“Skutočnú láskavosť – ten výkvet trpezlivosti, akceptácie a tichej, ale neotrasiteľnej sily, po ktorej všetci natoľko túžime – možno nájsť rásť len popri cestičke nahor kopcom nazývaným pokora.” Guy Finley

Neexistuje žiaden krajší darček či väčší potenciál pre ľudské bytosti ako prítomnosť nadčasového Svetla v nás, ktorého sila robí všetko možným. Toto tiché, vždy prítomné Svetlo nás vedie celý čas a kráča krôčik pred nami ako svetlo lampy, za ktorým ideme v bezpečí jeho žiary.

Možno sa spýtate: ak to Svetlo, tá nadčasová existencia dávajúca všetko do poriadku, už je v nás, prečo sa v živote potýkame s toľkými problémami? Prečo s takým zdrojom nebojácnosti v našom strede naše strachy predčia našu schopnosť vysporiadať sa s nimi? Odpoveď na obe otázky je prekvapivo jednoduchá:

Čo nám pomôže svetlo hocijakej lampy v tme, keď si zabudneme tú lampu vziať so sebou do noci? Inými slovami, čo nám pomôže táto naša odvážna prirodzenosť, ak si nepamätáme, že pohybovať sa životom bez nášho Svetla len zvyšuje pravdepodobnosť, že sa potkneme alebo spadneme do nejakej jamy?

Máme v sebe časť, ktorá dokáže – bez toho, aby o tom musela rozmýšľať – rozlíšiť dobré od zlého, skutočné od falošného. Je to ten “tichý tenký hlások” v nás, neschopný robiť kompromisy, ktorý by radšej zakapal, než by spôsobil inému zbytočnú bolesť. Táto nebeská časť individuálneho vedomia žije v každom z nás a aj keď nás, ľudí, možno rátať na miliardy, naše svedomie je len jedno. Jeho svetlo nám umožňuje vidieť veci tak, aké skutočne sú; jeho všezahŕňajúcou múdrosťou okamžite chápeme nádhernú jednotu vecí a ich mnohých rozdielnych vzťahov. A ako sa svetlo tohto nového vedomia v nás prebúdza, stávame sa presne tým, čo sme hľadali a o čo sme zápasili po celý náš život: porozumením, múdrosťou, láskavosťou, odvahou a láskou.

Našou spirituálnou úlohou, ak máme nutkanie nájsť pre seba túto pravdu, je prebudiť sa do tohto Svetla, ktoré nás najprv pozýva a neskôr zjednocuje so svojím životom bez kompromisov. Naša prístupnosť jeho stálej prítomnosti je naším prepojením s nebojácnosťou a tá nám dáva silu dostať vlastný svet pod kontrolu – pretože ako vstupujeme do tohto života, nielenže vidíme, čo je správne, jasné a nadčasové, ale si aj uvedomujeme, že tieto nádherné vlastnosti sú jedna a sú totožné s naším Skutočným Ja.

Burton Cummings – Stand Tall

Never been this blue
Never knew the meaning of a heartache
But then again, I’ve never lost at love before

Somewhere down the road
Maybe all these years will find some meaning
I just can’t think about it now, or live ‘em out anymore

Stand Tall, don’t you fall oh, don’t go and do something foolish
you’re feeling it like everyone, it’s silly human pride
Stand Tall, don’t you fall. don’t go do something you’ll regret later
you’re feeling it like everyone, it’s silly human pride

Never lasted so long
Or through so much – or through so many
I just can’t believe you could throw it all away

Sometimes late at night
when there’s nothing here except my old piano
I’d almost give my hands to make you see my way

Stand Tall, don’t you fall oh, don’t go and do something foolish
you’re feeling it like everyone, it’s silly human pride;
You got me down on my knees for ya, mama
Stand Tall, don’t you fall. don’t go do something you’ll regret later
you’re feeling it like everyone, it’s silly human pride