Eprakone – ezoterika a spiritualita

Toto je výcuc z včerajšieho článku Misy Hopkinsovej:

Emocionálna bolesť z minulosti sa dokáže usadiť v tele a premeniť na súčasnú fyzickú bolesť. Ak ignorujeme emocionálny bolesť, tak vlastne ignorujeme základnú príčinu fyzickej bolesti a uvrhávame sa tak do stavu pretrvávajúcej fyzickej nepohody. Pre mnohých ľudí je táto predstava však ťažko prístupná – že medzi emocionálnym stresom a fyzickými chorobami existuje prepojenie. Ale skúsme sa na to pozrieť inak: ľutovanie, pocit viny, hanby, odporu, žiarlivosti a strachu sú všetko emócie, ktoré sústavne prikrmujú náš pocit nevyhovovania a je veľmi ťažké kompletne sa uzdraviť, ak máte pocit, že ste menejcenní.

Keď Misa učí toning, vyzýva ľudí, aby sa dotkli miesta na svojom tele, v ktorom cítia stres, a vydali zvuk bolesti, ktorú cítia. Sústavne sú zvuky bolesti emocionálne. Nech už daný človek vyjadruje zvuk boliaceho tela alebo svojej vlastnej bolesti nad bolesťou, je to emocionálne telo, ktoré trpí. Ak sa daný človek vnorí do toho zvuku, často má pri toningu vízie alebo spomienky z minulosti. Vtedy zisťuje, že časť fyzickej bolesti je v skutočnosti spojená s hlbokými zážitkami a pocitmi z minulosti.

Niekedy ľudia pri tomto zistení s toningom prestanú, pretože majú pocit, že ich zo súčasnej bolesti berie do minulosti. Je ťažké zotrvať, ale treba si uvedomiť, že naše emócie z minulých poranení dodávajú silu našej súčasnej chorobe a našej súčasnej emocionálnej reakcii. Ak nie sme ochotní vyhojiť minulosť, bude sa vracať vo vlnách naďalej a možno fyzické príznaky budú mierne odlišné, ale príčina bude tá istá – nevyhojená záležitosť z minulosti.

Ovšem je tu aj maličký problém: veľa ľudí má také emocionálne potreby, ktoré sa práveže napĺňajú tým, že zostávajú poranení alebo nahnevaní. Chceme byť v práve alebo ukrivdení. Získavame tým súcit (aj sami so sebou). Získavame tým konečne uznanie za to, čo všetko sme v minulosti museli vytrpieť, často rukou niekoho iného… Získavame tým to, že sa cítime ako tá ušľachtilá bytosť, ktorá všetky tieto ústrky prežila. Ale nezískame tým spirituálnu, fyzickú alebo emocionálnu slobodu. Nezískame tým schopnosť naplno precítiť všetku lásku, čo v nás je. Presne túto časť totiž blokujeme tým, že si prostredníctvom chotoby a depresie napĺňame tie ostatné potreby.

Aby sme dokázali vyhojiť inulosť, potrebujeme si “sprítomniť” tieto minulé pocity, potreby a presvedčenia, ktoré dnes ovládajú náš život. Keď svojím srdcom pochopíme a akceptujeme, ako vznikli, oslobodzujeme sa od nich. Keď nájdeme pochopenie sami pre seba, staré pocity a vzorce sa jednoducho rozpustia, pretože už nie sú potrebné.

Misa uvádza aj citát z Eckharta Tolleho, The Power of Now”:

Takže pracujte s minulosťou na úrovni prítomnosti. Čím viac pozornosti venujete minulosti, tým viac energie jej dodávate a tým pravdepodobnejšie sa vám podarí dať jej svoje vlastné “ja”. Nechápte ma zle: Pozornosť je absolútne podstatná, ale nie pre minulosť ako takú. Venujte pozornosť prítomnosti; venujte pozornosť svojmu správaniu, svojim reakciám, náladám, myšlienkam, emóciám, strachom a túžbam v ich súčasnej podobe. Ony sú tá minulosť vo vás. Ak sa viete udržať v tu a teraz dostatočne na to, aby ste všetky tieto veci sledovali – nie kriticky alebo analyticky, ale bez posudzovania -, vtedy sa vysporadúvate s minulosťou a rozpúšťate ju silou súčasného okamihu. Nenájdete sami seba tým, že pôjdete do minulosti. Nájdete sami seba tým, že budete v prítomnosti.

Misa dodáva, že pre ňu je vhodné zapodievať sa týmito minulými pocitmi počas meditácie. Sústreďuje sa na svoju osobnú pravdu a proste len registruje minulé pocity alebo spomienky s láskou. Hovorí, že ak cíti potrebu, urobí toning alebo zatancuje, nakreslí obrázok alebo si pocity zapíše – je to jej spôsob, ako ich vziať na vedomie. Minule Boobak niekde spomínala “dať im tvár”. Táto metóda sa mi tiež pozdáva. Ja som takto postupovala kedysi, keď som sa potrebovala dohodnúť so svojou rakovinou.

Misa hovorí, že už len to, že tie staré bolesti (a historky s nimi spojené) vezmeme na vedomie a nepotláčame ich, ich má silu vynulovať – existujú totiž len tak dlho, kým ich nenecháme odísť. 🙂

Keď sa nám podarí takto očistiť telo, je jednoduchšie počiadať bunky, aby sa vyhojili. Keď to urobíme, hocijaká medikácia bude oveľa úspešnejšia, pretože telo začne proces podporovať miesto toho, aby ho brzdilo.