V nedeľu som našla jeden citát, ktorý sa postaral, aby vznikol tento článok:

Prestaň sa obzerať, ako keby tvoje šťastie malo pominúť. Pretože tu nejde o šťastie. Toto je vibračné vyladenie a na tejto frekvencii je všetko zámerné.

A to mi pripomenulo nedávny rozhovor, kedy sa Otec snažil presne tento prístup natrieskať do mojej hlavinky:

5. 3. 2024, Otec:

Potrebujem poradiť… S kým mám spojenie?

Ra.

Otec, vieš, o čo ide… Keď som dopísala knihu, stanovila som si algoritmus – všetko, čo mi vyhodí fejsbúk ako vydavateľstvo, okamžite obosielam. Bez očakávaní, bez všetkého. Viem, že sa tým zmenil spôsob, akým vydavateľstvá na mňa reagujú… Už som dostala aj prísľub. A teraz neviem – fejsbúk nahadzuje nové vydavateľstvá, ja poctivo obosielam aj naďalej, ale začínam mať pocit, akoby som tomu nedávala priestor, ako keby som sa stále motala v prianí a nie v jeho naplnení…

Teraz si to zhrnula správne. Nedávaš tomu čas vykryštalizovať. Vieš, prečo…

Lebo som v minulosti opakovane zažila, že už pevný prísľub zo sekundy na sekundu neplatil.

🙂 Nedostatok dôvery. Pritom už naozaj nemôžeš nariekať, že by veci nešli v tvoj prospech… Potrebuješ získať odstup.

Takže je v poriadku už ďalších neobsielať?

🙂 Čakáš snáď na lepšiu šancu?

To nie – so šancou som absolútne spokojná, nečakám lepšiu šancu, čakám podraz… Aha, už sa chytám.

🙂 Nedostatok dôvery. Pozri na to takto: urobila si maximum?

Urobila. Hoci – keď príde nové vydavateľstvo, urobila som maximum?

Vieš, ako zistíš, že si urobila maximum? Že si spokojná v svojej situácii.

To som!

🙂 Tak si urobila maximum. Teraz nechaj kvasiť. Ak si urobila maximum a toto nebola tvoja šanca, otvorí sa nejaká iná – ale až potom, keď táto jedna zlyhá. Nie predtým a nie popri. Nechceme ťa týrať. Nechceme ti vnucovať rozhodovanie, na ktoré momentálne nemáš. Chceme dosiahnuť tvoju spokojnosť. Ak to vyjde – budeš spokojná?

To budem! Hepiiiii!

🙂 Tak prestaň sledovať vydavateľstvá. Kým ich sleduješ, stále v sebe živíš pocit, že to ešte nie je dobré. Ako to má byť dobré a ako sa máš vytešovať, ak priživuješ pocit, že to ešte nie je ono? Keby to vyšlo – bolo by to ono?

Na 99%, pričom 100% by bola Pulitzerova cena – a tú si neprosím. 🙂 Ja si proste len píšem príbehy a nepoškuľujem po sláve, len po pocite, že nie som neviditeľná. Ak to vyjde, mám, čo som chcela mať. 🙂

Tak už nepotrebuješ vyhliadať vydavateľstvá. A nepotrebuješ sa báť, že nejakú možnosť prehliadneš… Teraz si na úrovni „autor, ktorého publikujú“. Ak nevyjde toto prvé publikovanie, príde iná možnosť. A nepríde len raz – príde tak, že si o ňu nos roztlčieš, pretože už si na úrovni „autor, ktorého publikujú“.

To som dosiahla vďaka Knihobotu?

Nielen vďaka Knihobotu, hoci ten urobil nesmierne veľa. Hlavne si si pozrela iné súčasné knihy a vnímala si sa na ich úrovni. V niečom lepšia, v niečom horšia – proste iná, ale rovnako zaujímavá a dobrá. Tak si sa vnútorne presunula z „pokúšajúceho sa autora“ na „autora, ktorého publikujú“ – pretože sa tak cítiš. Svoju šancu si dostala. Neznižuj ju tým, že ju spochybníš. Sleduj proces. Nejde ti o výsledok, ale pochopiť, ako sa veci dejú.

Hej, to si v kuse opakujem, len niekedy mám problém sa toho aj držať.

🙂 Už si sa naučila – vsuň medzi situáciu a seba inú energiu.

Ďakujem, skúsim. Niečo vymyslím. 🙂

P.S.: A ak aj vy potrebujete rady od niekoho menej zošnurovaného vašimi každodennými problémami, 21. marca otváram nový kurz channelingu. 🙂 Alebo aj nie. Záleží, koľko sa vás prihlási. (=Nedostatok dôvery. 😛 )