Minule som na fejsbúku našla čosi ako 4 príznaky, že vás chráni vyššia sila. Zvedavá, ako som, som si to okamžite pozrela a vnútorne zbilancovala:

1. Nesprávni ľudia náhle opúšťajú váš život. Nie je to opúšťanie, je to obnovenie vášho pokoja.
2. Príležitosti, o ktorých ste snívali, vám unikajú. Nie každé dvere sú tu na to, aby sme ich otvárali. Ako povedal Seneca, čo nie je dobré pre úľ, nie je dobré ani pre včelu. To, čo vám bolo upreté, mohlo byť na ochranu vášho života ako celku.
3. Veci sa zdržiavajú, alebo ste na poslednú chvíľu presmerovaní inam. Nemusí to byť príkorie; môže to byť aj spôsob ochrany. Alebo je to čosi, čo vás posúva vpred. Vraj Mark Aurel povedal, že prekážka v ceste sa stáva cestou.
4. Prežijete aj veci, o ktorých ste si mysleli, že vás zlomia. To nie je “šťastie”, ale vedenie zhora.

A to celé malo aj svoje zdôvodnenie: Niekedy to, čo vyzerá ako strata, je vlastne ochrana. Ochrana nevyzerá vždy na prvý pohľad ako požehnanie, ale s postupom času uvidíte, že to bol ten najlepší dar, ktorý ste mohli dostať.

A čo na to ja? Ako vždy, skeptická a papuľnatá 😉 …

1. O toto sa starám sama. Vedome sa prestávam kontaktovať tam, kde to bolí. Pretože ako viete definovať, ktorí ľudia sú “nesprávni”? Len ex-post… Takže tu “múdrosť” hovorí, že ak niekto zmizol z môjho života, musel byť ten “nesprávny”. Blbosť. Zmizli z neho aj ľudia, ktorí ma zakaždým podržali a dávali mi pocit, že niekam patrím. Ich odchodom zo mňa vyšlo na povrch to najhoršie – zúrivá odbojnosť a nedôvera.
2. Zdá sa, že v mojom živote sú všetky dvere na to, aby ostali zatvorené… A ako vôbec zistíte, ktoré dvere smiete otvoriť? Tak, že vám to niekto povie? Alebo, len čo niečo nevyjde, poviete si “to tu nebolo pre mňa”?
   Blbosť.
   Môj prístup je iný. Dvere pred sebou môžem zatvárať len ja svojím blbým vnútorným nastavením. Ak úľ nestojí o môj príspevok, tak nech ma láskavo nechá ísť, ale nech ma neblokuje, keď chcem prispieť tým najlepším zo seba.
   Ja si vytváram svoje príležitosti. Ak ich dobabrem, tak sa poučím a nabudúce budem vytvárať inak, ale nečakám, až mi niekto láskavo otvorí dvere… Idem a otvorím si ich sama. A ak treba, aj baranidlom. To, milý úľ, je to, čo ti dokáže rebel ako ja ponúknuť.
3. Toto u mňa funguje dokonale a hovorím tomu “príkoria”, hoci niekedy to zaberie a potom tomu hovorím “podpora Univerza”. Ale keď si to zrátame, tak na stovku príkorí prichodí jedna podpora Univerza, čiže sa nečudujte, ak Univerzum a jeho podporu neberiem vážne.
   Zažila som pár “zázrakov”, ale ten zvyšok nestál za to. Keď sa snažíte okolo seba nastoliť bublinu života, ktorý by stál za to, a zakaždým vás niečo “presmeruje” alebo zdržiava, tak vlastne žijete život, ktorý vo vašich očiach nestojí za to a niet ho prečo “chrániť”. Bodka.
   Ak toto má byť “podpora Univerza”, ta o ňu nestojím. Prekážky, čo sa mi postavili do cesty, boli prevažne vďaka môjmu vnútornému nastaveniu. Teraz na ňom pracujem – a prekážky odpadajú.
   Bublina môjho života začína byť znesiteľná preto, lebo som prestala pripisovať dôležitosť prianiam “Univerza”.
4. Od samého začiatku som bola vychovávaná v tom, že som krehká kvetinka a všetko ma zlomí. Minule som videla jednu mému na fejsbúku: Ruža vraví “potrebujem ideálne miesto, ideálne ovzdušie, ideálnu vlhkosť a kopec opatery a potom krásne zakvitnem”. A pod tým obrázok puknutého betónu, z ktorého vyrastá a kvitne púpava, s popiskou “kraaasa, konečne trochu zeminy! Paráda!”
   🙂 Asi už tušíte. Ako krehká kvetinka som tá púpava. Pozriem sa, kde je aspoň trochu žvanca na prežitie – a prežijem.

Takže z tohto všetkého som si odniesla: O svoj vnútorný pokoj sa starám sama. Príležitosti mi unikajú celý môj život – pokiaľ nezabojujem a nepresadím si ich, prípadne si ich nevydupem z ničoho. (=I have a record to show off. 😉 ) Všetko v živote mi trvá pridlho a má to časté podrazy – a väčšinou vďaka môjmu blbému vnútornému nastaveniu. V BIOSe mám, že prežijem všetko okrem vlastnej smrti.

Čo z toho vyplýva? Že sama som tá “vyššia sila”, čo ma chráni!

😆