Minule som spomínala, že kniha Vianočné útočisko je plná nečakaných zvratov. Tu je jeden z nich “na ochutnávku”:

Dorazila do podnikovej chaty a zaklopala. Znova jej prišla otvoriť Janka. Akosi vyplašene sa usmiala a pustila ju dovnútra, ale potom sa rýchlo vytratila.

“Doniesla som vám tie napečené keksy!” Podala krabice Bei a zaregistrovala, ako podchladene a kyslo sa tvária.

“To nebolo treba… To boli tvoje keksy…”

“Mám ich viac, ako dokážem pojesť,” pokrčila plecami. “Vlastne… ako dokážeme pojesť…” Premýšľala, že sa ich spýta, či by sa nenašla nejaká hračka pre Paťka pod stromček, ale keď videla ich tváre, vzdala to. Pravdepodobne považujú za nevhodné, že chytila stranu Radovi a vzala od Evy aj Paťka a oboch prichýlila! Možno tým narušila existujúcu rovnováhu vo vzťahoch medzi nimi…

Rozlúčila sa a pobrala sa von. Bea ju nasledovala.

“Ty, Gesa… Uvítali by sme, keby si sem už nechodila,” povedala ticho, ale neoblomne.

Bolo to ako úder do žalúdka! Cítila, ako jej tuhne tvár a mení sa na bezvýraznú masku.

“A Mrázik?”

“Rozprávali sme sa aj o tom. Najprv sme to chceli odpískať, ale medzičasom si už namotala celú dedinu, tak sme sa rozhodli, že neodskočíme a nacvičíme to – ale bez teba. Proste si neželáme, aby si bola v kontakte s našimi deťmi!”

Nechápala, čo sa deje, ale zakázala si žobrať o zdôvodnenie. Zakázala si cítiť.

“Dobre… Toto bolo aspoň jasné a otvorené. Chápem, že ste z jedného prostredia a potrebujete navzájom vychádzať a chápem, že ja z toho prostredia nie som a možno som vám vaše vzťahy narušila. V každom prípade ti ďakujem za úprimnosť,” odvetila.

Náhle sa Bei v očiach zažali poplašené plamienky neporozumenia; teraz by sa možno dalo o veciach aj hovoriť, ale už bolo neskoro. Už ju ich dôvody nezaujímali. Život sa zas raz zachoval ako krysa a vpadol jej do chrbta v okamihu, kedy to najmenej čakala a najmenej potrebovala – a ona tú hodenú rukavicu prijala.

Tak dobre.

🙂 Nesľubujem priveľa, že nie?

A čo ma prekvapilo, pre moju referenčnú čitateľskú skupinu toto bola zjavne emotívne ťažšia časť ako pre mňa:

“Rozhovor Bea a Gesa, toto bola zatial najtazsia cast knihy na citanie.

Nasledovane tym, co Roman v dedine zasial (inak stale verim ze to nevzklici), a rozdupanymi darcekmi…nuz, neviem ako si toto pisala, no klobuk dolu, lebo ja seriozne zvazujem stamprlika.
(Okej, nenaliala som, lebo Gesa nam to vsetkym pomohla zvladnut.)”

Poučenie? Čo ste už raz zažili, vás druhýkrát nerozhodí. 🙂 Som vďačná za svoj život a všetky jeho šoky. Vlastne celý môj život je “terapia šokom”… Povedzme to okrídleným fejsbúkovým citátom: Milý život, už nemusíš posielať veci, čo ma nezabijú, ale ma robia silnejšou… Už som dosť silná! 😀

A osveta vo vlastnej veci (tú už poznáte):