V posledných asi dvoch týždňoch som zistila, že začínam bezprostredne zhmotňovať. Najprv sa to prejavovalo celkom nenápadne: niečo som potrebovala a ono to okamžite prišlo. Mala som pocit, že život je prechádzka ružovým sadom… 🙂 Ale ešte stále som si neuvedomovala, čo sa deje.
A potom, minulý víkend, som šla do záhrady. Sused v krčme pustil rádio na plné pecky a hudba nebola zrovna môj štýl… 😦 Tak som si lenivo pomyslela, ako by sa mi hodilo, keby to rádio bolo ticho… a do minúty ho vypli!
Vtedy som si veci poskladala a zistila som, že sa mi všetko zázračne zhmotňuje. Ešte som si povedala, ako dobre, že som vypadla z minigrimi a od tých ľudí, čo ma jedovali, pretože pánbohvie čo by som im zhmotnila! A tak, keď som písala mail Minnemu, pochválila som sa, ako teraz musím dávať pozor na svoje myšlienky…
No, nedala som! Vo štvrtok sme boli učiť a nejako tesne poobede som spozorovala, že sú okná otvorené na kríž a ja sedím celý deň v prievane. Išla som okno zatvoriť a ešte som si zahundrala: “Tak z tohto budem chorá.”
Do troch hodín som ochorela. 😦
Nadránom som si urobila šamanskú cestu. Chcela som ísť na svoju lúčku a nechať sa natankovať energiou (pamätná odporúčaní Hanka Wesselmana). Mala som s tým problém a nakoniec som si musela dať hudbu, aby som sa tam vôbec dostala. Došla som na čistinku, bola nejaká tlmená, akoby pod mrakom. Vyliezla som na pník. Všimla som si, že vyzerá, akoby bol čerstvo odpílený, hoci už je pníkom niekoľko rokov… Bol celkom čistučký a ružovkastožltý s výraznými tenkými letokruhmi.
Tak som stála na tom pníku a podľa Wesselmanovho návodu som si predstavila, ako nohami do mňa vchádza vlhká, ťažká energia Zeme a ide do soláru. Zhora som začala cez korunu naťahovať svetlú, ľahkú a rozpínavú energiu Univerza a tiež som ju viedla do soláru. Len v tom solári moja predstavivosť nejako zlyhala a nedokázala som ich tam zmiešať. Tak som požiadala, nech mi narastie moja energia. Bola som presvedčená, že keď narastie, podarí sa mi chorobu potlačiť.
Odrazu som zrástla s pníkom a ako strom som vyhúkla hore a hore, veľmi vysoko nad Zem. Myslím, že som prekročila astrál a korunu som už mala v iných dimenziách. Bol to fajn pocit. Potom ma napadlo, že zavolám Gabriela, aby prišiel, ale nepremením sa späť – že či ma nájde. Zavolala som ho – a nič. Bolo mi to celé nejaké divné. Keď sa neukazoval, prišlo mi ľúto, že ho ťahám za fusakľu; on by nikdy neurobil to, že by sa mi premenil a neukázal, keď ho volám. Tak som sa premenila späť na človeka stojaceho na pníku a odrazu bol tam. Pýtala som sa ho, prečo hneď neprišiel, ale povedal, že je so mnou stále: za mnou, vedľa mňa, predo mnou, cezo mňa… Že ho možno nie vždy vnímam, ale je tam. Povedala som, že to viem a že ho vnímam čoraz častejšie.
Potom sa ma pýtal, prečo som tam. Povedala som mu, že tankujem energiu, aby som sa vyliečila. Upozornil ma, že to je blbosť. Že by som mala postupovať priamočiaro – ak sa chcem vyliečiť, tak mám požiadať o vyliečenie, nie o zvýšenie energie. (Dnes už chápem, prečo. Ja som si zvýšila energiu – a tým som ju súčasne zvýšila aj mojej chorobe. Skoro som dnes otrčila kopytá!)
Požiadala som teda o vyliečenie. Do nejakej pol hodiny mi väčšina problémov prešla a vrátili sa až ráno, a poriadne zosilnené. Poobede som už bola múdrejšia a zavolala som Rafaela, nech so mnou niečo spraví. Horúčka trochu klesla, už aspoň nehalucinujem.
Takže moje poučenie: len čo sa človek dostane do zóny okamžitého zhmotňovania, mal by mať svoj vnútorný monológ absolútne pod kontrolou a mal by byť voči svetu nastavený ako dychtivé malé dieťa, plné radostného očakávania! Pretože keď čo len na sekundu zakolíše a spadne do starého vzorca správania, má po chlebe… Teraz už lepšie rozumiem, prečo sa do tej štvrtej/piatej dimenzie dostáva tak ťažko!
A idem cvičiť, aby som sa zbavila negativity. Ovšem s 39° horúčky to nepôjde tak ľahko – ale už som požiadala anjelskych, aby mi pomohli!
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor