Včera mi prišiel nový článok od Female Warrior. Nečítala som ho, pretože som mala robotu s nejakými prekladmi. Na záver dňa sa v stalkovacej skupine zasa začalo chaosiť o vzťahoch a to ma zlomilo. Povedala som si, že toto už naozaj nemusím. Akosi sa neviem nastaviť na situáciu, kedy vzťahy sú dôležitejšie ako vec samotná.

A tak som sa rozhodla znova sa zadefinovať. Uzavrela som svoje blogy, porátala som svoje chyby a odpustila som si ich. 🙂 Ododnes pokračujem, ale už len sama pre seba. Inak sa asi tej kodependencie nikdy nezbavím. 🙂

No a pred chvíľkou som si pozrela ten článok a našla som v ňom toto:

Niekto z čitateľov mi nedávno poslal mail: “Spomínaš autentické ja a byť autentický a podobne. Ako na to?” Moja stručná odpoveď bola: “Slobodou, samozrejme; oslobodením sa od vzorcov a predpokladov ostatných, ktoré sa nás snažia vtesnať do predstavy, akí by sme mali byť. Tým, že nájdeme svoje najosobnejšie záujmy a umožníme im plynúť voľne ako vyjadrenie našej podstaty.”

Niekto tam hore ma má rád. 🙂 Späť na štartovaciu čiaru… Kto som? 🙂