Mýtus o bezchybnom bojovníkovi, časť druhá :-)

Helar Sun Belangelo 44 komentárov

Ukážka bezchybného bojovníckeho správania. Rozhoduje vec, nie forma 🙂 :

http://www.stupidvideos.com/video/just_plain_stupid/Kung_Fu_Pants_Fail/#341142

Tento požehnaný stav mysle dosahujeme, keď sa naša pozornosť sústredí na samotnú vec. Energia nasleduje pozornosť. Jediné, čo je v danom okamihu dôležité, je teda daná vec – nie naše ego, náš sebaobraz, naša sebadôležitosť.

Pri tom si spomínam na jednu historku z mojich gymnaziálnych čias. Išli sme celá trieda na štítkovanie – mali sme vybavený presný termín od-do, inak bolo treba čakať celé týždne. A ako tak ideme svorne a ponáhľame sa, aby sme to stihli, odrazu sa mi na čižme ulomil opätok… Normálne by som sa prepadla od hanby pod zem! Spolužiaci sa zastavili a mali z toho náramnú zábavu, ja som vzdychla, vopchala ulomený opätok do vrecka a povedala som len: “Poďme, nech nezmeškáme.” A po zvyšok cesty som našľapovala na špičku, aby som nepôsobila ako zvonár od Matky Božej v Paríži.

🙂 Energia nasleduje pozornosť. Dôležité bolo dodržať termín, nie vyzerať. Egúšik sa nedostal k šteku. 🙂 (Ale aj tak dobre, že mi nespadli vtedy gate. 😀 )

No a ešte na dôvažok jednu ukážku bezchybného bojovníka… v plienkach… 😆

http://www.stupidvideos.com/video/sports/Kung_Fu_Kid/

44 thoughts on “Mýtus o bezchybnom bojovníkovi, časť druhá :-)”

  1. preboha, čo je štítkovanie? 8) znie to akoby vás soudruzi chceli označkovať ako to údajne robia mimozemštania uneseným ľudom – očipujú ich 😆

    mne sa za gymnazílnychopätok zlomil na historickom mieste, v rodnom dome ĽUdevíta Štúra v Modre, ale ja som egúšikovsky odkrivkala k neďalekému obuvníkovi a uprosila ho, nech mi tú topánku opraví 😳 😛

    Páči sa mi

    Odpovedať

  2. “Štítkovanie” je pomenovanie diagnostického vyšetrenia, pri ktorom sa röntgenujú vrchné laloky pľúc. Išlo o preventívne vyšetrenie.

    Páči sa mi

    Odpovedať

      • pacifista je od latinského pax – mier, v druhom páde sa to skloňuje pacis
        takže pacifista je mierumilovný človek, od toho je odvodený aj Pacific, Tichý oceán, keď k nemu prišli španielski conquistadori, zdal sa im mierny, tichý, pokojný oproti Atlantickému, tak preto Pacífico – Tichý 🙂

        Páči sa mi

  4. A naco vlastne nosit take opetky ? 🙂

    Uz aj v mode sa da spoznat kto je ako ovplyvneny spolocenskou moralkou,etiketou a nie vlastnym triezvym myslenim.

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • 😀 Môjmu vlastnému triezvemu mysleniu sa jednoducho ženské nohy na štekloch páčia viac. 😛 Takisto ako sa mi páčia minisukne – a to aj vo veku 53. A komu sa nepáčia, nech sa nepozerá. Ešte nejaké otázky na vplyv morálky a etikety? 😉

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • Otazky nie. Skor nazor 😛 Kazdy nech si sam vyberie.

        Mne sa pacia kabaty, sale, teple mikiny a pohodlna obuv.

        Podla mna ma byt oblecenie a obuv v prvom rade pohodlne a chranit pred pocasim. Okraslovacie funkcie su uz druhorade a zakladaju sa na prvom bode. A nikdy nedat prednost druhemu pred prvym. To potom prelamuje cista hmota a vasen nad skutocnou uzitocnostou.

        To je uhol pohladu. Cize zavysi len od hodnot.
        2. Bod je viac materialisticky. Preto je najlepsie skraslovat uz pohodlne oblecenie ktore je vhod k pocasiu 🙂

        Ba aj ten vlastny nazor okolo mody je uz ovplyvneny dnesnou informacnou kulturou masmedii. Moralka a etiketa sa dnes robi smerom navonok, zrkadlit svet. To je to ako sa dusa vie prisposobit okoliu alebo sa rozhodne zostat sama sebou. Pod sama sebou teraz ludia skor rozumia vasen a prisposobovanie sa idealom.

        Saty nerobia clovekia.
        To clovek robi saty 🙂
        Kolko ludi tolko chuti no podstata sa nezmeni.

        Viac ako milion siat urobi jeden pohlad do oci.
        (Aspon pre mna)

        Dnesny clovek vie uz aj z toaletneho papiera vykuzlit umenie v podobe roznych voni a farieb 😛

        Páči sa mi

      • 😀 To prirovnanie s toaletným papierom ma dostalo. Priznávam, že mne sa z toaletného papiera zvaného hajzlák podarilo zatiaľ vyčariť len tú jednu vôňu a farbu… 😆

        Páči sa mi

      • Nemala si svalovicu? Mne sa stalo to isté a váhala som či zlomiť aj druhý, alebo isť tak domov. 🙄
        Zvolila som si variantu, že budem predstierať, že tam je, akoby sa nič nedialo. Domou som prišla z hroznou svalovicou na nohe, lebo predstierať 10 cm podpätok na šnurovacej čižme je dosť ťažké. 😦

        Páči sa mi

      • 😀 ja ulomila aj ten druhý, nechcelo sa mi krivkať, alebo sa robiť, že som nič nepostrehla 😛 😀 … ( a potom som šla reklamovať, 😛 … úspešne .. )

        Páči sa mi

    • Berte plagáty ide sa štrajkovať na námestia!! 😛 Občas mám 100 chutí “tresnúť po stole” a s tým párom ľudských mozgov, ktorý riadia celý systém poriadne zatriasť nech sa spamätajú kým sa sami úplne nezničia :?.

      Páči sa mi

      Odpovedať

  6. my sme šli na jednu exurziu a cestovali sme vlakom.na stanci som si kúpil celý hrdý Bravo 🙂 a čítal.ako sme došli do cieľa a vystúpili zaujal ma článok tak som ostal pri čítaní a kráčal som len podľa hlasu profiek a spolužiakov až kým som si netreskol hlavu aj iné kúsky tela o stĺp pouličnej lampy 🙂 :-)…tam som si našťastie nič nezlomil 🙂

    Páči sa mi

    Odpovedať

  7. ja som zase este na VŠ v prestavke medzi cviceniami isla krmit cajky s kamoskou k dunaju.a padol mi sacok s chlebom pod ten murik na ktorom sme sedeli.a kamoska:nelez tam!a ja som jej chcela ukazat ze to naozaj nie je ziadny problem,tak som sa odrazila velmi,aby bol skok dolu co najefektnejsi.no a prestrelila som to a skok skoncil tak,ze som aj s ruksakom na chrbte plavala na hladine dunaja,v zachvate rehotu sa snaziac zachytit takeho kablu,lebo prud bol dost silny.kamoska v totalnej panike na mna vrestala:nesmej sa!vylez!potom som vyliezla,totalne cela mokra a tak som isla po ulici (to bolo asi tak v marci,ale nebola zima)po boku s kamoskou,ktora mi na celu ulicu este aj nadavala aka som sprosta :D.no cista psychiatria,co vam budem hovorit.ale nevzdala som sa,isla som ku inej kamosky mame,ktora mala blizko ordinaciu,poprosila o dake suche veci.dala mi dake doktorske handry,kombinovane s oblecenim jej asi 6 rocneho vnuka a tak som isla na anglictinu.vsetci sa trochu cudovali co to za moda,ale odpovedi som sa diskretne vyhla.lenze potom sme mali odovzdat domacu ulohu a ja som dala pani ucitelke totalne mokry papier.tak sa ma pytala,co som s nim robila.tu uz sa tajit nedalo,tak som odpovedala ze prepacte,ale padla som do dunaja.mysleli si ze mi sibe,ale kamoska dosvedcila ze hovorim pravdu.vtedy som si zase upevnila poziciu,ktoru sa mala na vŠ psychologickej.tam som sa totiz vzdy preslavila,len ked bolo treba aby niekto robil klienta 😀

    Páči sa mi

    Odpovedať

      • Vidíš… Toto si mal napísať okamžite… Beriem… a mám podryp: Prečo si hneď nenapísal to o dôležitosti, ale si ma nechal domnievať sa, čo tým chceš povedať? Chcel si dosiahnuť moje pochopenie alebo moje cítenie sa blbo? 😀 Lebo ak to prvé, tak si nenarábal so svojím slovom bezchybne; ak to druhé, bol si absolútne bezchybný so svojím slovom! 😆

        (Ale badám, že moje smajly už vieš interpretovať. 😛 )

        Páči sa mi

      • SD .. keď to napíšeš priamo 😀 … lebo len s priamou informááciou, jasnou, stručnou a nezabalenou môžeš pracovať dalej, …

        čo sme pod stromčekom, aby sme sa ako deti tešili rozbalovaniu darčeka? 😀 .. je to len papier, .. vnútri je dar, tak to šplechni priamočiaro, jasne … teda, ak si nemal úmysel pôsobiť dôležitejšie ako to písala hela 😀

        Páči sa mi

      • neplac,aspon si na chvilu oddychnes,mozgova bunka maka furt,a ta zodpovednost!taka hmatova si urobi svoju robotku a ma volno,kym sefstvo duma co dalej.nahodou to je celkom fajn 🙂

        Páči sa mi

      • bozeeee!zase som zle zaradila!kurnik dnes uz druhy krat,to malo byt pod helarinho placuceho smajla….ale uz si lezem na nervy este aj obed som dnes domrdala (kacicu som si s kuratom pomylila,cele zle ach!)

        Páči sa mi

    • Povedať presne to, čo chceš povedať, spôsobom, aký zaručene dostane tvoju myšlienku do mojej hlavy. Naznačovanie a “písanie medzi riadkami” k tomu rozhodne nepatria, pretože už som x-krát vyhlásila, že zásadne medzi riadkami nečítam. Ruiz: “neinterpretuj/nerob predpoklady”. 🙂

      Čiže ak by si ma chcel upozorniť na to, že som použila slovo “dôležitý” a bolo nepatričné, tak napísať: A všimla si si, že si použila slovo “dôležitý”, čo je vlastne rozhodovanie z pozície ega? A ja by som to bola odpovedala: Jeeej, vidíš, vôbec mi to neprišlo, ale máš pravdu. 🙂

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • No a teraz sa spýtam, kedy si to viac zapamätáš ? Ked ti to napíšem prijamo, alebo ked ťa nechám chvílu potrápiť sa s tým na čo poukazujem ? 🙂

        Páči sa mi

      • Sorry, SD, ale nezapamätám si to vôbec… 🙂 Pre mňa to totiž nie je dôležité. Je možné, že my dvaja máme na ego trochu odlišný pohľad. Mne nevadí ego, mne vadí sebadôležitosť. Tej som sa našťastie onehdá nedopustila a tak ak zo mňa hovorí ego (v zmysle: hranica medzi ja a zvyšok sveta), nemám s tým najmenší problém. Keď chce rozlišovať, čo je dôležité a čo nie, tak nech rozlišuje; máme demokraciu, tak aj moje ego nech z toho niečo má. Ak mi však bude chcieť skresľovať realitu (teda začne do toho zapájať emócie), tak s ním vybehnem – nebolo by to prvý ani posledný raz. 🙂

        Myslím, že ty vnímaš ego inak, ale fakt si to už nepamätám. Bolo dávno. 😦

        Páči sa mi

      • povedzme, že ego je niečo čo produkuje emocie, zasahuje do vnimania atd. atd. všetky tie tvoje definicie. Ak sa narodi moja energia ako človek, tak som človekom, ak ako nejake zviera, tak budem napr. žirafa. Tým chcem povedať, že akonahle vezmeš egu nejaku črtu už to nebude ego , ale … žirafa 😀

        tak nezapamätáš, ale v podobnej situacii si na to spomenieš 🙂

        Páči sa mi

      • hm, SD, máš pravdu … ale prikláňam sa k interpretácii helar …

        ego, je niečo čo vzniklo z hlavy, teda rozum .. ok, beriem, ale predsa v tomto kontexte je dôležitosť, či sebadôležitosť oveľa podstatnejšie zvládnuť, keďže je to pocit, a ten v hlave nevzniká … a ak to zvládla nebyť dôležitou aj keď zjavne v tej situácii bola, ( sorry helar, ja by som sa tiež smiala, prečo nie, bolo to isto smiešne 😛 😀 ) zvládla to najpodstatnejšiie … 🙂

        Páči sa mi

      • SD,

        ja viem, že ťa to moje “chlievikovanie” tak trochu… ehm… vytáča 😛 , ale k tvojmu príkladu: žirafa má tiež ego, teda “ja”, pretože si uvedomuje, že nie je lev, nie je strom, ktorý obžiera a nie je guľka, ktorá ju skolí (inak by nemala prečo umrieť). Ale nemá “nadstavbové ego” – sebadôležitosť, pretože neskúma svet vo vzťahu k tomu, ako na ňu reaguje (teda či ohrozuje jej obraz o sebe samej), ale len vo vzťahu k tomu, či ohrozuje jej prežitie alebo nie.

        Možno teraz je to takto zrozumiteľnejšie s tým egom a sebadôležitosťou. Sebadôležitosť je tak, ako to píše Lilah, výtvor nášho mozgu; ego je fakt, ktorý vznikol tým, že nás natrepali do hmoty (a niektorí ste vraj boli takí šialení, že ste sa do nej hrabali sami – ludzé, ja vám proste nerozumiem… 😕 )

        Páči sa mi

      • Heli čo ak sme sa dobrovoľne vydali na cestu do hmoty, preto aby sme spoznali lepšie samých seba ? Poslednú dobu hmotu veľmi obdivujem a užívam si život v nej. Však už iba pár mesiacov a potom PUF! 😀
        Ego 🙄 momentálne mu dávam úplne voľnú ruku 😀 keď sa bude mať zdrídzgať, tak sa zdrízga a spadne ako domček z karát :).

        Páči sa mi

      • Ako vieš, že ti tak bolo lepšie, ked nevieš aké to tam bolo. Tým chcem povedať, že všetko čo si zažila, počula, čítala, sú v tomto prípade len nepriame zažitky nagualu. To je ako ked dieťa vidi v reklame cukríky a potom ich velmi chce a ked ich dostane, tak zistí, že mu nechutia a tak ich zahodi …

        Mimochodom X mágov , povznsesných a iných týpkov, čo zažili svoje “rozplynutie” sa v univerzuu pociťovalo “túžbu vrátiť sa”

        Páči sa mi

      • SD,

        celkom nerozumiem. Mám pocit, akoby si chcel povedať niečo iné, než hovoríš ( 🙂 “naznačuje”). Asi budeš musieť byť v kontakte so mnou priamočiarejší, ak ťa mám pochopiť.

        Ako viem, že mi tak bolo lepšie? 🙂 Pretože si to pamätám. Pamätám si hodne vecí, niektoré len bodovo, ale toto si pamätám celkom presne. Bola som len predstava. Nula emócií. Len predstava a vôľa. Čokoľvek som robila, robila som zo zvedavosti. Výsledky sa ma nedotýkali, pretože som chcela vedieť, nie dosiahnuť nejaký želaný výsledok.

        🙂 Bol to úžasný pocit. Neboli ľudia; bola len energia v jej rôznych podobách. Môžno bola bolesť a žiaľ, ale keďže som necítila bolesť a žiaľ ako vlastné prežitky, boli to len singularity na ceste k poznaniu. A ja som nebola tiež finitná bytosť, ale infinitná forma/energia/vibrácia. Myšlienka. Nemala som začiatok a koniec, len rôzne formy. Bola som na mnohých miestach súčasne a keď som niekde “končila”, tak som pokračovala inde.

        Ale najviac sa mi páčilo to, že som nemala emócie.

        No a potom som nejako dožrala “operačný systém”. 😦 Tak ti poviem: dokelu.

        Páči sa mi

      • myslím, že všetko, čo si popisovala, že bolo lepšie, môžeš dosiahnuť aj tu a máš prísť na to ako 🙂

        Páči sa mi

  9. Kladenie otázok, je spôsob, ako sa niekedy snažím “donútiť” svojho poslucháča, aby si uvedomil, že to čo tvrdí z môjho pohľadu nie je pravda a teda, že sa mýli. Ja som nad vecou a tak kladiem iba otázky, ktoré keď nebudú pochopené, nič sa vlastne nestane, moja pravda nebude vo svojej podstate ohrozená. V najhoršom prípade, nasadím dotyčnému chrobáka do hlavy, čo nakoniec aj tak vedie k môjmu zámeru, vmanévrovať svojho poslucháča do môjho uhla pohľadu a docieliť tak jeho pochopenie, resp. aspoň zamýšľanie sa nad mojím uhlom pohľadu.
    Je to to vlastne forma spätnej väzby. “Toto a toto sa mi nepáči, na tom ako si to a to povedal/a, alebo nepáči sa mi ako to a to robíš”. Je to ale takisto aj forma spätnej väzby, cez ktorú sa sám snažím niečo dozvedieť o pohľade toho druhého.
    “Prečo to a to, tak a tak robíš? Nie je to správnejšie, lepšie, ak to budeš robiť tak, ako to robím ja?”.
    Tento priamy spôsob spätnej väzby sa mi, ale veľmi neosvedčil, pretože často vedie pri dominantných tipoch poslucháčov / prijímačov ku konfliktu, lebo 2. strana to hneď chápe ako kritiku, že to a to robí vlastne zle a ono to aj je vlastne správne pochopené, lebo kritika, je forma spätnej väzby, teda aspoň podľa mňa. Keďže ja nie som tip, ktorý by mal rád konflikty, tak sa radšej spýtam nepriamo, aby som toho druhého trošku popostrčil mojím smerom. Ja sa bojím konfliktov, lebo keď prerastú do fyzickej podoby, ťahám za kratší koniec a to väčšinou zvykne bolieť (predpoklad). Neviem sa biť a v momente konfliktu mi akosi zdrevenejú končatiny, ktoré sa v tomto tipe spätnej väzby zvyknú používať :D. Ja namiesto toho pokračujem vo verbálnom spôsobe podávania spätnej väzby, čo tú radikálnu stranu ešte viacej motivuje použiť svoje končatiny na ukončenie môjho “monológu” :lol:. No a čo? Ja som proste takýto…teraz v tomto momente…ale viem sa meniť. Kladenie otázok ako spätná väzba, má pre mňa ešte 1 výhodu. Keď prijímač cez otázku pochopí obsah spätnej väzby, tak si ho lepšie zapamätá a ľahšie prijíma takýto uhol pohľadu, lebo na to prišiel vlastne sám. Ja mám z toho vždy veľmi dobrý pocit, že to opäť vyšlo bezbolestne (trochu ego – ešte stále). Je to vlastne manipulácia. Ak je použitá na dobrý úmysel, tak je to svetlo, ak na zlý, tak tma.
    Ja som skôr ten svetelný tip, záleží však aj na 2. strane, ak náhodou odhalí môj zámer, že ako to vidí ona. Je to hold riziko, ktoré sa dá akceptovať. Hold, keď to neklapne, proste to nechám tak a idem ďalej.
    Lenže tá 2. strana, to moje stiahnutie nie vždy pochopí tak, ako to ja myslím, že teda je dobojované, skladajú sa zbrane a ideme ďalej žiť každý to svoje. To semienko otázky, nájde živnú pôdu a začne rásť. Lenže niekdy úplne opačným smerom, ako som ja vlastne chcel (riziko manipulácie). Namiesto pochopenie, prinesie nepochopenie a túžbu, aby som ja pochopil uhol pohľadu môjho prijímača, lebo ten je ten správnejší ako ten môj

    Páči sa mi

    Odpovedať

      • Hehe, ja som aj chcel, ale povedzme, že “niečo” nervózne 2x kliklo na myš a bolo to odoslané 😆
        Súhlasím, ak s toho spravíš miničlánok, ale ja už dnes radšej končím. Mám také studené ruky, ako keby som držal ľadového medveďa sa “píp” aspoň tak hodinu 😆
        Idem si natiahnuť palčiaky…tuším mám aj omrzliny 😀

        Páči sa mi

Povedz svoj názor