Bruce Wagner, jeden z Castanedových žiakov, spomínal pred pár rokmi na Castanedu a popri tom spomenul čosi, čo sa mi nesmierne páči.
Jeho príbeh je taký, že sedel s Castanedom na večeri a hovoril o sebe a svojej rodine, o matke, ktorá sa volala Berenice, ale to meno neznášala. Vyšli von z reštaurácie a Castaneda mu na nebi ukázal súhnezdie Coma Berenices (mohlo by byť Vlasy Bereniky, moja španielčina je všeličo, len nie schodná). Wagnera to dojalo a Castaneda mu hovoril znova o potrebe rekapitulovať.
Vtedy si Wagner spomenul na autobiografiu Paramhansa Yoganadu “Prekabátiť hviezdy”. Paramhansa Yogananda v nej píše, že človek sa dokáže vyhnúť osudu, ktorý mu nachystali jeho hviezdy, ich konštelácia pri jeho narodení. Píše:
“Duša je naveky slobodná; nezomiera, pretože sa nerodí. Hviezdy jej nemôžu vládnuť.”
A Wagner si spomenul na šamanov z línie Carlosa Castanedu, ktorí popisovali silu zvanú Orol, ktorá požiera vedomie, keď sa naše telá dostanú na koniec svojho funkčného obdobia. Rekapitulácia predstavuje “obťah” životnej skúsenosti človeka – obťah, ktorý Orol akceptuje a umožňuje človeku vstúpiť do sveta čistého vedomia a byť voľný.
Celý tento text sa ma dotkol dvakrát. Prvýkrát, keď som čítala to o duši. Druhýkrát, keď som šla na web vygoogliť si fotku Yoganadu. Kohosi mi pripomína. Možno aj niektorým iným z vás… 🙂 Niekedy mám pocit, že mi už fakt šibe. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor