Aurawiewer mal výborný nápad – rozhodol sa urobiť rozhovor s ľuďmi, čo majú ezoterické blogy na WordPresse. On ich nazval “helaristi”, čo vo mne okamžite vyvolalo dojem nejakej sekty… Nie, nebojte sa, žiadna sekta sa nechystá! Keď je niečo na svete isté a nemenné, je to moja neochota zlučovať hocikoho hocikde a pridávať sa k iným zoskupeniam. (Nebola som ani pionier. 🙂 ) Nezávislosť nado všetko! 😛
Keď Aurík uzavrel svoj blog, stali sa linky nefunkčnými, tak som ich zmazala. Odložené som mala len svoje odpovede na jeho otázky, tak som ich vyhrabala v maili a dopĺňam ich sem, aby som nemusela mazať celý článok:
Začnime takou triviálnou otázkou aká je : “ako si prišla k ezoterike?” Čo bol ten prvý popud, ktorý ti dal najavo, ahá, týmto sa chcem zaoberať!?
Nejde o “zaoberanie sa”. Ezoterika nie je hobby, ale svetonázor. Proste jedného dňa cítiš, že “musí byť viac než len toto” (tým myslím materiálny svet 🙂 ) a ak si trúfneš, začneš zisťovať, čo to je. Ja som si trúfla 🙂 . A potom to už s tebou ide. Stane sa niečo, s čím väčšina ľudí neráta – zistíš, že už niet cesty späť… už sa nedá vrátiť do obyčajného trojdimenzného vnímania a tváriť sa, že “tam vonku” nič viac nie je… Hovorím z nedávnej vlastnej skúsenosti. Len čo sa mimofyzická realita stane súčasťou tvojej vlastnej reality, už sa nevieš vrátiť medzi obyčajných ľudí. Už s nimi nemáš o čom hovoriť. Vedel by si im veci vysvetľovať, ale oni nie sú pripravení a ochotní počúvať ťa… a tak sa z človeka, ktorý žije svoj život, staneš len pozorovateľom života iných. Vedel by si zasiahnuť a meniť, ale odrazu zistíš, že nič meniť netreba, lebo veci sú perfektné také, ako sú – a navyše majú hlbší zmysel.
Čo ťa k tomu tak veľmi tiahlo? Máš nejaké špeciálne odôvodnenie?
Keď som bola celkom malé dieťa, strašne som v noci plakávala. Mama ma nosila na rukách po chodbe a čičíkala ma. Mali sme tam takú stenu zo vstavaných skríň. Z detstva si nepamätám nič okrem jedného – pozerala som sa na tie skrine a tie sa mi začali strašnou rýchlosťou vzďaľovať… mala som pocit, že padám… preto som plakávala a bola som taká malá, že som to svetu nemala ako povedať.
Neskôr sa mi dostala do rúk kniha Jacka Londona Z dôb praeadamitov, kde popisoval podobný pocit ako pamäť z čias, keď ľudia ešte žili na stromoch a pád do hĺbky pre nich znamenal istú smrť. Vtedy vo mne skrslo podozrenie, či toto nebola tiež taká spomienka… Polročné maznané dieťa totiž nemôže máť zážitok pádu a toto bola taká silná nočná mora, že ma trápila do nejakých 15 rokov! A keď si človek dokáže spomenúť na niečo, čo bolo v časoch, keď ešte nebol “človekom”, tak potom musí byť niečo viac než len 3D svet… Chápeš?
Aha. Prevláda táto činnosť aj v súčasnosti? Alebo si na ňu zanevrela?
Pod “táto činnosť” myslíš ezoteriku? Už som odpovedala. Je to cesta, ktorou musíš dokráčať až do konca. Niet z nej návratu späť. Ak by si sa chcel vrátiť späť z polcesty, musel by si nutne uznať, že ti celý čas šibalo – a ak ti šibalo, potom nemáš istotu, že to, kam sa navraciaš, nie je tiež len výplod tvojej chorej mysle… 😀 Posledné dva týždne som to rozpitvávala až na úroveň atómu.
Máš nejaký zaujímavý zážitok s detstva, čo sa týkal nadprirodzena? Ja mám 🙂
Nadprirodzeno? Nie. Ja som bola celkom “normálo”. Nič som nevidela, nič som nepočula, nič som si nemyslela. Len kedy-tedy som sa v noci budila v hrôze, že kamsi padám.
Zaujímavé. Ako si prišla k anjelom? Alebo oni prišli k tebe? Ak môžeš prezradiť, som samé ucho. 🙂
Odpoviem ti, ako Gabriel často odpovedá mne: “Nechcem odpovedať.” Tak sa zachovaj tak, ako to potom robím ja – prijmi to… Inak urobím to, čo by urobil on – začnem klamať. A to nepotrebuješ. 😀
Čo na anjeloch miluješ a čo naopak neznášaš?
Na anjeloch milujem všetko. Neznášam len jedinú vec – že nie som ako oni. To bolí.
V čom sa Gabriel podobá, chapom( marťanom) 😀 ?
Neviem, či je tam vôbec nejaká podobnosť okrem fyzickej, ak vlezie do nejakého mužského tela alebo si urobí avatara. Gabriel je anjel, nie človek. Má celkom iné videnie, myslenie, vnímanie. Má kolektívnu psychiku. Ja ho vnímam ako “Gabriela” ale je vždy všetci anjeli súčasne (a do toho rátam aj Otca). Keď si v kontakte s anjelom, si v kontakte s primárnou energiou. Tá jej časť, ktorá si hovorí “Gabriel”, je jednoducho hravejšia ako iné jej časti. Ale stále je to jedna energia, jedno vedomie, jedno vnímanie. Je to jeden oceán, len rôzne jeho vlnky. Jedno telo, len iný jeho prst. Gabriel nie je človek. Chcel by si to vyskúšať, ale to nejde bez toho, aby sa odpojil od ostatných – a to neunesie. Keď Rodanaela vykopli z “Neba”, odpojili ho. Keď som ho našla, nič ho nezaujímalo, len aby ho znova napojili. Predstav si, ako sa cíti človek, keď mu usekne prst… a teraz si predstav, ako sa musí cítiť prst, keď mu useknú telo!
A späť k otázke – aj ľudia sú navzájom veľmi odlišní. Neexistuje “typický chlap”. Každý z nás je jedinec so svojimi jedinečnými vlastnosťami. Nemám s čím porovnávať… 😛 A Marťana som ešte zatiaľ nestretla.
Akú vlastnosť na chlapoch nenávidíš?
Nedelím ľudí na chlapov a ženy. Neznášam bigotných blbcov, ktorí vnucujú svoje obmedzené predstavy iným. Neznášam ani bigotných inteligentov, ktorí vnucujú svoje vlastné interpretácie iným. Je mi jedno, či nosia sukňu alebo gate – so mnou sa dá vždy dohodnúť, ale ak na mňa udrieš silou, môžeš ma jedine zlomiť!
Akú vlastnosť nenávidíš na ženách?
Platí to, čo pri mužoch. Neznášam bigotných blbcov. Ale ak si mám vybrať, s chlapmi a Snakebite 🙂 si obvykle rozumiem lepšie ako s babami.
Nepýtam sa už moc? 🙂
Čo je “moc”? 🙂 To je relatívne… Ak neveríš, pozri si jeden z novších ezo-blogov: Tao Te Ťing.
Je ešte niečo čo by si nám chcela povedať?
Načo? 🙂
Ďakujem ti za rozhovor, ale ja sa ešte ozvem ! 😛 Hrozné, znelo to ako vyhrážka.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor