Esejský strom života
Hľadala som na nete informácie o liečebných technikách Esejcov. Tie som nenašla, tak som na budúci rok naplánovala ísť na kurzy. Zato som si kúpila malú knižku o ich učeniach a meditáciach, ktorá je veľmi zaujímavá. Na nete som našla v nemčine z nej výťah, ktorý budem postupne prekladať (voľným slovom a bez básničiek).
Nasledovné opisy sú z veľkej časti prebraté z knihy “Die Lehren der Essener – Essener Meditationen”, Neue Erde Verlag GmbH, isbn 3-89060-131-6.
Esejci mali jedinečné duchovné učenie, ktoré im bolo dané od Boha, ako sami hlásali. Toto učenie bolo prastaré – bolo hovorené, že je najmenej 8000, možno aj 10000 rokov staré, alebo ešte staršie. Pravdepodobne pod výsledkom účinku tohto učenia na ľudí, ktorí ho praktikovali, bolo prebraté a praktikované mnohými vysokými kultúrami a starými náboženstvami; žilo ďalej v pôvodnom kresťanstve, stopy nájdeme dodnes aj v hinduizme, budhizme, isláme; napríklad aj učenie jógy má ževraj pôvod v esejskom učení.
V mýtoch a múdrych učeniach veľa národov sa objavuje symbol stromu: už dávno spoznali ľudia že sú obklopení duchovnými silami, ktoré ich ovplyvňovali a v ktorých strede sa pohybovali, ktoré ale aj využívali alebo ich vedeli smerovať. Boli to sily pozemské a duchovné, t.j. sily života ako takého a v ich silovej štruktúre stál človek; toto podnietilo symbolické vyjadrenie stromu, ktorý sa rozvetvoval na vetvy smerom hore (duchovno) a korene smerom dole (pozemské). V strede týchto síl stál človek, ktorý bol týmito silami ovplyvnený, ale ich aj vedel využívať.
Tento strom, ktorý bol známy skoro vo všetkých náboženstvách a tajných učeniach, bol nazývaný aj strom života.
V ezoterických učeniach Mojžiša, stál „strom poznania“ v rajskej záhrade a bol strážený anjelmi. Toto bolo prebraté všetkými esejskými spolkami.
Esejci žijúci v palestíne pridali k „učeniu stromu života“ ešte aj „učenie anjelov“, pričom anjelov videli ako veľké neviditeľné sily matérie a duchovna, ktoré pôsobia tu a v celom univerze k urdžaniu života a v láske a pokore ich uctievali.
Tento pohľad musel vychádzať z ich vedomia, že všetko Bohom stvorené žije – t.j. je žijúce, zmýšľajúce, cítiace, vlastné vedomie – pretože taký je Boh.
V starých hebrejských a cirkevno-stredovekých kultúrach boli boli týmto anjelom dané mená ako Michael, Gabriel, Uriel atď. Boli znázorňovaní náboženským spôsobom ako anjeli s ľudským telom, krídlami a vlajúcim ošatom. Esejci videli tieto sily ináč.
Esejci brali aj človeka ako dieťa nebeského otca a pozemskej matky: od nebeského otca pochádza život, bytie a duša a od pozemskej matky materiálne telo a jeho potrava. Sedem anjelov nebeského otca a sedem anjelov pozemskej matky pôsobia neustále k zdraviu, dobru a k optimálnemu udržaniu všetkého života tým, že darujú silu, schopnosti, vedomie a potravu.
Podľa tohto pohľadu bolo znázorňovaných 7 síl nebeského otca ako vetvy „stromu života“, keďže sa vzpínali k nebu; 7 síl pozemskej matky znázorňovali korene stromu, pretože ležali v zemi – a prebudený človek spočíval v absolútnej rovnováhe v strede stromu – v mieri, zdraví, sile, láske, vedomí a v harmónii so sebou a všetkým.
Na rozdiel k iným kultúram antického sveta, ktoré videli ich obklopujúce sily ako protichodné, t.j. tmavé a svetlé, konštruktívne a deštruktívne sily, považovali esejci každú jedinú anjelskú energiu ako konštruktívnu a života podporujúcu silu. Esejský strom života týmto pádom znázorňuje 14 pozitívnych síl.
Táto schéma pre to veľké, pre celok sa kryje so štruktúrou človeka v malom: t.j. schéma ľudských orgánov v hornej časti s mozgom, fyzickým srdcom, pľúcami a hrdlom, v dolnej časti s orgánmi sebazáchovy a reprodukcie. Tak je strom života symbolicky priklonený aj k čakrovému systému človeka.
Podobne je aj rozložený čakrový systém človeka, pri ktorom je v hornej časti korunná čakra ako spojenie s Bohom, tretie oko ako intuícia, spomienky a myslenie a hrdelná čakra ako vlastný prejav, hovorenie; tri spodné čakry sa spájajú s ľudskými vzťahmi (solár plexus), sexualitou a kreativitou (sakrálna čakra) a základné potreby pozemského života (koreňová čakra). V strede leží srdcová čakra ako spojenie troch horných a troch dolných čakier, zároveň bod stretnutia boha-otca-matky, nálezcu pravdy a prameň lásky a svetla.
Tri horné čakry sú obrátené k nebu, tri spodné k zemi a srdcová čakra ich spolu spája – človek teda vlastne spája v sebe nebo a zem – alebo: v človeku je spojené nebo a zem.
Pre Esejcov bol teda človek integrovaný v systéme týchto síl (anjelov), ktoré rozdelili na 14 tematických okruhov – na 7 nebeských a 7 pozemských, s ktorými mohol človek naviazať silný a intenzívny vzťah tým, že ich určitým spôsobom pravidelne privolával, s nimi spolupracoval, ich v sebe a okolo seba aktivoval, využíval ich pôsobenie a toto pôsobenie podával ďalej ľuďom a zemi.
Esejci vedeli – asi z ich vlastných zážitkov – že človek môže vo vlastnom vývoji tela, ducha a duše neuveriteľne napredovať, ak sa naučil tieto sily využívať pre seba a pre celok: vedeli, že človek tým dokáže urobiť „zázraky“.
7 nebeských a 7 pozemských anjelských síl stromu života, t.j. 14 jemnohmotných anjelských bytostí Esejcov reprezentujú aspekty života na zemi – sú preto výnimočne dôležité pre vývoj človeka a jeho vzťah k Bohu = nebeskému otcovi, a k Zemi = pozemskej matke.
Článok nájdete aj na blogu duchovno.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor