Uprostred lesa, obklopené vysokými tmavozelenými smrekmi,ležalo jazierko. Breh bol len úzky a pokrytý kratúčkou trávou, hladina bola pokojná a dokonale zrkadlila belasé nebo a biele obláčiky, čo po ňom plávali.
Na smreku sedel malý sivohnedý vrabec. Ešte pred chvíľkou sa klbčil s inými a prekrikovali sa navzájom, ale teraz len ticho sedel a sledoval jazierko. Po belasej oblohe sa na ňom pomedzi oblakmi plavili dve labute. Veľké, ladné, belostné, s pekne priliehavým perím a výraznými oranžovými zobákmi. Elegantné, kráľovské.
Vrabec ukrivdene pozrel na svoje rozkuštrené nevýrazné perie a závistlivo ho porovnával s labuťami. Boli také krásne! Také vznešené! Tak nad vecou! Aj on chce byť taký ako ony!
Vzlietol nad hladinu a začal im kričať nad hlavami, len aby ho tie nádherné majestátne vtáky vzali na vedomie, hoci je taký malý, nepatrný a strapatý! A zrazu sa stalo čosi, s čím nerátal – jedna z labutí zdvihla hlavu, pozrela naňho, odrazila sa od hladiny a vzlietla.
Vrabec zatrepotal krídlami, keď ho mocný labutí zobák minul len o kúsok. Splašene sa dal na útek. Za prvou labuťou vzlietla aj druhá. Leteli za ním naprieč modrým nebom, prenasledovali ho, snažili sa ho uchopiť do svojich zobákov… Poľovali naňho!
Drobné vrabčie srdiečko tĺklo na poplach. Vrabca pochytil absolútny údes; letel o dušu spasenú. Preč, preč, preč! Labute za ním. Zúfalo máchal krídelkami, ale na ich mocné krídla bol príliš pomalý a slabý… Dostanú ho!
Mocný labutí zobák švihol popri ňom. A vtedy sa odrazu stalo čosi nepochopiteľné – malý hnedý vrabčiak sa premenil na krásnu bielu labuť. Zvyšné dve labute ho vzali medzi seba a v stále sa rozširujúcich kruhoch plachtili naprieč belasou oblohou, až z nich odrazu boli labute štyri.
Slnko pomaly zapadalo.
(sen z 17.6.2011)
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor