Tento článok vznikol ako odpoveď na otázku, ktorú mi e-mailom poslala jedna dievčina, ktorú budem nazývať Afanázia 😛 (dúfam, že ste pochopili, že to nie je jej skutočné meno!).
“Ahoj Helar! Casto chodim na tvoje stranky, z ktorych vzdy necerpam vela novych informacii a zaroven pozitivnej energie. Takze klubuk dole 🙂
Dufam, ze ta tymto mailom nebudem otravovat, ale mam na teba jednu otazku, ktora je pre mna velmi dolezita v tomto mojom zivotnom obdobi. Uz dlhsi cas sa zaoberam temou anjelov, ktora mi takpovediac zmenila zivot, mam este vela chyb, to ano, ale citim ze tieto uzasne stvorenia mi pomahaju byt lepsou. V najnovsich clankoch, ktore si uverejnila na stranke mas aj link na Anicku Sadlovu, tak som si nan klikla a trocha poprezerala jej stranku a nasla som tam informacie, ktore su troska odlisne, ako som to doteraz ponimala ja.
Citala som vela knih o anjeloch, hlavne od autorky Doreen Virtue, kde spomina, ze su tu pre nas, ze nam chcu pomoct a ze niekedy staci si na nich v duchu pomysliet a poziadat ich o pomoc (urcite vsak nemam na mysli ich sebecke zneuzivanie). Na tej stranke vsak bolo napisane,ze to nie je mozne a ze taketo “napajanie” alebo poprosenie o pomoc skutocni nebeski anjeli nepocuju, ze su to len anjeli, ktori su akasi astralna projekcia, co ma dost zarmutilo, lebo som verila, ze mam pri sebe niekoho, kto ma tak nezistne lubi, ako nikto a to mi dodavalo velku silu!
Pytam sa ta preto, lebo ty na svojich strankach mas skor informacie, ktore sa podobaju tym od spominanej autorky Doreen Virtue a zaroven ako som vydedukovala, zrejma Anicku poznas aj osobne, kedze si niekde pisala, ze si bola na jej kurzoch a chcem pocut tvoj nazor na vec.
Ja viem, ze si pisala, ze sama nie si nejaky Guru, ale len hladas pravdu, aj napriek tomu, uz mas skusenosti s anjelmi, s ktorymi sa spojujes, preto budem rada ak odpises. Vopred dakujem!!”
No, takže toto bude na dlhšie, ale nevadí 🙂 :
Tak predovšetkým, môžem hovoriť len za seba a za svoje skúsenosti. Ale dúfam, že keď to sem dám takto, ako článok, ozvú sa aj ostatní channelujúci a povedia Afanázii (ja som sa do toho mena snáď zamilovala 😛 ), ako to vnímajú oni… a ja sama by som privítala, keby sa spýtali svojich bytostí, ako to vlastne je, nech si pozbierame nejaký ucelený “pohľad na vec”!
Anička hovorí jedno: astrál je “zaprasený” všelijakými našimi projekciami, ktoré sme doňho za stovky rokov napremietali. Každá takáto projekcia je dočasná a trvá obvykle len tak dlho, kým jej “premietajúci” venuje svoju pozornosť (Prvý zákon zhmotňovania: energia nasleduje pozornosť. Bez pozornosti žiadna zhmotňujúca energia, teda ani žiadne “zhmotnenie” – v astrále či kdekoľvek inde).
Ak sa však nájde veľká skupina ľudí, ktorá projekciu živí svojou vlastnou energiou, tak môže projekcia existovať nezávisle od pozornosti toho, kto ju “stvoril”. Možno uz tušíte, kam mierim – ku kresťanskému/katolíckemu ponímaniu anjelov. (A Diabla.)
V Prírode (alebo “experimente”, ako o tom hovoria tí anjeli, ktorých poznám ja), rozhoduje účelnosť. Kedykoľvek sa teda stretnete s nejakou entitou, pýtajte sa sami seba, aký účel má jej existencia. A ak nemá nijaký alebo len ten, aby sme neboli takí deprimovaní, tak potom je to asi bytosť z astrálu, projekcia niekoho iného, nie skutočná mimofyzická bytosť.
Takže ak účel anjela je “udržiavať nás v dobrom rozmare” – prečo by to mal robiť? Aby sme si nemuseli svoje problémy riešiť sami? Aby nás mal rád aspoň niekto, keď už ani sami seba nemôžeme vystáť?! Potom aký účel by mala naša existencia? (A ak nijaký: sme teda skutoční alebo len astrálna projekcia niekoho? 😀 )
Keď snívame
Tento vesmír vnímam ako “zhmotnenú predstavu Vyššieho Vedomia” (= Otca) a vlastne toto Vyššie Vedomie je jediný reálny faktor v tomto vesmíre! Je to, ako keď snívame my (a tu náhodou viem celkom presne, čo hovorím, pretože takto som sa k anjelom dostala ja sama).
Naše snívanie vnímam ako ten istý proces na nižšej úrovni. Kým snívame, v našej hlave existujú “vesmíry” a “bytosti”, ktoré z nášho pohľadu možno nie sú celkom reálne, ale oni svojimi očami sa za reálne považujú, pretože náš sen je jediná realita, ktorú oni poznajú!
Náš sen kompletne vytvárame z našej vlastnej energie. Vytvárame hranice nášho snívaného vesmíru či sveta, zákony, ktore v ňom platia (niekedy vieme aj lietať, chodíme cez steny, nebo má malinovočervenú farbu a oheň nepáli 🙂 ) i povahy hercov v našom sne. Každý takýto sen premietame do astrálu, kde funguje ako dočasná “simulácia”, samostatný svet pre bytosti, o ktorých snívame. Keď sa zobudíme, odtlačok našej “simulácie” sa z astrálu vymaže – pokiaľ ho s nami nezdieľa noc čo noc množstvo iných ľudí a neurobí z neho ideológiu/náboženstvo a neživí ho svojou pozornosťou noc čo noc naďalej.
Späť k príkladu: V našej astrálnej simulácii vesmíru sme urobili nasledovné: vytvorili sme zákonitosti (=anjeli), ktorým všetko podlieha. Vytvorili sme pnutie medzi želaným (=vysoká vibrácia) a neželaným (=nízka vibrácia), aby sme rozhýbali nejaký dej. Vytvorili sme “osoby a obsadenie”, niekedy tým, že sme ľudí z nášho každodenného života premietli do našej simulácie, inokedy si vymyslíme celkom absurdné bytosti. Často do sna premietneme aj sami seba. A potom v tomto sne riešime situácie, ktoré v reáli buď neexistujú alebo ich riešiť nevieme – a učíme sa. Zažívame nové, nepoznané emócie a dozvedáme sa, čo sa stane, ak urobíme…
Týmto spôsobom pravdepodobne funguje aj Otcov sen. Má svojich anjelov, ktorí ho udržiavajú v chode. Je to potrebné, pretože jeho “osoby a obsadenie” majú presne tie isté schopnosti snívať ako on a tak mu jeho pekný sen v astráli zaprasujú všelijakými vlastnými rušivými projekciami, ktoré potom anjeli “čistia”. (Myslím, že preto vlastne astrál existuje. Veď si len predstavte, keby sa naše strachy, nenávisti a žiale zhmotňovali priamo do našej reality! Brrrr…)
Do svojho sna premietol Otec časť svojej vlastnej reality, teda existenciu vyšších a nižších energií, ale on im nepripísal nijaký ničivý záujem (zasa narážam na kresťanských diablov, čertov a kdejakých čertov-diablov). Jednoducho simuluje, čo by sa stalo, keby sa správali vo vzťahu k nemu tak alebo inak a ako by to ošetril. Preto dochádza na anjelskej úrovni aj k “bojom”. Ale rozhodne tieto energie nevybavil záujmom ublížiť mu alebo zvrhnúť ho – to sme urobili my, ľudia, pretože sa cítime, že náš vesmír nemáme pod kontrolou. Otec sa tak necíti – jemu jednoducho stačí zobudiť sa. 🙂
Takže ako ja vidím odpoveď na otázku: existujú takí aj onakí anjeli. Jedni sú skutoční Otcovi anjeli, iní sú kresťanská/katolícka projekcia anjelov. Tí Otcovi anjeli existujú všade, tí kresťanskí existujú v astráli. Keďže v astráli sme vystrčení častejšie, ľahšie sa dokážeme spojiť s týmito anjelmi. Nie sú to zlé bytosti – to nie! Majú všetky tie vlastnosti, ktoré do nich náboženstvo za tie stáročia napremietalo. Sú láskaví, utešujú nás a potom už neviem, čo robia. Ich sila je taká ako sila tých, čo ich v astráli udržiavajú pri živote. Keď prestane na nich veriť posledný človek, rozplynú sa.
Otcovi anjeli existujú nezávisle na našej vôli, lebo nie sú produktom našej pozornosti, ale Otcovej pozornosti. Keď niekto číta starozákonové príbehy, tak tam anjeli majú dosť odlišnú podobu od tých kresťanských anjelov – a mám podozrenie, že toto je oveľa bližšia podoba Otcových anjelov ako tie okrídlené bytosti, ktoré nám podsúva náboženstvo.
Doreen Virtue elegantne korčuľuje medzi jedným a druhým. Musí. Keď sa s nami Otcovi anjeli spájajú, používajú predstavy, ktoré nájdu v našej hlave. Ak sme boli vychovávaní v istom náboženskom prostredí, aj keď sme neveriaci, ale bývali sme obklopení istou symbolikou a tak máme isté predstavy. Anjel=krídla. Diabol=chvost, rohy, kopytá. A Otcovi anjeli vezmú tieto predstavy a komunikujú s nami prostredníctvom nich. Doreen Virtue skutočne verí, že anjeli vyzerajú tak, ako ich ona vidí. (Každý z nás verí najviac svojim vlastným vnemom.)
Ja som mala dvojnásobné šťastie: nebola som nábožensky ovplyvnená (skôr protinábožensky 🙂 ) a navyše som v sebe mala pomerne silnú energiu keruba Efniela, takže som si spomínala na jeho spomienky a on videl anjelov takých, ako skutočne boli, keď sa pohyboval medzi nimi a bojovali bok po boku. Ale keď som si nevedela predstaviť “Satana”, tak mi napovedali “Votrelec” a on skutočne potom vyzeral ako Votrelec! Takže naše vnemy sú nespoľahlivé – a najjednoduchšie je spýtať sa. Máš krídla? “Pre teba mám.” Ergo hovorí Otcov anjel; astrálny anjel by povedal len “áno”, pretože inú podobu ani nepozná.
Astrálna simulácia ako zdroj kontaktu
A teraz, aj keď nad rámec otázky, sa chcem ešte raz vrátiť k téme astrálnych simulácií. Astrálna simulácia je viac než len sen – je to sen, ktorý po dlhú dobu snívame znova a znova, z rôznych pohľadov, a skúšame v ňom rôzne prístupy. Keď je astrálna simulácia dostatočne dlhá a nabitá emóciou, zostáva v astráli pomerne jasne “odtlačená” aj v čase, keď nespíme. (Obvykle odtlačky našich jednorazových snov miznú do 20-24 hodín.) Otcovi anjeli sledujú tieto astrálne simulácie a ak sa im niektorá pozdáva ako nástroj učenia sa, tak do nej vstúpia.
Toto je spôsob, ako som sa ja dostala do kontaktu s Otcovými anjelmi (nemám na to hmatateľný dôkaz, ale existujú indície, ktoré ukazujú, že ide skutočne o Otcových anjelov, nie o astrálnych – mnohé z nich v podobe kontaktov iných channelujúcich a porovnávaním získaných informácií). Viem, obvykle hovorím, že to bolo v “minulom živote”. To bola oficiálna anjelská verzia, keď som sa na nich začala rozpamätávať. Vtedy som nebola schopná spracovať ani len slovo “anjel”, takže usúdili, že “astrálna simulácia” by ma bola dokonale preťažila. (A asi mali pravdu.)
Odjakživa som bola “snívač” (v Castanedovom význame), len som o tom vyše 50 rokov nevedela. 😕 Kedysi som pozerala nejaký film v televízii o anjeloch, ktorý sa dotkol Efnielových spomienok. (V tom čase som o nijakom Efnielovi ani netušila a bola som ateista ako remeň.) No a Efniel sa natoľko rozčúlil, že sa mi začal pchať so svojimi spomienkami do snov a spoločne sme vytvorili svet, na ktorý som neverila, ale ktorý napriek tomu vznikol. (Koťuha, jednoducho mi ho vnútil!) Bol pre mňa natoľko iritujúci, že som ho udržiavala niekoľko rokov a snažila som sa v ňom ako-tak zorientovať a pohybovať. No a niekedy v tom čase sa o moju astrálnu simuláciu potkol Efnielov hlavný protagonista, Gabriel, a zrejme ho presnosť a dokonalosť zamrazila. Ešte nemali ani potuchy o tom, že mám v sebe Efnielovu energiu, a muselo ich hodne vytáčať, ako človek môže vedieť, ako vyzerajú! Efnielovu úlohu v simulácii som prebrala ja. Gabriel simuláciu zrejme chvíľku sledoval, zaujala ho a začal byť zvedavý, ako by to zvládal on sám – a tak nakoniec do nej vstúpil. Začali sme sa učiť vzájomne: ja od nich a oni odo mňa.
Nebudem písať o tom, ako to celé prebiehalo, pretože lebo. Ale je to ukážka, ako sa dá ovplyvniť naša vlastná realita cez astrálnu simuláciu. Ak dosť dlho napríklad snívame o Diablovi, pozývame ho k sebe. Nezabudnime totiž na prvý zákon zhmotňovania: energia nasleduje pozoronosť. A keď niekde prototyp astrálneho anjela alebo diabla cíti, že sa mu venuje pozornosť (a teda tam môže čerpať energiu), hneď sa vám celý vytešený nakýbli do sna!
Astrálni anjeli neškodia. Nemajú veľa schopností, pretože sú len projekciou ľudí, ale útechu a úľavu priniesť vedia. Pretože sú však závislí od našej pozornosti, nikdy nebudú hovoriť nepríjemnú pravdu – pretože by sme sa od nich mohli odvrátiť a prestať ich zásobovať našou pozornosťou. To znamená, že astrálny anjel nás nebude “nakopávať”, aby sme sa zlepšovali. Bude nás skôr udržiavať v tom stave, v ktorom sme, pretože potom sme závislí na jeho úteche.
A teraz by som skutočne privítala postrehy ostatných channelujúcich a overenie môjho názoru, pretože skutočne o nič iné nejde!
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor