Pred chvíľkou som sa vrátila zo služobky. Po celodennej zaberačke ešte štvorhodinová cesta späť… Bola som uťahaná, ale nejako podivuhodne pokojná. Sedela som v aute a pozerala, či uvidím energiu. Potom som pozerala zelené lúky a kopce naokolo, polia repky a oblaky… oblaky… oblaky… V hlave som mala neobvykle ticho, nebežalo nič, dokonca ani len mantra či nejaká pesnička “z pásky”. Kedy-tedy som v duchu vyhlásila anjelským, ako nekonečne dobre mi je, ale to už aj bolo všetko.
Keď takto pozerám oblaky, vždy v nich niečo nájdem. Buď podoby, alebo aspoň nejaké náhle nápady. A ako som pozerala zapadajúce slnko a takmerbúrkovú oblohu, odrazu som objavila dva oblaky, ktoré akoby tvorili dve strmé skaly, pomedzi ktoré sa otváral úzky prieplav na pokojnú hladinu oceánu za nimi. Tento obraz sa držal nezvykle dlho – možno 10, možno 15 minút. Stále boli na oblohe a stále tvorili akýsi priechod.
Len čo som ich zbadala, vnútorný hlas sa zapol a počula som, ako mi vraví: Otvára sa ti priechod na druhú stranu. Už taký zostane – dostupný a prechodný. Nie vždy ho budeš vidieť, ale odteraz tu už pre teba bude neustále – stačí ho len nájsť.
🙂 Takže sa ide hľadať. 🙂 A keďže sme nejaký ten “snívač” 😉 , ak v noci od únavy nezachrápem, keď už viem, ako vyzerá, môžem sa doňho v sne preniesť a odtiaľ odkráčať cestu späť, aby som zistila, kde je k nemu prístup z tejto strany! 😛
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Dušan Zrušiť odpoveď