Gaia, ideme mať Vianoce. To sú ľudia vždy roznežnení a prístupní argumentom. Nechceš im niečo povedať?
🙂 Nie. Nepáči sa mi, keď jeden deň počúvate a inokedy nie. Ja by som chcela, aby ste počúvali stále.
Počúvali teba?
🙂 Nie. Počúvali svoju dušu. Ten tichý hlások vovnútri, ktorý vám ukazuje rozdiel medzi tým, čo dokážete, a tým, čo práve robíte.
No hej… Len je skutočne tichý.
🙂 Poznanie sa nerodí v hluku. Poznanie sa rodí v tichu. Kým ste zaplavení vonkajšími podnetmi, nemáte čas na skľudnenie mysle a počúvanie svojej duše. A pritom duša má väčšinu odpovedí na vaše otázky. Na tie podstatné otázky.
😀 Ktoré sú podstatné? Už síce tuším, ale…
Tušíš správne. 🙂 Čísla v lotérii je hlúpa otázka, pretože aj keď jej odpoveď budeš poznať, neposunie ťa ďalej. Ale otázka, prečo sa mi deje to, čo sa mi deje… alebo prečo ma niektorí ľudia tak neskonale zráňajú… alebo ktorá cesta je pre mňa vhodná… to všetko sú múdre otázky a tie ti vonkajšie podnety nezodpovedajú.
Ísť do seba.
🙂 Je to dosť absurdné slovné spojenie, pretože kde inde ste, ak nie v sebe? A napriek tomu je aj dosť výstižné – pretože zostávate často na povrchu seba, aby ste nemuseli čeliť svojmu vnútru.
Prečo?
🙂 Lebo vás to desí.
😯 Ale prečo nás to desí? To je také nepravdepodobné slovo…
Nepravdepodobné, ale vhodné. Keby ste išli dovnútra, boli by ste postavení zoči-voči nekonečnu. Človek zo sveta hmoty, kde má všetko nejaké svoje hranice, nedokáže čeliť nekonečnu. Keby ste to nekonečno zahliadli, odrazu by ste si museli uvedomiť, že nie ste ľudia v svete hmoty… a že to, čo ste, sa nepotrebuje ničoho zachytiť, pretože nepotrebuje orientáciu v rozmere, kde niet priestoru… 🙂 Teraz idem na hranicu toho, čo dokážeš prijať. A tak zostaneme len pri tomto: vo vašom vnútre sa skrýva nekonečno a vy neviete, ako s nekonečnom narábať. Preto je to pre vás desivé poznanie.
A ešte jedno poznanie je pre vás desivé: ak vo svojom vnútre máte nekonečno, tak vlastne neexistuje hranica vášho tela a vaša individualita – čosi konečné nemôže obsahovať nekonečno. 🙂
Niečo sa láme. 😕
Nechaj, nech sa to prelomí. 🙂 Do nového roku už pôjdeš zmenená.
Vieš, čo je divné? Vždy pri týchto rečiach začnem cítiť zimu.
🙂 To nie je divné… Tvoja pozornosť spotrebováva viac energie a odčerpáva ju zo zvyšku systému.
😀 Ale ak som nekonečná a súčasť všetkého, tak by mali zimu cítiť aj ostatní, nie? 😀
Až už pochopíš a prijmeš za svoje, že si nekonečná a súčasť všetkého 🙂 , tak začneš svoju energiu brať zo zvyšku seba, ktorý nie je tvojím telom. A potom ti už nebude zima, pretože energia bude pretekať bez hraníc.
Haluuuuz… Takže kým nechápem, že som nekonečná, nemám prístup k zdrojom, ktoré sú v tom „nekonečne“ (=mimo môjho tela) uložené?
To nie je vec pochopenia… To je vec prijatia. Pochopenie sa deje na úrovni myšlienky. Obľúbenie si tejto predstavy sa deje na úrovni emócie. Ale skutočné prijatie sa deje na úrovni tela, keď žiješ, akoby to bola pravda – a tvoje telo sa za chvíľku začne správať tak, že to bude pravda… 🙂










Povedz svoj názor