“Dokud jednání vychází z touhy, minulosti, strachu, potěšení nebo bolesti, musí nevyhnutelně vytvářet konflikt, zmatek a rozpory. … Je naprosto možné žít bez konfliktu plynoucího z chtivosti, ze strachu, z úspěchu. Dokud však tuto možnost sami přímo nerealizujeme, bude pro nás jen teoretická a neskutečná. Být bez chtivosti je možné jenom tehdy, když rozumíme vlastním pohnutkám.” — Jiddu Krishnamurti

Aj keď nemyslím, že k tomu treba čokoľvek dodávať 🙂 , aspoň zhrniem to, čo je pre mňa v týchto riadkoch nesmierne dôležité:

1. Jediný život je “tu a teraz”; minulosť je už nenávratne za nami, budúcnosť ešte nenastala, tak načo do nich investovať emócie?
2. Je dobré o veciach vedieť, ale to ešte nijako nemení náš život, len ho možno robí trošku znesiteľnejším. Skutočná zmena začína až vtedy, keď podľa nášho poznania začneme konať.
3. Konať k nášmu prospechu môžeme len vtedy, keď vieme, čo je “náš prospech”. To sa dozvieme tak, že pochopíme, kto sme, aké presvedčenia máme, ktoré z nich sú naše vlastné (založené na bezprostrednej skúsenosti typu “oheň páli”) a ktoré sú len naše predpoklady. Predpoklady kopnime do zadku a žime podľa našich skutočných skúseností – vtedy konáme k nášmu prospechu.