Eprakone – ezoterika a spiritualita

16 responses to “Dilema”

1. 

   Tomáš

   28. júla 2010

   bezchybný bojovník by určite nepovažoval za samozrejmé, že ten obrázok sa hýbať nemôže 🙂

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      Tina

      28. júla 2010

      jj suhlas… stacilo aby sa ti nejake pixely ukazali neskor a vznikol pohyb 😉

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         helar

         28. júla 2010

         Dobre, lebo ja som už fakt pochybovala o svojom zdravom rozume (hoci pravda je, že by som nemala rozprávať o veciach, o ktorých nemám šajnu 😆 )…

         Páči sa miPáči sa mi

2. 

   Samuel

   28. júla 2010

   Ja si zase myslim, ze preco nie? A nemyslim tym poruchu zraku a ani pocitaca. 😉 A mimochodom vy na to stretko idete? 😀

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      helar

      28. júla 2010

      Ja nie, mám problém odchádzať z domu na dlhšie. Ale znie to dobre.

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         Samuel

         28. júla 2010

         Preto sa pitam lebo ja by som mal problem tam ist. Nie som moc zastanca stylov, ale ked uz tak ja skor inklinujem k ,,prirodnemu nabozenstvu,, . Matrix, mutlidimenzonalne veci a plejadan na kazdom kroku je na mna zatial privela. Mozno som na to este nedozrel, mozno je to dobre, neviem, …. 😕

         Páči sa miPáči sa mi

      2. 

         helar

         28. júla 2010

         🙂 No, o Plejáďanoch ja neviem vôbec nič, ale bude sa zasväcovať – bude ekšn! 😛

         Páči sa miPáči sa mi

3. 

   Čikitet

   28. júla 2010

   Dá sa to vidieť len raz …mám dojem, že je to ten efekt, keď pozeráš na elektrické drôty na ulici a zrazu ti zrak beží po drôtoch ako keby sa kĺzal 😀

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
4. 

   Tomáš

   28. júla 2010

   teraz mi niečo nepadlo…snáď sa pobavíte rovnako, ako ja—

   Helar napísala : “No, neviem, či ma nebudete považovať celkom za blázna…(…)”
   a potom jednoducho oznámila nasledovné veci : zavesila na lištu obrázok
   informovala o formáte obrázku
   informovala ako tento obrázok uvidela

   s týchto troch vecí sme si jednu vybrali, a nejako sme sa všetci potichu zhodli, že to rozhodne nieje normálne. hmmm….

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      helar

      28. júla 2010

      Počkaj, Tomáš… ešte raz a pre debilov: čo to vlastne hovoríš? Niečo naznačuješ, ale správa ku mne (ešte) nedorazila! 🙂

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
5. 

   Tomáš

   29. júla 2010

   …pokúsim sa 🙂

   takže prvou vetou si naznačila, že ideš napísať niečo neobvyklé – tak to vnímam ja
   zvyšok článku už vlastne popisuješ nejaké veci, a to : že si umiestnila obrázok, formát obrázku, a spôsob tvojho videnia obrázku

   ľudia vidia svet približne rovnako. bojovník ide pod povrch, a vidí veci inak. nieje preňho samozrejmé, že veci sú tak ako ich vidí alebo videl. keď si uvidela niečo neobvyklé (nesamozrejmé), hneď si pochybovala o svojom zdravom rozume. no keď zdravý rozum znamená vštepené presvedčenia, hodnoty, dohody a pod, tak snáď ho strácaš 🙂

   neviem, či to napíšem zrozumiteľne…ale najprv ty helar :
   “Viem, že to tak nemôže byť” 😀 práve sa ti to stalo. ja poznám dva druhy “viem, že to tak nemôže byť” jedno je – aaaaa kur…stupil som do hovna…to snáď nemôže byť pravda. ale vieme že to pravda je 🙂 a druhé, menej časté – motýle neexistujú! a čo ti to lieta okolo hlavy? to je len hra svetla, alebo pokazené pixely 😀 no a budeme hladať x vecí ako sa v tom “neexistuje” udržať.
   “A viem, že som videla pohyb…”
   – lol – američania sú svine. jedného som stretol, bol fakt milý a fakt mi pomohol, vedel dokonca po slovensky. VIEM, že som ho videl, a bol to dobrý človek, ale VIEM, že to nemôže byť pravda, lebo američania sú svine. a budem si toto presvedčenie ďalej udržiavať.
   na článku už nemám v podstate čo vytknúť, až na tie “medziriadkové” “to nieje možné”
   kurzívou napísané “hýbal sa”

   a teraz mi všetci ostatný- (ale including Helar as well)
   môžem súdiť 🙂 iba podľa komentov, ktoré aj tak vnímam len svojím spôsobom, nie tak aké v skutočnosti sú, tak napíšem o sebe.
   prečítal som si článok a zajasal som! Helar sa to podarilo! Uvidela niečo, čo tam nieje! Neexistujúce! Nemožné! Super! Veď o to nám ide – dosahovať nemožné, nie?
   – ale nedívame sa na realitu stále cez staré “referenčné rámce”? Všetko to “ne-” 🙂

   Helar, nevšimla si si v tomto tvojom článku a komentároch, že ešte stáve vyznávaš dohody a vštepené presvedčenia? Mne to tak veru prichodí.

   Ale aby som to vzal aj z druhého konca…Bojovník nepokladá nič za samozrejmé. Chápem, že týmto článkom si len vyjadrila, že nieje samozrejmé…čo ja viem? dať na lištu obrázok? vidieť ho inak ako všetky ostatné? Že nič nieje samozrejmé? Neviem 🙂 Nechcem vedieť 😀
   Ale ruku na srdce – napísala by si článok aj o pohári z vodou? Proste, že si ju uvidela a zdala sa ti magická..a aké to nieje samozrejmé?
   Tak čo, chcela si vyjadriť, že nič nieje samozrejmé, alebo že je nesamozrejmé vydieť obrázok tak, ako si ho videla ty. inými slovami : je samozrejmé vidieť obrázok určitým zaužívaným spôsobom, ktorý nás naučila spoločnosť, aby sme boli kontrolovateľní…

   “No, neviem, či ma nebudete považovať celkom za blázna…” -to by sme ťa mohli aj keby si vyhlásila, že ten obrázok sa nehýbe, no nie?

   Ak ti nieje niečo jasné, kľudne sa spýtaj. Ja to rád napíšem, lebo práve teraz som zistil, že si upratujem bordel v hlave, keď sa to snažím všetko nejako sformulovať. Čiže aj mňa to očisťuje 🙂

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      helar

      29. júla 2010

      Tomáš, 😀 … díky… Trafil si kliniec po hlavičke! Máš pravdu vo všetkom, čo si ku mne napísal. Fakt je, že ešte stále sa pozerám cez svoje obvyklé referenčné rámce. Teraz to pomaličky lámem, ale tak asi rýchlosťou dobre unaveného slimáka… 🙂

      Nie je to so mnou až také zlé, ale je to dosť zlé! 😀 Hlavne ma už netrápi, že som videla niečo, čo som “vidieť nemohla” – na to som si už medzičasom zvykla a beriem jednoducho na vedomie. Nezaujímam postoj. To s tým bláznom skôr varuje ľudí, aký typ informácie prichádza, nie že sa považujem za blázna. (Dostala som sa už do toho príjemného štádia, kedy považujem za bláznov všetkých ostatných. 🙂 )

      Čo mňa ale skutočne trápi je tá posledná veta. Dobre; vidím niečo, čo nepovažujem za možné. To je vec toho, ako interpretujem veci, nie ako veci sú. Ale keď sa niečo také stane, keď natrafím na takúto udalosť, ktorá je vybratá “mimo akčného rámca”, čo mám urobiť? Len ju vziať na vedomie? Alebo by som mala nejako zareagovať, ak chcem byť bezchybný bojovník? Toto je tá vec, ktorú nemám vnútorne vyriešenú.

      Keď mi do okna nalietala straka, išla som sa pozrieť po celom dome a zistila som, že mama sa stratila. Mohla som okamžite konať.

      Keď okolo mňa chodia tiene bez tiel, idem sa pre istotu pozrieť, či k nim nepatrí aj nejaké to telo, ale už som si zvykla natoľko, že nekonám, len beriem na vedomie.

      Keď sa však hýbal obrázok, nemala som skúsenosť a nevedela som, čo s tým.

      Toto je môj problém – neviem, kedy je to len záblesk nagualu (=signál, že moje vnímanie sa postupne nakmitáva na to mimofyzické) a kedy je to celkom normálna udička, podľa ktorej je rozumné začať okamžite konať. Ako to zisťujete vy ostatní?

      P.S.: Díky za možnosť hovoriť o tom. Aj ja si takto upratujem “bordel v hlavinke”… 🙂

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať
      1. 

         Tomáš

         29. júla 2010

         🙂 som rád

         Áno, ja viem, že to s tým bláznom bolo také varovanie, že ideš napísať niečo neobvyklé. Ale ak chceš varovať človeka pred niečím neobvyklým, tak buď musíš poznať jeho spôsob vnímania, a podľa toho to napísať, alebo on musí poznať tvoj spôsob vnímania a podľa toho to musí aj chápať. Oboje je taj trochu neúplné, pretože jeden človek pozná len jeden spôsob vnímania – ten svoj. Druhý môže len tak jemne “nahmatať”. 🙂 Ešte je tretia možnosť. A tá je vlastne používanie zabehaných noriem našej spoločnosti, ktorá nám diktuje čo je reálne a čo nie, čo je obvyklé, a čo neobvyklé. (Teraz myslím tú spoločnosť, v ktorej chodíme do skôl, do práce atď.) Viem, že je to ťažké, ale sem by sme mali ťahať maniere tejto spoločnosti čo možno najmenej. Je to ťažké práve preto, lebo vlastne štartujeme z nej, a berieme si všetky tie “odpady”. Preto si aj myslím, že by sme sa nemali považovať za bláznov. Aspoň nie tu.

         Takisto som si vedomí, že ak “vidíš niečo, čo nepovažuješ za možné” je to len spôsob interpretácie. Ale pokiaľ sa o tom budeš stále vyjadrovať ako o nemožnom, a nie ako o neobvyklom, po čase to prestaneš vidieť, a naviac sa nikdy nezbavíš starého “referenčného rámca”. A ak už chceš považovať niečo, čo vidíš za nemožné, čo i len jedinú malinkú vec, ako chceš potom odvodiť vonkajšiu realitu. Na základe čoho? Veď všetko z čoho sa naša realita skladá je to čo vidíme, cítime, počujeme. A predsa, nejde nám o to, aby sme si vnímanie reality zmenili, a to podľa možností tak, aby sme boli schopný vnímať všetko, a to tak aké to je?

         Čo urobiť, ak sa ti stane niečo mimo “akčného rámca” síce neviem, ale napadajú mi dve základné varianty. Buď zareaguješ. Hocijako. Je to jedno, pretože v tomto prípade je hocijaký výsledok (odozva) dobrý. Týmto si nejaký ten rámec vytvoríš.
         A druhá varianta je ne-robenie. 🙂

         “Keď okolo mňa chodia tiene bez tiel, idem sa pre istotu pozrieť, či k nim nepatrí aj nejaké to telo, ale už som si zvykla natoľko, že nekonám, len beriem na vedomie.”
         Ja neviem, čo chápeš pod slovom konanie. Napadajú mi dva uhly pohľadov. Jeden je niečo také, keď vidíš niečo neobvyklé (a následne to už môžeš považovať za dobré alebo zlé), a máš potrebu reagovať v zmysle zmeniť túto realitu (situáciu) na obvyklú a pre teba normálnu. Napríklad keď vidíš rodiča ako mláti svoje dieťa. /mne sa to teda zdá neobvyklé, neviem ako tebe, ale sme z rovnakej spoločnosti takže asi tiež/
         Druhé “konanie” je vnútorné. To asi nepotrebuje popis.
         Môj názor – ja ani ty nie sme Boh, a preto nie sme taký dôležitý, aby sme niečo urobili (=zmenili situáciu). Ale stále je tu otázka, či sa považuješ ako za súčasť situácie, a si tam preto aby si niečo urobila, alebo si nad ňou, a nemáš potrebu zasahovať.

         Nagual vs. udička sú vlastne oboje elektromagnetický impulz v mozgu. Rozdiel medzi nimi je podľa mňa v tom že jedno je vyprodukované mozgom (zrejme udička) a druhé je vnímanie reality (zrejme nagual). Ako to rozoznať, to neviem. Viem len to, že u mňa je udička taký jasný záblesk, a ja jednoducho viem, že to je udička. Udičky dostávam spontánne, zatiaľ čo nagualom vnímam len vtedy, keď chcem. Nikdy sa mi nestalo, že by som s ním začal vnímať len tak.

         Páči sa miPáči sa mi

      2. 

         helar

         29. júla 2010

         Tomáš,

         keď máš pravdu, tak máš pravdu 😕 … a to aj vtedy, keď sa v nej neskvejem v tom najúžasnejšom svetle! Egúšik si ide lízať rany a rozum preberá. 🙂

         “ale sem by sme mali ťahať maniere tejto spoločnosti čo možno najmenej” Yesss! Súhlasím a idem sa toho držať.

         “Ale pokiaľ sa o tom budeš stále vyjadrovať ako o nemožnom, a nie ako o neobvyklom, po čase to prestaneš vidieť, a naviac sa nikdy nezbavíš starého “referenčného rámca”. ” Beriem. Zvláštne, ale uvedomila som si to až teraz – a plne podpisujem!

         Páči sa miPáči sa mi

      3. 

         Tomáš

         29. júla 2010

         Tak sme si pomohli 🙂

         Páči sa miPáči sa mi

6. 

   marq

   29. júla 2010

   Nič nové len :
   My všetci sa nachádzame na jednej vlne ktorá nás ovplivňuje … Toto mi tak dnes prišlo a hrabal som sa v tom .. dokiaľ som neuvidel to , že tá vlna je vlastne …. Nekonečno …. A všetko čo zažívame , tvoríme je výsledkom našej disciplíny s akou sa nekonečnu staviame .. Vravím nič nové 😀 … 🙂
   Všetko vo všetkom 🙂
   Svetlo Vám

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať