Nedávna noticka od Univerza:

Žiť život svojich snov sa dosť podobá na plachtenie.

Vyberieš si cieľ, napneš plachty, počas cesty robíš drobné korekcie kurzu a všetku drinu prenecháš vetru.

Inými slovami: predstav si konečný výsledok, rob tú trošku, čo práve dokážeš, rob drobné korekcie  počas cesty a prenechaj na mne, aby som fúklo do koní, až ti z toho bude hlava brnieť.

Hijó!
Tvoje Univerzum

Hlavné je nenamáhať sa. Nestresovať sa. Nesnažiť sa. Nepachtiť sa. Nastaviť výhybky a nechať plynúť. Pretože kým sa snažíme, stresujeme, namáhame a pachtíme, kým “tlačíme na pílu”, tak sa do našej vibrácie premieta aj presvedčenie “je to nepravdepodobné a preto potrebujem robiť viac”.

A čo vzniká na druhej strane? Situácie, kedy to je nepravdepodobné a vyžaduje sa, že urobíme ešte viac. 🙂 (Viac o tom v Divotvornej mechanike zhmotňovania.)

V takomto nastavení je všetko vždy “už-už na dosah”, len tesne mimo neho. 🙂