Published by

Helar Sun Belangelo

“V živote sa vždy deje to neočakávané.” Prentice Mulford

(“In life it is the unexpected that is always happening.”)

…a preto by sme sa mali duševne nastaviť na to, že sa budeme boriť s neočakávaným, než dúfať a navrávať si, že môžeme všetko predvídať a ukontrolovať – a potom, keď zistíme, že to nejde, tak z toho začneme chytať depresie…. Kismet! 😛

…

Kenny Loggins – I’m Free (Heaven Helps The Man)

Looking into your eyes I know I’m right
If there’s anything worth my love
it’s worth a fight
We only get one chance
But nothing ties our hands
You’re what I want
Listen to me
Nothing I want
Is out of my reach

HEAVEN HELPS THE MAN who fights his fear
Love’s the only thing that keeps me here
You’re the reason that I’m hanging on
My heart’s staying where my heart belongs
I’M FREE

Running away will never make me free
And nothing we sign is any kind of guarantee
But I wanna hold you now
And I won’t hold you down

I’m shaking the past
Making my breaks
Taking control
If that’s what it takes

Rate this:

Naspäť

Your message has been sent

Ďakujem. :-)

Vitamíny pre dušu

hudba, Prentice Mulford

4 odpovede na na “Neočakávané”

Samuel

2. novembra 2010

S týmto som mal uz aj kedysi problem. Ved, ked si ja tvorim vsetko co prichadza do mojho zivota, tak sa nemoze stat nic “neocakavane”. Tato teoria .) zavrhuje myslienku ze existuje nejaky externy zdroj, nieco, zvonka, co nam nieco urobi. Ved postupne zistime, ze vsetko je vovnutri nas, nic nie je vonku. Nie je externy zdroj, takze sa nemoze ani stat nic neocakavane. Nemyslim tym ze je vsetko naplanovane, ale ze ked pozname svoje myslienky, tak asi vieme co tvorime…..nie? 🙂 Takze teraz neviem… 😕

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Miro
  
  2. novembra 2010
  
  Zaujímavá úvaha, a oplatí sa nad tým viac “špekulovať”. (… niekto by povedal – kontemplovať, alebo meditovať … 😉 )
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
2. helar
  
  3. novembra 2010
  
  Samuel,
  
  ako to vnímam ja, v našom živote je prítomné vždy všetko, čo je možné, a to v dvoch podobách – v podobe “zapnutého” potenciálu (teda vnímame to) a v podobe “vypnutého” potenciálu (teda pre nás momentálne neviditeľné/neprístupné).
  
  O tom, čo je pre nás “zapnuté” a čo “vypnuté”, rozhoduje naša pozornosť (alebo podľa toltékov žiara vedomia, ktorá vysvecuje jednotlivé potenciály a robí ich viditeľnými). No a nedávno na mňa Gabriel pri channelingu preniesol jeden obraz (https://eprakone.wordpress.com/2010/10/31/cudzi-v-svojom-vlastnom-zivote/), ktorý mi umožňuje povedať toto: niektoré “potenciály” ležia blízko pri sebe alebo sú navzájom prepojené (neviem to odhadnúť, bol to len letmý obraz). A tak sa stane, že keď posunom kotviaceho bodu začne naša žiara vedomia vysvecovať iný potenciál, vysvieti aj jemu blízky, dovtedy nevysvietený potenciál a ten sa v našom vnímaní začne zhmotňovať. To by mohlo byť to “neočakávané”, nepredvídané – a súčasne nepredvídateľné, pretože až do toho vysvietenia sme ani netušili, že aj taký potenciál sa tam niekde nachádza. A odrazu ho vnímame a náramne sa divíme, že čo to ako má znamenať… Ale bol tam odjakživa a jediné, čo sa zmenilo, bolo to, na čo sa zacielila naša pozornosť.
  
  🙂 Takto chápem to “neočakávané”.
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
Samuel

2. novembra 2010

😀 Diki Miro 😀

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať