Obvykle by som nekopírovala otázky a odpovede z jednej stránky na druhú, ale na Mračnej hore práve odozneli nejaké otázky, ktoré by mohli vyštartovať zaujímavú diskusiu. Keď som na ne odpovedala, uvedomila som si, že som síce povedala svoj názor, ale zatiaľ som sa nedozvedela názory iných ľudí – nepoučila som sa. Mračná hora je menej navštevovaná ako Minigrimi a tak prenesiem túto tému aj sem:
Otáznik napísal: “Mila Hellar, v tretej ceste , cize v ceste magie ste uvidla len co to bude az to bude. Ale odkial sa to mam vsetko naucit ked ste tam nenapisala nic ine? Napr. prevtelovanie”
Pridal sa k nemu aj Romik s mimoriadne “zapeklitou” úvahou: “Zdravim, Helar… Aj ja sa pripajam k otazke, ktoru polozil otaznik vcera… Okrem toho budem rad, ked sa spolu so mnou zamyslite nad tym, co vsetko dokaze clovek -ak ho este mozem nazvat clovekom- s dokonale rozvinutymi schopnostami v oblasti snivania a nasledneho zasahovania do reality. Ak pripustime, ze v dejinach ludstva sa vyskytlo aspon niekolko takychto jedincov, mohli velmi vyrazne ovplyvnit dianie na tejto Zemi… Mohli zmenit buducnost v prospech seba, ale aj ostatnych.
Myslite,ze sa toto aj realne udialo? Ze vyznamne udalosti, ako boli vojny ci naopak obdobia mieru ovplyvnili aj takito jedinci? Je to velmi zaujimave a dych vyrazajuce.. Clovek je tymto postaveny na uroven nadcloveka, bytosti s bozskymi schopnostami. Uvazujem, ci toto vsetko nie je len zbozne zelanie vsetkych magov a mystikov, ale ci sa to aj niekomu vobec podarilo…. Je to v podstate ta najsilnejsia zbran, ale i liek v rukach cloveka,aku kedy mal. Myslite, ze mame az takuto moc?”
Tak som si pred chvíľou sadla, trištvrtehodinu som písala a mazala a znova písala 😛 , až som sa dopracovala k takejto odpovedi pre Otaznik: “Táto stránka (=Mračná hora) nie je určená pre “poskakovanie” z predmetu na predmet… Fuj, to znie ale poučovačne!
Nie, naozaj, robím to postupne, nech si ľudia najprv vybudujú odstup od svojho ega s jeho emocionálnymi poryvmi, potom nech si zvýšia energiu na úroveň, s ktorou sa dá niečo robiť, a až potom nech idú na prevteľovanie a babranie cudzej energie… Inak budú výsledky veľmi otázne! Práve včera som videla na ProSieben záznam z pokusov s psychokinetikom, ktorý v závislosti od toho, koľko energie mal, buď vedel alebo nevedel prejaviť svoje schopnosti. Tie schopnosti, ktoré sú popisované, máme vrodené, ale neaktívne – to znamená, že z času na čas sa nám ich podarí uplatniť, ale to je na figu, ak to nevieme urobiť cielene a vtedy, kedy potrebujeme!”
A to už je prechod k Romikovi: “Asi použijem jeden príklad, ktorý som riešila pred pár dňami. Istá kočka mi napísala svoj sen, kde sa vrátila do minulosti a povedala svojim rodičom, ako sa bude vyvíjať budúcnosť. Hlavne otcovi, ktorý ju bíjaval ako dieťa. A on odložil remeň. Keby mu to nebola v sne povedala, jednak by nevyhojila svoju vlastnú traumu, ale čo je dôležitejšie – možno práve tým zmenila budúcnosť. Možno teraz, keď sa to dozvedel (cez podvedomie a sny sme spojení všetci navzájom), prestane biť. Skúsme modelovať, čo by sa stalo, keby sa to nebol dozvedel: stĺkol by vnuka, vybudoval by v ňom agresivitu a bezmocnosť, ktoré často vedú ľudí k tomu, že útočia na iných – hlavne na slabších. Vnuk by sa mohol dostať do zlého prostredia, odmietla by ho dajme tomu nejaká žena a on by sa obrátil proti všetkým ženám a nielenže by ich tĺkol, ale by sa z neho mohol vyvinúť “masovkár” – odchytával by ich a vraždil. A povedzme, že by ho chytili až pri šestnástej vražde… (To je horor, čo?
) Takto, keď to ona v sne povedala otcovi, je šanca, že otec si to zapamätá a niečo vnútri sa zlomí. Prestane biť svojho vnuka, nevybuduje v ňom agresivitu a vnuk bude schopný vytvoriť si normálny chodivý vzťah a nebude na nikoho útočiť. Takto možno jediným snom zachránila šestnásť životov… a nikdy sa to nedozvie, lebo táto vývojová možnosť nenastane.
Podľa mňa každým naším počinom aktivujeme v energetickej sieti body a udalosti v životoch istých ľudí – a oni robia to isté. Ak zmeníme počin, aktivujeme iné body, iné udalosti, iných ľudí. To, čo sme schopní vnímať, je len toto aktivované “teritórium” – mapa nášho života. Ale niekedy sa nám stáva (v snoch alebo keď máme “vypnuté” rozmýšľanie), že sa k nám dostanú signály od ľudí, ktorí ich nemohli vyslať (napr. už sú mŕtvi) – ale keď sa podľa nich riadime, zistíme, že sme sa vyhli obrovským problémom! Takéto situácie som už zažila. Priznám sa, neviem si momentálne spomenúť, či som už zažila aj situáciu, v ktorej som si poslal signál sama sebe… Mám pocit, že áno, ale to je len pocit, nie spomienka!
V podstate každé rozhodnutie potrebuje istú vyššiu úroveň energie, inak ho neurobíme. Takže hocikto – a tým myslím skutočne hocikto – je schopný meniť beh sveta, teda budúcnosť. Na menenie minulosti je treba oveľa viac energie – musíte sa dokázať presunúť späť – a problém je, že nikto z nás okolo toho človeka si to neuvedomí, pretože pre nás je to v danom okamihu jediná realita, ktorú poznáme… Dokonca si myslím, že ak niekto zmení minulosť, neuvedomuje si to od toho bodu ani on sám. Je to, akoby sa celý náš život prepočítal spätne s inými premennými a vytvoril inú verziu mapy života – jedinú, ktorú si kedy budeme uvedomovať.
Teraz ešte jedno: “človek je postavený na úroveň bytosti s božskými schopnosťami”. Ak sa vnímame ako izolovaní, individuálni, tak môžete mať tento pocit. Ak sme všetci len uzlíky na nitkách energie, tak sme súčasťou božského, nie niečím stojacim izolovane mimo. Momentálne čítam Arjunu Ardagha a ten má krásne prirovnanie: sme vlny na hladine oceána. Božské je oceán. Každý jedinec je vlna. Možno sám seba identifikuje s vlnou, ale to nič nemení na skutočnosti, že je súčasťou oceána a má všetky vlastnosti a schopnosti oceána… Možno ich nepoužíva – ale má ich.”
Dobre, takže teraz poznáte môj názor, ale ja by som rada spoznala váš – hlavne na Romikovu otázku. Neostýchajte sa, píšte – pamätajte, viac hláv, viac kapusty! 😛 (Inými slovami: neexistuje hlúpy názor. Existuje len nepovedaný názor. A každý nepovedaný názor je premrhaná príležitosť zas o kúsok podrásť…)











Povedz svoj názor