Dnes som mala poobede asi trištvrte hodinku času na to, aby som bola v parku, medzi starými stromami a uprostred zelene. Najprv som spievala mantru, pretože na dnes je nastavená meditácia pre Gaiu a potrebovala som zásobovať kanál energiou, aby zostal otvorený. Ale potom, ako som prechádzala, začala som sa nevdojak rozprávať v duchu s Gaiou.
Gaia, tie meditácie, čo robíme, to ti pomáha?
🙂 Mne nie. Pomáha to vám.
Ale v čom?
Začínate preberať zodpovednosť. Možno nie hneď za vlastný život, to je ešte dlhá cesta, ale začínate sa cítiť ako súčasť vášho sveta, nie ako nezúčastnený pozorovateľ a kritik. Kým len pozorujete a vyjadrujete svoju nespokojnosť, ste jedinci oddelení od celku. Len čo prekonáte pocit, že toto všetko sa vás netýka a že je úlohou niekoho iného, aby váš svet pre vás udržiaval v dobrom stave, začínate sa starať, začínate sa zúčastňovať a začínate spoluutvárať. Tá energia, ktorá by inak išla do ohŕňania nosa a dožadovania sa, sa odrazu premieňa na niečo, čo tu nie je výlučne pre vás, ale pre nás pre všetkých.
Minule si sa pýtala Gabriela, nakoľko tým pomáhate mne. Vtedy ti odpovedal, že pomáhate sebe. Robíte sa lepšími, spoluzodpovednými, súcitnejšími. A keď ste takí, uľahčujete to mne. Ste súčasť mojej energie a ak sa časť mojej energie vibračne vyšvihne, uľahčuje mi tým vzostup.
A pre vás to má tiež príjemné dôsledky – ak sa naladíte na mňa, idete so mnou.
Počas dnešného otvárania kanála som videla, ako cezeň ide energia hmotnej Zeme a vyrába menej hmotnú, väčšiu “obálku” okolo hmotného “jadra”, ktoré je súčasná planéta.
To je “nová Zem”. To je miesto, kam ideme. Napoly hmota, napoly myšlienka. 🙂











Povedz svoj názor