedoučenie sa lekcie.

          Páči sa miPáči sa mi

       5. 

          lilah

          28. júla 2011

          😕 matrioshka .. a prečo si myslieť, že mikrob “slúži” bohu menej ako človek či akákoľvek vyššia forma bytia? .. je to len otázka priajatia .. človek na toto vymyslel slovíčko .. pokora .. ( v tomto kontexte, v akejsi “pomyselnej dôležitosti” dosť pekne hovorí film od stevena spielberga vojna svetov ..)

          Páči sa miPáči sa mi

       6. 

          Groover

          28. júla 2011

          Veď práve taký proces aj funguje. Boh nezasahuje do hmoty, má na to systém. Duše sa vždy presúvaju podľa toho kde prináležia.

          Duša nemôže byť v neživom. Nerasty a minerálnu ríšu vyživuje sám Višnu. Samotná duša je niečim akoby iskrou večnosti, života, aktivity a jej povaha je taká že velí hmote. Uvádza ju do pohybu ako pilot. Či už to bude jednobunkovec alebo človek.

          Síce si to môže niekto povedať tak. Ty si sa nedegradoval len skúšaš inú formu bytia ale je to zástierka. Pravda je taká že nižšie formy bytia sú také čo sa od svojej dharmy vzďalujú. No postupne cez množstvo inkarnácii sa aj mikrób dostane zas späť do vyšších svetov čím zas dostáva šancu vyslobodiť sa ako človek. Navyše Boh si tak veľmi praje aby sa k nemu každa duša vrátila že jej neustále pripomína jej skutočnú situáciu. Hlavne ak v minulých životoch vyvinula snaha pre pochopenie toho. Napríklad ak človek v minulom živote vyvinul určitú snahu no nepodarilo sa mu to. Tak v dalšiom živote mu samotný proces nedovolí žiť normálny život ako ostatný ale bude chcieť aby svoje aktivity zduchovnil a bude to robiť dovtedy kým sa nedostane tam kde minulý život skončil aby mohol pokračovať. Zvyčajne sú to duše ktoré sa aspoň raz v minulých životoch odovzdali Bohu. Keď má napriklad daný človek v niečom vášeň. Tak sa môže stať že mu to Boh svojou milosťou zobere. Napríklad autonehody, choroby, životné rany atď. No nie všetky majú rovnaký charakter. Niektoré su spôsobene aby dušu poučili inym spôsobom. Proste ide o to aby duša pochopila svoj absolútny cieľ života a vzťah s Bohom.

          V čase dvapary jugy bolo veľa ctnostných duší na zemi a samotný kráľovia mnohokrát vymenili život v prepychu za to aby pokročili v duchovnom živote. Napríklad inteligentný človek tvrdo drie v mladosti aby v dospelosti zarábal peniaze. No ešte múdrejši človek rozmýšla z pohľadu večnosti. Navyše človek by sa nemal snažiť umelo priťahovať šťastie. Vždy dostáva od sveta to čo mu prináleži. Hazard a korupcia preto vytvára len odlišnú karmu.

          Hovniválovia sa môžu pretekať kto postavý väčšiu guličku no vlivom času sa rozložia oni tak ako aj ich guličky 🙂

          A správne aj mikrób slúži Bohu. Ale nepriamo. Lebo si to neuvedomuje tak ako aj niektorí ľudia zmetený máyou.

          “Svrchovany Pan dli v srdci kazdeho, o Ardzuno, a ridi putovani vsech zivych bytosti, jez jsou jakoby zasazeny do stroje skladajiciho se z hmotne energie.”

          Páči sa miPáči sa mi

       7. 

          matrioshka

          28. júla 2011

          lilah,ale to si ja vobec nemyslim ze mikrob sluzi menej.pravdu povediac ja sa sluzeniu ani za mak nerozumiem ani v tejto mojej momentalnej podobe.ja sa len snazim rozmyslat v tom nazore,ktory ma Groover,ponevac ma zaujalo,ze vecnost je tam vlastne odmenou,ak som to spravne pochopila.a odmiena sa teda podla intenzity sluzenia Bohu.a kedze mikrob nevie co je Boh a necita Vedy,tak mi pride logicke,ze asi az tak intenzivne nesluzi.

          Páči sa miPáči sa mi

       8. 

          lilah

          28. júla 2011

          😀 a v tomto kontexte je mikrob prosto viac ako je človek .. lebo len robí to čo má aj ked nečíta védy .. 😆 .. mno, dobre .. aj takýto pohľad sa mi v celku pozdáva 😀

          ved o tom sú védy, nevédy, biblia, budhizmus a iný izmus .. byť tým čím si …. a “slúžiš” bohu viac … ako keď mudruješ nad védami a inými .. prosto len byť .. páčiš sa mi žienka, máš zdravý základ .. až moc zdravý 🙂

          Páči sa miPáči sa mi

       9. 

          matrioshka

          28. júla 2011

          to som rada ze sa ti pacim 😀

          Páči sa miPáči sa mi

       10. 

           lilah

           28. júla 2011

           😉 😛 😀

           Páči sa miPáči sa mi

17. 

    natália

    27. októbra 2011

    joj moja nočná mora je byť vtruhle a zaživamapochovať

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať
18. 

    Luba

    28. marca 2012

    Mojou nočnou morou sa stala láska. Nemyslím lásku ako takú. Myslím muža, do ktorého som sa veľmi zaľúbila a vyzeralo to tak, že aj on do mňa, no nakoniec z toho nič nebolo a on sa mi začal celkom vyhýbať. Nikdy mi nevysvetlil čo sa stalo, prečo jeho city zrazu tak ochladli. Veľmi ma to trápi. Vždy keď už na neho ako tak nemyslím, príde ďalší sen a ja si ráno zasa prežijem tú bolesť:( Nechce byť súčasťou môjho života, ale prenasleduje ma v snoch. Neviem ako ho mám vymazať z hlavy a zo srdca….

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať
    1. 

       tenshi1205

       28. marca 2012

       Lubka, v snoch sa Ti objavuje prave preto, ze si si to nevyriesila, len zatlacila do uzadia, poznam podla seba. Podvedomie s tou traumou pracuje a asi mu das na to priestor len v snoch. On Ta neprenasleduje, to Tvoje podvedomie 🙂 Skus pretinanie put, je to tu na stranke vo viacerych clankoch spominane, aj ked upozornujem, ze to moze trvat dlhsie. Ale raz sa to podari, neboj 🙂 Je dobre to spajat s Ho´oponopono (tiež viackrát spomínané ako technika. teraz aj s ľubozvučným eprakone názvom poňopoňo :))
       A mne este pomohlo stale si hovorit pozitiva s tym spojene – v com to je pre mna uzitocne, co som sa z toho naucila, ako ma to pozitivne zmenilo a pod. A uplne najucinnejsia technika – najst si ineho chlapa alebo objekt lasky.

       Páči sa miPáči sa mi

       Odpovedať